Ako viróza ovplyvňuje vaše zdravie a ako sa brániť
Keď viróza klope na dvere - čo nás skutočne sklátí a ako to rozpoznať?
Jeseň, zima a čím ďalej častejšie aj jar – obdobie, kedy sa v škôlkach, školách aj kanceláriách šíri jedna infekcia za druhou. Slovo viróza počujeme častejšie ako kedykoľvek predtým. Lekári ho často používajú ako všeobecné označenie pre vírusové ochorenia, ktoré nejde presne diagnostikovať bez laboratórnych testov. Ale čo to vlastne tá viróza je? A ako rozpoznať, či ide o bežné nachladnutie, chrípku alebo napríklad črevnú virózu?
Čo je viróza a prečo nás každoročne sklátí?
Pojem „viróza" je zjednodušený lekársky termín používaný pre infekcie spôsobené vírusmi. Môže ísť o bežnú nádchu, ale aj o zápal priedušiek, chrípku alebo aj niektoré typy angín. Vírusy sa šíria kvapôčkami, kontaktom alebo kontaminovanými povrchmi, a pretože nejde o bakteriálnu infekciu, antibiotiká sú v týchto prípadoch zbytočné.
Mnoho ľudí sa pýta: Ako dlho trvá viróza? Odpoveď nie je jednoznačná, pretože záleží na konkrétnom type vírusu, imunitnom systéme pacienta a priebehu ochorenia. Všeobecne sa ale počíta s priebehom trvajúcim 5 až 10 dní, pričom niektoré príznaky, najmä kašeľ alebo únava, môžu pretrvávať aj dlhšie.
Vyskúšajte naše prírodné produkty
Aktuálne virózy a ich prejavy
Každé ročné obdobie so sebou prináša iný „mix" vírusových chorôb. Na jar a na jeseň bývajú časté respiračné virózy, ktoré sa prejavujú nádchou, bolesťou v krku, kašľom a niekedy aj zvýšenou teplotou. V zime sa pridávajú chrípkové vírusy, ktoré mávajú náhly začiatok, vysokú horúčku, bolesti svalov a kĺbov. Letné mesiace potom občas prinášajú črevné virózy, známe tiež ako „letné chrípky".
Jedným z aktuálne rozšírených javov sú virózy, ktoré sa prejavujú tzv. čapmi na mandliach. To sú biele alebo nažltlé škvrny, ktoré môžu mylne pôsobiť ako bakteriálna angína. Rozdiel medzi vírusovou a bakteriálnou infekciou sa ale často dá rozpoznať až podľa celkového klinického obrazu a prípadného výteru z krku. Lekári preto odporúčajú nepodliehať panike a nevyžadovať antibiotiká „len pre istotu".
V tohtoročnej sezóne sa podľa údajov Štátneho zdravotného ústavu šíria predovšetkým rhinovírusy, adenovírusy a enterovírusy. Tie prvé spôsobujú bežné nachladnutie, tie druhé môžu mať komplikovanejší priebeh a postihujú aj oči alebo tráviaci trakt. Enterovírusy sú potom hlavnými vinníkmi u detí, kde môžu spôsobiť črevnú chrípku, vyrážky alebo dokonca zápal mozgových blán – hoci to je v našich podmienkach veľmi zriedkavé.
Črevná viróza - rýchly nástup, pomalé zotavenie
Keď hovoríme o virózach, ktoré sa „neprejavujú nádchou", často máme na mysli črevnú virózu – ľudovo nazývanú „črevná chrípka". V skutočnosti s chrípkou nemá nič spoločné. Pôvodcami bývajú najčastejšie norovírusy, rotavírusy alebo adenovírusy, ktoré spôsobujú náhly nástup zvracania, hnačky, bolesti brucha a často aj horúčky.
Zatiaľ čo u detí býva priebeh častejší a niekedy aj závažnejší kvôli rýchlej dehydratácii, dospelí obvykle ochorenie prestoja počas 2–3 dní intenzívneho priebehu a následných niekoľkých dní rekonvalescencie. Skúsenosti matiek malých detí často hovoria za všetko – „v nedeľu dieťa zvracia, v pondelok maminka, v utorok tatinko" – vírusy sú neúprosné a šíria sa veľmi ľahko.
Hygiena rúk, časté vetranie a dôkladné umývanie ovocia a zeleniny môžu riziko prenosu výrazne znížiť. Bohužiaľ ani starostlivá prevencia nie je stopercentnou zárukou, pretože niektoré vírusy prežívajú na povrchoch aj niekoľko dní.
Viróza alebo angína? Keď sa objavia čapy na mandliach
Jedným z najčastejších dôvodov návštevy lekára u detí býva bolesť v krku spojená s bielymi škvrnami na mandliach – tzv. čapy. Tie môžu byť sprievodným javom ako u vírusovej infekcie, tak u bakteriálnej angíny, čo niekedy komplikuje diagnózu. Zásadný rozdiel je ale v sprievodných symptómoch.
U vírusovej infekcie býva bolesť v krku sprevádzaná nádchou, kašľom, prípadne zápalom spojiviek. Teplota býva mierna alebo žiadna. Naopak bakteriálna angína (najčastejšie spôsobená streptokokom) prináša vysokú horúčku, výraznú bolesť pri prehĺtaní a niekedy aj zdurenie krčných uzlín. Lekár tak pri podozrení na angínu obvykle vykonáva výter z krku, prípadne tzv. CRP test z kvapky krvi, aby sa rozhodol, či sú antibiotiká skutočne nutné.
Je fascinujúce, že aj medzi lekármi existujú rôzne prístupy – zatiaľ čo niektorí podávajú antibiotiká radšej skôr ako neskôr, iní volia vyčkávaciu taktiku a odporúčajú kľudový režim, dostatok tekutín a podpornú liečbu.
Ako sa s virózou vyporiadať a čo skutočne pomáha?
Liečba viróz je predovšetkým symptomatická. To znamená, že sa zameriavame na zmiernenie príznakov – znižovanie horúčky, tlmenie bolesti, podpora imunity a dostatok odpočinku. Vhodné sú prírodné prostriedky, ako je zázvorový čaj, med, cibuľový sirup alebo kloktanie soľného roztoku. Doplnky stravy s obsahom vitamínu C, zinku a echinacey môžu pomôcť skrátiť dobu choroby, ale zázračný liek na vírusy zatiaľ neexistuje.
Zvlášť u detí je dôležité dbať na dostatočný príjem tekutín, pretože dehydratácia môže komplikovať priebeh ochorenia. U črevných viróz je vhodné nasadiť probiotiká, ktoré pomáhajú regenerovať črevnú mikroflóru a skracujú dobu trvania hnačky.
Jedným z osvedčených prístupov je tzv. BRAT diéta – banány, ryža, jablká a toast – teda potraviny, ktoré nezaťažujú tráviaci trakt a zároveň dodajú potrebnú energiu. Vhodné je tiež zaradiť silný vývar, prípadne fermentované potraviny.
Môže viróza trvať dlhšie než týždeň?
Áno, a nie je to nič neobvyklé. Aj keď väčšina vírusových infekcií ustúpi počas niekoľkých dní, zvyškové príznaky ako kašeľ, únava alebo ľahká bolesť v krku môžu pretrvávať aj 2–3 týždne. Ak sa však stav zhoršuje alebo sa pridávajú nové príznaky (napr. silná bolesť na hrudi, dýchavičnosť, vyrážka alebo dehydratácia), je nutné vyhľadať lekára. Mnohokrát sa môže jednať o bakteriálnu superinfekciu, ktorá vyžaduje antibiotickú liečbu.
Citácia jedného praktického lekára to vystihuje presne: „Najlepšia liečba virózy je kľud, čaj a trpezlivosť. Antibiotiká sú ako kladivo na komára. Niekedy pomôžu, ale väčšinou zbytočne ničia celý dom."
Prevencia ako najlepší liek
Žiadny článok o virózach by nebol úplný bez zmienky o prevencii. Pravidelné umývanie rúk, vetranie a posilňovanie imunity sú základom. Oplatí sa dbať na zdravú stravu, dostatok spánku a pohyb na čerstvom vzduchu. V období zvýšeného výskytu infekcií možno zvážiť aj preventívne podávanie prírodných imunostimulantov – napríklad betaglukánov, rakytníka alebo cesnaku.
Príklad z praxe? Rodina s malými deťmi, ktorá začala pravidelne zaraďovať fermentované potraviny, ako je domáci kefír, kyslá kapusta alebo miso polievka, zaznamenala v nasledujúcej sezóne menej absencií v škôlke aj v práci. Imunita je skrátka systém, ktorý potrebuje tréning – a virózy sú bohužiaľ jedným z jeho „učiteľov".
A tak, až sa nabudúce ozve prvé kýchnutie v električke alebo sa dieťa vráti zo škôlky s lesklými očami a nádchou, nebude to žiadne prekvapenie. Viróza je s nami, či chceme, alebo nie. To, čo však môžeme ovplyvniť, je, ako sa k nej postavíme – s pochopením, pokojom a trochou prírodnej múdrosti.
