Multitasking a jeho vplyv na duševné zdravie a výkon v práci
Multitasking - ilúzia efektivity v modernom svete
V dnešnom uponáhľanom svete sa pojem multitasking stal synonymom pre produktivitu. V pracovných inzerátoch sa často objavuje požiadavka na „schopnosť zvládať viac úloh naraz", a v bežnej konverzácii býva multitasking považovaný za zručnosť hodnú obdivu. Ale čo vlastne multitasking je, aký je jeho skutočný význam a ako funguje ľudský mozog, keď sa snaží zvládať viac činností naraz?
Zatiaľ čo technológie ako smartfóny a počítače zvládajú multitasking bez viditeľného zaváhania, u ľudí je situácia o niečo zložitejšia. Hoci si mnohí myslia, že sú schopní pracovať na viacerých úlohách súčasne, vedecké štúdie opakovane ukazujú, že ľudský multitasking je v skutočnosti skôr mýtus než funkčná stratégia.
Čo je to multitasking a prečo ho tak milujeme?
Pojem multitasking pochádza pôvodne z oblasti výpočtovej techniky. Označuje schopnosť počítača vykonávať niekoľko operácií súčasne. Keď sa tento výraz preniesol do bežnej reči, začal sa používať na označenie schopnosti človeka venovať sa viacerým úlohám naraz – napríklad písať e-mail, pritom telefonovať a zároveň sledovať novinky na sociálnych sieťach.
Na prvý pohľad to pôsobí ako ideálny spôsob, ako zvládnuť viac práce za menej času. V kultúre, ktorá často odmeňuje tempo a výkon, sa multitasking stal akýmsi dôkazom výkonnosti. Ľudia si pripadajú efektívnejší, dôležitejší a produktívnejší. Lenže ako ukazujú psychologické výskumy, efekt skutočného sústredenia býva často presne opačný.
Multitasking v ľudskom mozgu - ako to (ne)funguje?
Mozog nie je navrhnutý pre spracovanie viacerých vedomých úloh naraz. Čo sa v praxi označuje ako ľudský multitasking, je skôr rýchle prepínanie pozornosti medzi jednotlivými činnosťami. A práve toto prepínanie je veľmi náročné – ako energeticky, tak časovo.
Podľa štúdie Stanfordovej univerzity ľudia, ktorí sa pokúšajú multitaskovať, majú horšiu schopnosť filtrovať nepodstatné informácie, dlhšie im trvá prechod medzi úlohami a častejšie robia chyby. Inými slovami, keď sa snažíte písať pracovný e-mail a zároveň odpovedať kolegovi na chate, výsledkom bude často menej kvalitná práca a vyššia hladina stresu.
To potvrdzuje aj výskum Americkej psychologickej asociácie, ktorá zistila, že pri prechode medzi dvoma mentálnymi úlohami môže človek stratiť až 40 % svojho produktívneho času. Takže namiesto toho, aby človek ušetril čas, vlastne ho stráca, a navyše sa vystavuje vyššiemu riziku mentálnej únavy.
Príklady z každodenného života
Zamyslime sa nad bežnou situáciou: sedíte pri počítači, odpovedáte na e-maily, každých pár minút nahliadnete na mobil, či niekto nepíše, a do toho sa snažíte ešte stihnúť online poradu. Výsledkom je, že si z porady veľa nepamätáte, zabudnete pripojiť dôležitú prílohu k e-mailu a namiesto toho, aby ste ušetrili čas, končíte s pocitom vyčerpania.
A teraz si predstavme iný scenár. Predstavte si vodiča, ktorý počas jazdy telefonuje – aj keď má handsfree. Podľa štúdie britskej Royal Society for the Prevention of Accidents vám telefonovanie za jazdy spomaľuje reakčný čas viac než riadenie pod vplyvom alkoholu. To je desivý, ale výrečný príklad toho, že ľudský mozog naozaj nedokáže efektívne rozdeliť pozornosť medzi dve náročné činnosti.
Prečo si teda myslíme, že multitasking zvládame?
Časť odpovede spočíva v tom, že nám samým sa zdá, že sme efektívni. Ľudský mozog je totiž vybavený tak, aby si všímal výsledky, nie nevyhnutne kvalitu. Dokážeme spracovať viac jednoduchých, mechanických úloh (napríklad počúvať hudbu a skladať prádlo), ale akonáhle ide o činnosti vyžadujúce hlbšie sústredenie, multitasking nás spomaľuje.
Ďalší problém je v tom, že multitasking si často zamieňame s rýchlym striedaním pozornosti, čo mozgu vytvára ilúziu produktivity. Ako hovorí neurológ Earl Miller z MIT: „Mozog nie je vytvorený tak, aby bol multitaskingový. Prehadzovanie medzi úlohami je náročné a často si neuvedomujeme, ako veľmi nás to vyčerpáva."
Multitasking v pracovnom prostredí
V kancelárskej kultúre je multitasking často považovaný za kľúčovú zručnosť. Ľudia sú tlačení k tomu, aby zvládali e-maily, porady, telefonáty a správy na Slacku počas jednej hodiny. Výsledkom je stres, vyhorenie a pokles kvality práce. Niektoré firmy si toho začínajú všímať a zavádzajú takzvané „deep work" bloky, kedy sa zamestnanci môžu bez rušenia venovať jednej úlohe.
Zaujímavým príkladom je nemecká softvérová firma SAP, ktorá zaviedla „tiché časy", počas ktorých nie je dovolené plánovať stretnutia ani odpovedať na e-maily. Zamestnanci tak majú priestor sa skutočne koncentrovať. Výsledkom je nielen vyššia pracovná efektivita, ale aj lepšia duševná pohoda.
Ľudský multitasking vs. technológie
Zatiaľ čo počítač zvládne spustiť aktualizáciu, prehrávať hudbu a zároveň otvárať dokument, ľudský mozog pracuje inak. Má obmedzenú kapacitu pracovnej pamäti a citlivo reaguje na prerušenia. Každé prepnutie pozornosti vyžaduje, aby mozog „vyčistil" predchádzajúcu informáciu a nahradil ju novou – čo stojí čas i mentálnu silu.
Nie je náhodou, že sa v posledných rokoch stáva populárny tzv. monotasking – schopnosť venovať sa len jednej úlohe v danom okamihu. Tento prístup podporujú aj aplikácie na blokovanie rušivých vplyvov, ako je napríklad Forest alebo Freedom. Používateľ si nastaví časový blok, počas ktorého nemôže pristupovať na sociálne siete ani iné rušivé stránky. Výsledkom býva vyššia miera dokončených úloh a nižší pocit preťaženia.
Ako sa naučiť pracovať bez multitaskingu?
Zmena prístupu k práci i každodenným činnostiam môže byť náročná, ale prínosná. Začnite tým, že si rozdelíte deň do blokov a počas každého bloku sa venujte len jednej činnosti. Keď píšete správu, nečítajte zároveň e-maily. Keď telefonujete, vyhnite sa prehliadaniu internetu.
Dobrým pomocníkom môže byť aj technika Pomodoro – pracujete 25 minút v maximálnom sústredení a potom si dáte 5 minút pauzu. Tento rytmus pomáha udržať vysokú koncentráciu bez pocitu preťaženia.
A ak vás zvádza multitasking počas chvíľ odpočinku, skúste jednoduché pravidlo: robte veci naplno. Jete? Neposielajte zároveň SMS. Idete na prechádzku? Neodpovedajte pri tom na pracovné e-maily.
Multitasking a zdravý životný štýl
Zaujímavé je, že súvislosť medzi multitaskingom a životným štýlom sa premieta aj do nášho fyzického a psychického zdravia. Neustále prepínanie medzi úlohami zvyšuje hladinu kortizolu – stresového hormónu. To môže viesť k únave, poruchám spánku a zvýšenému riziku úzkostných porúch.
Zdravý životný štýl teda nie je len o jedle a pohybe, ale aj o tom, ako zaobchádzame so svojou pozornosťou. Vedomé sústredenie a schopnosť byť „tu a teraz" sa ukazujú ako jeden z pilierov duševnej pohody. Odtiaľ pramení aj popularita mindfulness, meditácie alebo digitálneho detoxu.
Skúsenosť ukazuje, že keď ľudia znížia množstvo rozptýlenia a začnú robiť veci s plnou pozornosťou, zlepšuje sa nielen ich výkonnosť, ale aj kvalita života – v práci, vo vzťahoch aj vo vzťahu k sebe samým.
V dobe, keď sa zdá byť multitasking nevyhnutnosťou, môže byť najväčšou výzvou – a zároveň najväčšou výhodou – schopnosť vypnúť notifikácie, zatvoriť desať otvorených záložiek a venovať sa jedinej veci. A práve v tom môže spočívať skutočné umenie efektivity.
