# Čo znamená HELLP syndróm v tehotenstve a ako ho včas rozpoznať HELLP syndróm je závažná komplikác
Tehotenstvo je pre väčšinu žien radostným obdobím plným očakávania, ale aj časom, keď je potrebné venovať zvýšenú pozornosť svojmu zdraviu. Medzi komplikácie, o ktorých sa príliš nehovorí, ale ktoré môžu mať vážne následky, patrí HELLP syndróm – stav, ktorý dokáže prekvapiť rýchlosťou nástupu aj závažnosťou príznakov. Hoci ide o relatívne vzácnu komplikáciu, ide o lekársky prípad, ktorý vyžaduje okamžitú pozornosť a starostlivosť.
Názov HELLP nie je náhodný – ide o skratku zloženú z anglických slov opisujúcich tri kľúčové abnormality: Hemolysis (rozpad červených krviniek), ELevated Liver enzymes (zvýšené pečeňové enzýmy) a Low Platelets (nízky počet krvných doštičiek). Práve táto kombinácia robí z HELLP syndrómu nebezpečný stav, ktorý môže ohroziť ako matku, tak nenarodené dieťa. Prvýkrát bol syndróm opísaný v roku 1982 americkým gynekológom Louisom Weinsteinom, ktorý si všimol, že niektoré tehotné ženy trpia špecifickou kombináciou laboratórnych nálezov, ktorú nebolo možné zaradiť pod žiadnu vtedy známu diagnózu.
Vyskúšajte naše prírodné produkty
Kto je najviac ohrozený a prečo HELLP vzniká
HELLP syndróm sa najčastejšie objavuje v treťom trimestri tehotenstva, typicky medzi 27. a 37. týždňom, ale môže sa vyskytnúť aj skôr alebo dokonca krátko po pôrode. Podľa dostupných dát Svetovej zdravotníckej organizácie postihuje závažná preeklampsia a s ňou spojené komplikácie približne 2–8 % všetkých tehotenstiev celosvetovo, pričom HELLP syndróm predstavuje jednu z ich najzávažnejších foriem.
Presná príčina vzniku HELLP syndrómu doteraz nie je celkom objasnená, ale odborníci sa zhodujú, že kľúčovú úlohu hrá placenta a spôsob, akým sa v ranom tehotenstve zakotvuje do steny maternice. Ak tento proces neprebehne správne, dochádza k poruchám prekrvenia placenty, čo spúšťa kaskádu zápalových reakcií v celom tele matky. Tie postupne poškodzujú cievy, pečeň aj krvný systém. Ide teda o systémové ochorenie, ktoré má síce svoj pôvod v placente, ale prejavuje sa naprieč celým organizmom.
Medzi ženy s vyšším rizikom vzniku HELLP syndrómu patria tie, ktoré už v minulom tehotenstve prekonali preeklampsiu alebo HELLP syndróm, ženy s chronickým vysokým krvným tlakom, diabetičky, ženy s ochorením obličiek alebo autoimunitnými chorobami. Vyššie riziko majú aj prvorodičky a ženy nad 35 rokov, ale je dôležité zdôrazniť, že HELLP syndróm môže postihnúť aj úplne zdravú ženu bez akýchkoľvek predchádzajúcich rizikových faktorov. Práve táto nepredvídateľnosť ho robí obzvlášť záludným.
Príznaky, ktoré je potrebné brať vážne, sú bohužiaľ často zamieňané za bežné tehotenské nevoľnosti. Bolesť v hornej časti brucha alebo pod pravým rebrovým oblúkom, nevoľnosť, vracanie, celková únava a malátnosť – to všetko sú prejavy, ktoré mnohé tehotné ženy pripisujú normálnemu priebehu tehotenstva. Práve preto býva HELLP syndróm diagnostikovaný neskoro, čo výrazne zhoršuje prognózu. Ako poznamenal profesor Baha Sibai, jeden z popredných svetových odborníkov na preeklampsiu: „HELLP syndróm je maskér – jeho príznaky sú také nešpecifické, že ho ľahko prehliadneme, kým nie je príliš neskoro."
Ako HELLP syndróm rozpoznať a diagnostikovať
Rozpoznanie HELLP syndrómu je náročné práve preto, že jeho príznaky sa prekrývajú s radom iných stavov. Bolesť v pravom podrebrí alebo v epigastriu môže pripomínať žlčníkový záchvat, reflux alebo prosté zažívacie ťažkosti. Únava a nevoľnosť sú v tehotenstve také bežné, že ich ženy mnohokrát bagatelizujú. A predsa práve tieto zdanlivo nevinné signály môžu byť prvým varovaním.
Predstavme si konkrétnu situáciu: tridsaťročná žena v 34. týždni tehotenstva prichádza k lekárovi s tým, že sa cíti „nejako divne" – bolí ju hlava, má nevoľnosť a pociťuje tlak pod pravým rebrom. Lekár by mohol tieto príznaky ľahko pripísať stresu alebo prepracovaniu. Jenže krvné testy odhalia alarmujúce hodnoty: rozpad červených krviniek, výrazne zvýšené pečeňové enzýmy a nebezpečne nízky počet krvných doštičiek. Diagnóza je jasná – HELLP syndróm. Vďaka včasnému záchytu možno situáciu riešiť kontrolovaným pôrodom a matka aj dieťa sú v bezpečí. Jenže nie vždy to tak dopadne.
Diagnóza HELLP syndrómu sa stanovuje výhradne na základe laboratórnych vyšetrení krvi. Klinické príznaky môžu lekára naviesť na správnu stopu, ale bez krvných testov nemožno diagnózu potvrdiť. Lekári sledujú predovšetkým tri ukazovatele: prítomnosť hemolýzy (rozpad červených krviniek sa prejaví okrem iného zvýšenou hladinou bilirubínu a laktátdehydrogenázy), hodnoty pečeňových enzýmov – najmä ALT a AST – a počet krvných doštičiek. Podľa tzv. Mississippi klasifikácie sa HELLP syndróm delí do troch tried podľa závažnosti poklesu krvných doštičiek, pričom trieda I je najzávažnejšia.
Okrem krvných testov sa sleduje aj krvný tlak, pretože HELLP syndróm veľmi často sprevádza preeklampsia, teda vysoký krvný tlak v tehotenstve spojený s bielkovinou v moči. Nicméně približne 15–20 % prípadov HELLP syndrómu sa vyskytuje bez prítomnosti preeklampsie, čo ešte viac komplikuje včasnú diagnostiku. Preto by ženy nemali čakať na „klasické" príznaky vysokého tlaku – absencia týchto príznakov HELLP syndróm nevylučuje.
Na čo si teda dať pozor a kedy bezodkladne vyhľadať lekársku pomoc? Lekári odporúčajú okamžite kontaktovať zdravotnícke zariadenie pri výskyte týchto príznakov:
- Náhla alebo silná bolesť v hornej časti brucha, najmä pod pravým rebrom
- Pretrvávajúca nevoľnosť alebo vracanie v treťom trimestri
- Silná bolesť hlavy, ktorá nereaguje na bežné lieky
- Poruchy videnia – rozmazané videnie, fotofóbia, blikajúce body
- Náhle opuchy tváre, rúk alebo nôh
- Celková malátnosť a neobvyklá únava, ktorá sa zhoršuje
Žiadny z týchto príznakov by nemal byť prehliadaný. Aj keby sa nakoniec ukázalo, že ide o nevinný stav, vyšetrenie na pôrodnici je vždy lepšou voľbou ako čakanie doma.
Liečba HELLP syndrómu je v podstate jediná – pôrod. Akonáhle je diagnóza potvrdená, lekári spravidla pristupujú k ukončeniu tehotenstva, a to buď prirodzenou cestou, alebo cisárskym rezom, v závislosti od stavu matky a dieťaťa a od gestačného veku plodu. Ak je tehotenstvo príliš skoré a stav matky to umožňuje, môžu lekári podať kortikosteroidy na urýchlenie dozrievania pľúc plodu a pokúsiť sa tehotenstvo predĺžiť o niekoľko dní. Každý prípad je však individuálny a rozhodnutie závisí od celkového klinického obrazu.
Počas hospitalizácie sú pacientke podávané lieky na zníženie krvného tlaku, v prípade potreby krvné transfúzie alebo doštičky, a je starostlivo monitorovaný stav pečene a obličiek. Riziko vážnych komplikácií – ako je ruptura pečene, zlyhanie obličiek, pľúcny edém alebo diseminovaná intravaskulárna koagulácia – je reálne, a preto je nevyhnutná starostlivosť na špecializovanom pracovisku.
Ako sa na riziko HELLP syndrómu pripraviť
Prevencia HELLP syndrómu v pravom slova zmysle neexistuje – nemožno mu spoľahlivo predísť. Existujú však kroky, ktoré môžu znížiť riziko alebo prispieť k včasnému záchytu. Pravidelné prenatálne prehliadky sú absolútnym základom. Práve pri nich sa sledujú hodnoty krvného tlaku, moč na prítomnosť bielkoviny a celkový stav matky. Ženy s rizikovými faktormi by mali byť sledované ešte pozornejšie a v prípade akýchkoľvek odchýlok bezodkladne informovať svojho gynekológa.
Odborné štúdie, napríklad publikované v časopise American Journal of Obstetrics and Gynecology, ukazujú, že nízke dávky kyseliny acetylsalicylovej (aspirín) podávané od prvého trimestra môžu u rizikových žien znížiť pravdepodobnosť rozvoja preeklampsie a jej komplikácií vrátane HELLP syndrómu. Táto možnosť by mala byť konzultovaná s lekárom individuálne – nie každá žena je vhodnou kandidátkou na túto profylaktickú liečbu.
Nemenej dôležitú úlohu hrá celkový životný štýl. Zdravá, vyvážená strava bohatá na zeleninu, ovocie, celozrnné obilniny a kvalitné bielkoviny podporuje správnu funkciu ciev aj imunitného systému. Dostatočný príjem horčíka, vitamínu D a omega-3 mastných kyselín je spájaný s nižším rizikom zápalových procesov v tele. To samozrejme neznamená, že správna strava HELLP syndrómu úplne zabráni, ale podpora celkového zdravia organizmu je vždy zmysluplná.
Ženy, ktoré HELLP syndróm už raz prekonali, by mali vedieť, že riziko jeho recidívy v ďalšom tehotenstve je vyššie – odhaduje sa približne na 3–27 % v závislosti od rôznych faktorov. Preto je pri plánovaní ďalšieho tehotenstva úplne zásadná konzultácia s perinatológom alebo špecialistom na rizikové tehotenstvo ešte pred otehotnením. Včasné nastavenie sledovania a prípadné preventívne opatrenia môžu výrazne ovplyvniť priebeh a výsledok tehotenstva.
Tehotenstvo by malo byť radostnou cestou k novému životu, a hoci komplikácie ako HELLP syndróm existujú, znalosť ich príznakov a dôvera vo vlastné telo sú tým najlepším, čo môže každá budúca mamička urobiť pre seba aj svoje dieťa. Načúvať signálom svojho organizmu, nepodceňovať neobvyklé príznaky a udržiavať otvorenú komunikáciu so svojím lekárom – to sú kroky, ktoré môžu v kritickej chvíli skutočne zachrániť život.
