Nemecký recept na soljanku je ideálnym jedlom pre chladné dni
Soljanka trochu inak - ako sa z východoeurópskej polievky stala nemecká klasika
V gastronómii je len málo jedál s tak pestrou históriou a kultúrnym presahom ako soljanka. Táto sýta, mierne kyslá polievka, ktorá pôvodne pochádza z východnej Európy, si počas desaťročí získala srdcia aj chuťové bunky obyvateľov bývalej NDR. Dnes sa slovné spojenie nemecký soljanka recept stáva stále vyhľadávanejším, a to nielen medzi milovníkmi retro kuchyne, ale aj medzi tými, ktorí hľadajú výdatné jedlo s charakterom a históriou.
Kde sa vzala, tu sa vzala – história soljanky
Soljanka nevznikla v Nemecku. Jej pôvod siaha hlboko do ruskej a ukrajinskej kuchyne, kde sa objavuje už v 18. storočí. Samotné slovo „солянка" (soljanka) vychádza zo slova „soľ" – soľ, čo napovedá o jej výraznej a slanej chuti. Pôvodne šlo o hustú rybaciu alebo mäsovú polievku s prídavkom kvasenej zeleniny, uhoriek, citrónu a rôzneho korenia. Vo svojich tradičných variantoch bola soljanka akýmsi gulášom vo verzii na lyžičku – sýta, výrazná a ideálna pre sychravé večery alebo ako liek na opicu.
Do bývalého východného Nemecka sa soljanka dostala s príchodom sovietskej armády po druhej svetovej vojne. Sovietski vojaci si ju varili v kasárňach a kuchári z východného bloku si ju rýchlo osvojili. Postupne sa prispôsobila lokálnym chutiam a dostupným surovinám, a tak vznikla jej nemecká varianta, ktorá je dnes pevnou súčasťou nemeckej kuchyne – predovšetkým v Sasku a Durínsku.
Čo robí soljanku typicky „nemeckou"?
Na rozdiel od svojich ruských predchodcov sa nemecké recepty na soljanku najčastejšie spoliehajú na kombináciu údenín – napríklad klobásy, salámy, šunky alebo párkov. Aj keď existujú aj verzie s rybou alebo hubami, tá „pravá" nemecká soljanka je mäsová. Kľúčom k jej chuti je harmonická zmes kyslosti (z kyslých uhoriek alebo láku), sladkosti (často z paradajkového pretlaku alebo cibule) a pikantnosti (niekedy pridanej pomocou čili alebo korenia).
Základom sú väčšinou údeniny alebo zvyšky mäsa, ku ktorým sa pridá cibuľa, nakrájané sterilizované uhorky s trochou nálevu, paradajkový pretlak a podľa chuti napríklad aj paprika, paradajky alebo kapusta – záleží, odkiaľ pochádzate. Nakoniec to celé dochutíte citrónom, smotanou alebo kyslou smotanou, aby to malo ten správny šmrnc.
V niektorých receptoch nájdete aj olivy alebo kapary, čo dodáva pokrmu stredomorský nádych – aj keď to nie je nevyhnutné. Výsledkom je výdatná, chuťovo bohatá a mierne kyslá polievka, ktorá sa často podáva s čerstvým chlebom alebo chrumkavou bagetou.
Nemecká soljanka recept – ako si ju uvariť doma
Chcete si túto chutnú klasiku pripraviť vo vlastnej kuchyni? Tu je jednoduchý recept na nemeckú soljanku, upravený tak, aby zodpovedal bežným surovinám dostupným v slovenských obchodoch:
Ingrediencie (pre 4–6 porcií):
- 200 g kabanosu alebo pikantnej klobásy
- 150 g šunky alebo mäkkého salámu
- 1 veľká cibuľa
- 2 sterilizované uhorky + 2 lyžice nálevu
- 2 lyžice paradajkového pretlaku
- 1 čajová lyžička sladkej papriky
- 1 menšia červená paprika
- 1 liter vývaru (ideálne hovädzieho alebo zeleninového)
- trochu citrónovej šťavy
- soľ, korenie, prípadne čili
- kyslá smotana na podávanie
- čerstvý chlieb alebo bageta
Postup:
- Na panvici orestujte cibuľu nakrájanú na jemno do sklovita.
- Pridajte nakrájanú klobásu, šunku a opekajte niekoľko minút.
- Vmiešajte nakrájanú papriku a sterilizované uhorky.
- Pridajte paradajkový pretlak, sladkú papriku a dve lyžice uhorkového láku.
- Zalejte vývarom a nechajte aspoň 20 minút prebublávať.
- Dochutíme citrónovou šťavou, prípadne soľou, korením alebo čili podľa chuti.
- Podávame horúce, ozdobené lyžicou kyslej smotany a krajcom chleba.
Výhodou tejto polievky je jej variabilita – môžete použiť mäso, ktoré zostalo z predošlého dňa, alebo ju pripraviť vo vegetariánskej verzii so sójovými klobáskami a zeleninovým vývarom.
Soljanka ako spomienka na minulosť – aj ako trend zdravej domácej kuchyne
Možno si hovoríte, prečo sa o takom jedle zmieňujeme práve na blogu zameranom na ekológiu, zdravý životný štýl a udržateľnosť. Odpoveď je jednoduchá. Soljanka je totiž skvelým príkladom kuchyne bez plytvania – využíva zvyšky mäsa, údenín aj zeleniny a premieňa ich na nové, výživné jedlo. V časoch, keď sa čoraz viac ľudí vracia k domácemu vareniu, pripravujú si jedlo do krabičiek a hľadajú spôsoby, ako ušetriť, je taká polievka doslova zlatom.
Zároveň je možné ju ľahko prispôsobiť moderným výživovým nárokom. Údeniny možno nahradiť rastlinnými alternatívami, kyslosť dodať pomocou kvasenej zeleniny a aj bez živočíšnych produktov bude výsledok chutný a sýty. Ak premýšľate nad tým, ako využiť zvyšnú sterilizovanú zeleninu alebo ako oživiť jedálniček v chladných dňoch, soljanka je ideálnym riešením.
Obyčajná polievka s neobyčajným príbehom
V bývalej NDR sa soljanka stala bežnou súčasťou jedálnych lístkov – od školských jedální po závodné kantíny. Pre mnohých Nemcov, ktorí vyrastali vo východnej časti krajiny, zostáva dodnes symbolom domova, detstva a jednoduchej, poctivej kuchyne.
Skvelým príkladom je príbeh pani Sabine z Lipska, ktorá si na soljanku spomína z čias, keď jej babička pracovala v nemocničnej jedálni. „Bola to jedna z mála polievok, ktoré chutili aj deťom. Mierne pikantná, voňavá a vždy podávaná s lyžicou smotany a krajcom chleba," spomína s úsmevom. Dnes ju varí svojim vnúčatám – často v zdravšej verzii so zeleninovým vývarom a bio klobáskami.
A práve v tom spočíva kúzlo soljanky – je to jedlo, ktoré si každý môže upraviť podľa seba, svojich chutí a dostupných surovín. Nie je to len polievka, ale aj príbeh. O spájaní kultúr, o prispôsobení sa novým podmienkam, o kreativite v kuchyni.
V dnešnej dobe, keď sa stále viac ľudí snaží žiť vedome, udržateľne a s rešpektom k potravinám aj prírodným zdrojom, má taká kuchyňa svoje pevné miesto. Nech už siahnete po klasickom recepte, alebo vytvoríte vlastnú variáciu, soljanka vás zahreje – nielen fyzicky, ale aj na duši.
