PMS vs. PMDD alebo kedy ide o viac než len nálady
Každá žena to pozná – niekoľko dní pred menštruáciou sa nálada zmení, brucho začne protestovať a únava sa zdá byť bez príčiny. Väčšina z nás to označí ako „to je len PMS" a čaká, kým to prejde. Lenže čo ak to nie je len PMS? Čo ak za každodenným trápením stojí niečo závažnejšie, čo má názov, diagnózu a hlavne – liečbu?
Predmenštruačný syndróm, skrátene PMS, je jednou z najrozšírenejších ženských zdravotných tém vôbec. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie trpí rôzne intenzívnymi predmenštruačnými príznakmi až 75 % žien v reprodukčnom veku. Napriek tomu sa o rozdiele medzi bežným PMS a jeho závažnejšou formou – PMDD, teda predmenštruačnou dysforickou poruchou – hovorí prekvapivo málo. A práve v tom tkvie problém: mnoho žien roky trpí v presvedčení, že ich ťažkosti sú normálnou súčasťou ženstva, zatiaľ čo pritom potrebujú odbornú pomoc.
Vyskúšajte naše prírodné produkty
Čo sa vlastne deje v tele pred menštruáciou
Aby bolo možné rozlíšiť medzi PMS a PMDD, je dobré najprv pochopiť, čo sa v ženskom tele v predmenštruačnej fáze vôbec deje. Celý cyklus riadia hormóny – predovšetkým estrogén a progesterón – ktorých hladiny sa v priebehu mesiaca výrazne menia. V druhej polovici cyklu, tzv. luteálnej fáze, estrogén klesá a progesterón stúpa. Tento hormonálny pohyb ovplyvňuje aj hladinu serotonínu, neurotransmiteru spojeného s náladou, spánkom a celkovou pohodou.
Práve táto hormonálna hra stojí za príznakmi, ktoré ženy dobre poznajú: podráždenosť, únava, citlivosť prsníkov, nadúvanie alebo túžba po sladkom. U väčšiny žien sú tieto príznaky mierne a nijako zásadne nenarúšajú každodenný život. To je klasické PMS – nepríjemné, ale zvládnuteľné. Situácia sa však zásadne mení u žien, ktorých mozog na hormonálne výkyvy reaguje výrazne citlivejšie.
Práve táto precitlivenosť na hormonálne zmeny – nie abnormálne vysoké hladiny hormónov samotných – je kľúčom k pochopeniu PMDD. Výskumy publikované v odbornom časopise NEJM potvrdili, že ženy s PMDD nemajú nevyhnutne iné hladiny hormónov ako ostatné, ale ich mozog na ne reaguje odlišne. Je to ako mať citlivejší alarm – aj malý podnet spustí veľkú reakciu.
Kedy prestáva byť PMS „len PMS"
Tu nastáva tá kľúčová otázka, ktorú si mnoho žien kladie – a napriek tomu ju príliš ľahko odmavihnú. Ako spoznať, že to, čo prežívajú, presahuje hranice bežného predmenštruačného syndrómu?
Klasické PMS zahŕňa fyzické aj psychické príznaky, ale tie sú väčšinou mierne a ustupujú s príchodom menštruácie. Žena môže byť podráždenejšia, unavená alebo menej sústredená, ale zvládne ísť do práce, postarať sa o rodinu a udržať základné sociálne kontakty. Príznaky sú nepríjemné, avšak neblokujú normálne fungovanie.
PMDD je iná kategória. Ide o klinicky uznávanú psychiatrickú poruchu, ktorá je od roku 2013 zaradená v diagnostickom manuáli DSM-5 medzi depresívne poruchy. Príznaky PMDD sa zvyčajne objavujú 1 až 2 týždne pred menštruáciou a môžu byť natoľko intenzívne, že žena nie je schopná pracovať, udržiavať vzťahy ani sa postarať o seba. Podráždenosť prechádza do výbuchov hnevu, smútok sa premieňa na hlbokú beznádej a úzkosť dosahuje takej intenzity, že pripomína záchvat paniky.
Vezmime si ako príklad tridsaťročnú učiteľku, ktorá sa každý mesiac približne desať dní pred menštruáciou stáva „inou osobou" – ako sama hovorí. Nejde do práce, pretože nedokáže zvládnuť triedu. Háda sa s partnerom kvôli maličkostiam a potom plače hodiny bez zjavnej príčiny. Myšlienky sú temné, pocit beznádeje sa zdá absolútny. A potom príde menštruácia – a ona je zase „ona". Tento opakujúci sa vzorec, viazaný na konkrétnu fázu cyklu, je presne to, čo odlišuje PMDD od iných psychických porúch.
Americká psychiatrická asociácia uvádza, že PMDD postihuje približne 3 až 8 % žien v reprodukčnom veku – teda milióny žien po celom svete, ktoré možno ani nevedia, že ich trápenie má meno a riešenie. Ako výstižne napísala novinárka a autorka kníh o ženskom zdraví Lara Briden: „Predmenštruačné príznaky sú ako kontrolka na palubnej doske. Hovoria vám, že niečo potrebuje pozornosť."
Rozdiel medzi PMS a PMDD teda nespočíva len v intenzite príznakov, ale predovšetkým v ich dopade na každodenný život. Kľúčovou diagnostickou podmienkou PMDD je práve to, že príznaky výrazne narúšajú pracovné, sociálne alebo osobné fungovanie ženy. Ak si žena každý mesiac hovorí, že „toto nejako prežije", ale pritom zanedbáva prácu, vyhýba sa ľuďom alebo má myšlienky na sebapoškodzovanie, je to jasný signál, že situácia presahuje to, čo by mala zvládať sama.
Existujú aj príznaky, ktoré by nikdy nemali byť považované za „normálnu súčasť PMS" – sem patria najmä myšlienky na samovraždu alebo sebapoškodzovanie, ktoré sa pri PMDD bohužiaľ môžu objaviť. Ak žena tieto myšlienky zažíva, hoci len prechodne a viazane na určitú fázu cyklu, odborná pomoc je okamžitou nevyhnutnosťou, nie voľbou.
Ako rozlíšiť príznaky a čo robiť ďalej
Jedným z najpraktickejších nástrojov, ktorý lekári aj psychológovia odporúčajú, je sledovanie cyklu a príznakov po dobu aspoň dvoch mesiacov. Nestačí len všeobecný pocit, že „pred menštruáciou je to horšie". Dôležité je zaznamenávať konkrétne príznaky každý deň – náladu, energiu, spánok, fyzické ťažkosti – a sledovať, či sa opakujúci vzorec viaže na luteálnu fázu cyklu. Ak príznaky nastupujú pravidelne v druhej polovici cyklu a miznú krátko po začiatku menštruácie, ide o silný indikátor toho, že problém je hormonálne podmienený.
Pre prehľadnosť – typické príznaky, ktoré môžu signalizovať PMDD a ktoré presahujú bežné PMS, zahŕňajú:
- výrazné zmeny nálady, plačlivosť alebo pocity beznádeje
- silná podráždenosť alebo záchvaty hnevu, ktoré narúšajú vzťahy
- výrazná úzkosť alebo napätie, pocit „na pokraji"
- strata záujmu o bežné aktivity a sociálna izolácia
- ťažkosti so sústredením, ktoré ovplyvňujú prácu alebo štúdium
- výrazná únava alebo nespavosť
- fyzické príznaky ako bolesti hlavy, svalové kŕče alebo nadúvanie v kombinácii s vyššie uvedenými
Samozrejme, prítomnosť niekoľkých z týchto príznakov ešte automaticky neznamená diagnózu PMDD. Preto je zásadným krokom návšteva lekára – ideálne gynekológa alebo psychiatra, ktorí majú s touto problematikou skúsenosti. Diagnóza PMDD sa stanovuje na základe klinického rozhovoru, vylúčenia iných príčin (napríklad depresie, úzkostnej poruchy alebo ochorenia štítnej žľazy) a práve spomínaného sledovania príznakov v cykle.
Pokiaľ ide o liečbu, možnosti sú dnes oveľa širšie, ako si väčšina žien uvedomuje. Hormonálna antikoncepcia – konkrétne pilulky s drospirenónom a etinylestradiolom – je v rade krajín schválená priamo na liečbu PMDD a u mnohých žien výrazne zmierňuje príznaky. Ďalšou možnosťou sú antidepresíva zo skupiny SSRI, ktoré možno užívať buď kontinuálne, alebo len v luteálnej fáze cyklu – a aj táto stratégia preukázala v klinických štúdiách veľmi dobré výsledky. Popri farmakologickej liečbe zohráva dôležitú úlohu aj kognitívno-behaviorálna terapia, ktorá pomáha zvládať emocionálne reakcie a meniť vzorce myslenia spojené s príznakmi.
Svoju úlohu však zohráva aj životný štýl – a tu sa dostávame na územie, kde môže každá žena začať konať sama, ešte skôr ako sa dostane k lekárovi. Výskumy opakovane potvrdzujú, že pravidelný pohyb, dostatočný spánok a obmedzenie kofeínu, alkoholu a cukru v predmenštruačnej fáze môžu výrazne zmierniť fyzické aj psychické príznaky. Podobne pôsobia aj doplnky stravy – najmä horčík, vitamín B6 a omega-3 mastné kyseliny majú vedecky podloženú podporu pre zmiernenie predmenštruačných ťažkostí, ako uvádza napríklad analýza publikovaná v časopise Journal of Women's Health. Bylinné prípravky ako vitex (drmek obecný) sú populárne v oblasti prírodnej starostlivosti o ženské zdravie a niektoré štúdie naznačujú ich pozitívny vplyv na hormonálnu rovnováhu, hoci vedecké dôkazy sú zatiaľ menej jednoznačné ako pri farmakologických prístupoch.
Starostlivosť o psychickú pohodu v priebehu celého mesiaca – nielen v kritických dňoch – je tiež kľúčová. Techniky zvládania stresu, ako je mindfulness alebo jóga, môžu znížiť celkovú reaktivitu nervového systému a tým aj intenzitu predmenštruačných príznakov. A v neposlednom rade: mať vo svojom okolí ľudí, ktorí problematiku chápu a berú vážne, je pre ženy s PMS aj PMDD nesmierne dôležité.
Bohužiaľ stále pretrváva tendencia – a to nielen v laickej, ale aj v časti odbornej verejnosti – bagatelizovať predmenštruačné ťažkosti ako „ženské výmysly" alebo „prehnanú citlivosť". Táto stigmatizácia spôsobuje, že ženy váhajú vyhľadať pomoc a radšej trpia v tichosti. Pritom PMDD je reálna, biologicky podmienená porucha, ktorá má jasné diagnostické kritériá a účinnú liečbu. Roky zbytočného trpenia nie sú nevyhnutné.
Ak si žena – alebo jej blízki – všimne opakujúceho sa vzorca, kedy každý mesiac v rovnakom čase nastupuje výrazná zmena nálady, schopností alebo správania, oplatí sa vziať tento signál vážne. Sledovať cyklus, zapísať si príznaky a porozprávať sa s lekárom. Nie preto, že je „slabá" alebo „prehnane citlivá", ale preto, že si zaslúži vedieť, čo sa v jej tele deje – a mať prístup k pomoci, ktorá existuje.
