Pots syndróm nie je len závrať pri vstávaní
Každý to pozná – rýchlo vstanete z kresla alebo z postele a na okamih sa zatočí hlava. Väčšinou to trvá len sekundu alebo dve a potom je všetko späť v poriadku. Ale čo ak táto závrať pri vstávaní neprejde? Čo ak je sprevádzaná búšením srdca, zahmlením pred očami, extrémnou únavou a pocitom, že sa každú chvíľu omdliete? Pre tisíce ľudí – a štatisticky ide najčastejšie o mladé ženy – je tento scenár každodennou realitou. Stojí za ním stav nazývaný POTS syndróm, čiže posturálna ortostatická tachykardia.
POTS syndróm patrí k tým zákerným ochoreniam, ktoré sa dlho prehliadajú, bagatelizujú alebo zamieňajú za úzkosť, anémiu či prostý nedostatok spánku. Cesta k diagnóze trvá v priemere niekoľko rokov, pričom pacienti medzitým navštívia celý rad špecialistov a odchádzajú bez jasnej odpovede. Napriek tomu ide o pomerne rozšírený stav – podľa odhadov ním trpí približne jeden až tri milióny ľudí len v Spojených štátoch, pričom Dysautonomia International uvádza, že až 80 % diagnostikovaných pacientov sú ženy vo veku medzi 15 a 50 rokmi.
Vyskúšajte naše prírodné produkty
Čo sa vlastne deje v tele pri POTS syndróme
Aby bolo možné pochopiť, prečo závrať pri vstávaní pri POTS syndróme nie je len „obyčajná závrať", treba sa na chvíľu zastaviť pri tom, ako zdravé telo reaguje na zmenu polohy. Keď sa zdravý človek postaví, autonómny nervový systém okamžite zareaguje – cievy v dolnej časti tela sa stiahnu, aby zabránili gravitácii „ukradnúť" príliš veľa krvi do nôh a brucha, a srdce mierne zrýchli, aby udržalo dostatočný prísun krvi do mozgu. Celý tento proces prebehne počas niekoľkých sekúnd a človek si ho vôbec nevšimne.
U ľudí s POTS syndróm om tento mechanizmus nefunguje správne. Keď sa postavia, krv sa hromadí v dolných častiach tela a mozog dostáva menej kyslíka, než potrebuje. Telo sa to snaží kompenzovať drastickým zrýchlením srdcového tepu – o viac ako 30 tepov za minútu počas prvých desiatich minút v stoji, u mladších pacientov dokonca o viac ako 40 tepov za minútu. Toto patologické zrýchlenie srdca bez zodpovedajúceho zvýšenia krvného tlaku je základným diagnostickým znakom POTS syndrómu. Výsledkom je závrať, búšenie srdca, slabosť, pocit na odpadnutie a celý rad ďalších príznakov, ktoré môžu byť skutočne vyčerpávajúce.
Za týmto zlyhaním regulácie stojí dysfunkcia autonómneho nervového systému – tej časti nervovej sústavy, ktorá riadi mimovoľné telesné funkcie ako dýchanie, trávenie alebo práve reguláciu krvného tlaku a srdcovej frekvencie. POTS syndróm tak patrí do širšej skupiny ochorení nazývanej dysautonómia. Presné príčiny nie sú vždy jasné, ale vedci identifikovali niekoľko faktorov, ktoré môžu hrať úlohu: genetická predispozícia, autoimunitné procesy, predchádzajúca vírusová infekcia (čo sa stalo veľmi aktuálnou témou v súvislosti s long COVID), prekonané trauma alebo operácia, ale aj tehotenstvo.
Príznaky pritom nie sú len o závrati pri vstávaní. Ľudia s POTS syndróm om opisujú chronickú únavu, ktorá nereaguje na odpočinok, problémy s koncentráciou a pamäťou (tzv. brain fog alebo mozgová hmla), bolesti hlavy, nevoľnosť, poruchy spánku, precitlivenosť na teplo a v neposlednom rade aj úzkosť. Práve táto úzkosť je pritom paradoxom – lekári ju niekedy mylne považujú za príčinu ťažkostí, zatiaľ čo v skutočnosti je ich dôsledkom. Búšenie srdca a závrať logicky vyvolávajú strach, nie naopak.
Prečo POTS syndróm trápi hlavne mladé ženy
Otázka, prečo sú mladé ženy tak výrazne viac postihnuté ako muži, je fascinujúca a stále plne nezodpovedaná. Výskumníci prichádzajú s niekoľkými hypotézami, ktoré sa pravdepodobne navzájom dopĺňajú.
Jedným z kľúčových faktorov sú pohlavné hormóny, predovšetkým estrogén a progesterón. Tieto hormóny ovplyvňujú tonus ciev, reguláciu tekutín v tele aj funkciu autonómneho nervového systému. Mnoho žien s POTS syndróm om opisuje zhoršenie príznakov v určitých fázach menštruačného cyklu, v tehotenstve alebo naopak po pôrode. Estrogén môže znižovať schopnosť ciev správne sa sťahovať v reakcii na zmenu polohy, čo prispieva k hromadeniu krvi v dolných končatinách.
Ďalším faktorom je anatómia. Ženy majú všeobecne nižší celkový objem krvi a menšie srdce vo vzťahu k veľkosti tela. To znamená, že akýkoľvek výkyv v distribúcii krvi má na ne väčší dopad ako na mužov. Štúdie publikované v odbornom časopise Journal of the American College of Cardiology navyše naznačujú, že ženy môžu mať odlišnú reaktivitu autonómneho nervového systému, čo ich môže robiť náchylnejšími na dysautonómiu všeobecne.
Nemožno prehliadnuť ani fakt, že POTS syndróm sa veľmi často rozvíja v puberte alebo krátko po nej – teda v období, keď dochádza k zásadným hormonálnym zmenám a keď telo prechádza rýchlym rastom. Niekedy stačí relatívne krátka choroba, stres alebo operácia, aby sa u geneticky predisponovaného dievčaťa spustil celý reťazec príznakov.
Je smutnou pravdou, že ochorenia, ktoré postihujú prevažne ženy – najmä mladé ženy – bývajú historicky menej financované a menej skúmané. Ako poznamenala Dr. Svetlana Blitshteyn, popredná americká neurologička špecializujúca sa na dysautonómiu: „Pacienti s POTS sú príliš často odsudzovaní ako úzkostní alebo hysterickí, namiesto toho, aby dostali zodpovedajúcu lekársku starostlivosť." Táto systémová zaujatosť spôsobuje, že priemerná doba od prvých príznakov k diagnóze sa pohybuje okolo štyroch až šiestich rokov – čo je pre mladé ženy v najproduktívnejšom veku absolútne devastujúce.
Predstavte si napríklad osemnásťročnú študentku, ktorá sa cez leto pred nástupom na vysokú školu začne cítiť nevysvetliteľne unavená, pri vstávaní z postele sa jej točí hlava a srdce jej buší tak, že musí chvíľu počkať, kým bude schopná ísť na záchod. Lekári najprv vylúčia anémiu, potom štítnu žľazu, potom ju pošlú k psychiatrovi. Trvá roky, kým niekto vysloví slovo POTS. Medzitým nestihne maturitu, nestihne prijímacie skúšky, príde o sociálny život. Tento príbeh bohužiaľ nie je výnimočný – je typický.
Ako sa POTS syndróm diagnostikuje a lieči
Diagnóza POTS syndrómu vyžaduje takzvaný tilt-table test alebo test nakláňacím stolom. Pacient leží pripútaný na špeciálnom stole, ktorý sa pomaly nakláňa do zvislej polohy, zatiaľ čo sú priebežne merané srdcová frekvencia a krvný tlak. Ak dôjde k výraznému nárastu tepovej frekvencie bez zodpovedajúceho poklesu krvného tlaku, diagnóza je potvrdená. Alternatívne možno vykonať jednoduchší tzv. aktívny ortostatický test priamo v ordinácii.
Liečba POTS syndrómu je komplexná a veľmi individuálna, pretože príčiny aj prejavy sa u každého pacienta líšia. Neexistuje jedno univerzálne riešenie, ale kombinácia prístupov dokáže výrazne zlepšiť kvalitu života. Všeobecne odporúčané opatrenia zahŕňajú:
- Zvýšený príjem tekutín a soli – pomáha zväčšiť objem cirkulujúcej krvi a stabilizovať krvný tlak
- Kompresné pančuchy alebo legíny – mechanicky bránia hromadeniu krvi v dolných končatinách
- Postupné cvičenie – najmä vo vodorovnej polohe (plávanie, veslovanieé, cvičenie v ľahu), ktoré posilňuje kardiovaskulárny systém bez rizika zhoršenia príznakov
- Úprava stravy – menšie a častejšie jedlá, obmedzenie jednoduchých cukrov, dostatok elektrolytov
- Farmakologická liečba – lekári môžu predpísať rôzne lieky podľa konkrétneho mechanizmu POTS, napríklad beta-blokátory, fludrokortizón alebo midodrín
Dôležitou súčasťou starostlivosti je aj psychologická podpora, pretože život s chronickým ochorením, ktoré nie je na prvý pohľad viditeľné, je psychicky veľmi náročný. Pacienti s POTS syndróm om čelia nepochopeniu zo strany okolia, niekedy aj rodiny alebo zamestnávateľov, pretože navonok vyzerajú zdravo.
Veľkú nádej prináša narastajúci záujem vedeckej komunity o dysautonómiu v kontexte long COVID. Mnoho pacientov po covide-19 rozvinulo príznaky veľmi podobné POTS syndrómu, čo viedlo k výraznému nárastu financovania výskumu a k väčšej informovanosti lekárov. Organizácie ako Dysautonomia International alebo slovenské pacientske spoločenstvá pomáhajú ľuďom orientovať sa v systéme, zdieľať skúsenosti a nájsť špecialistov, ktorí POTS syndróm poznajú a liečia.
Závrať pri vstávaní nemusí byť len nevinná maličkosť. Ak pretrváva, je sprevádzaná rýchlym búšením srdca, únavou alebo mozgovou hmlou a trápi vás dlhodobo, je rozhodne na mieste navštíviť lekára a spomenúť možnosť POTS syndrómu. Čím skôr je stav diagnostikovaný, tým skôr možno začať s liečbou a tým väčšia je šanca vrátiť sa k plnohodnotnému životu. Mladé ženy, ktoré sa s týmito príznakmi potýkajú, by nemali byť odbavované slovami „je to nervozita" alebo „to prejde" – zaslúžia si byť vypočuté a správne vyšetrené.
