# Čo robiť s prošlými liekmi a batériami
Každý to pozná – pri jarnom upratovaní sa v kúpeľni alebo v skrini zrazu objavia celé zásoby liekov, ktorých dátum spotreby uplynul pred dvoma rokmi. V zásuvke pri televízore sa váľa hromádka použitých batérií, ktoré tam ležia od minulých Vianoc a čakajú na to, kým sa s nimi niekto rozhodne niečo urobiť. Otázka, čo robiť s prešlými liekmi a batériami a kam ich správne odniesť, sa týka prakticky každej domácnosti v Českej republike, napriek tomu ju mnoho ľudí rieši improvizovane alebo nesprávne. Lieky končia v odpadkovom koši, batérie v komunálnom odpade – a pritom obe tieto veci patria úplne inam.
Nejde len o ekologickú zodpovednosť v abstraktnom zmysle. Ide o konkrétne dopady na zdravie ľudí, kvalitu pôdy a pitnej vody. Prešlé lieky vyhodené do bežného odpadu sa môžu dostať na skládku, kde ich účinné látky presakujú do podzemných vôd. Batérie obsahujú ťažké kovy ako ortuť, olovo alebo kadmium, ktoré sú pri nesprávnej likvidácii schopné kontaminovať okolité prostredie na desiatky rokov dopredu. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) opakovane upozorňuje, že farmaceutický odpad patrí medzi nebezpečné odpady s priamym dopadom na verejné zdravie, a odporúča jeho prísnú reguláciu a oddeleného zberu.
Prečo prešlé lieky nie sú len „starý odpad"
Je prirodzené myslieť si, že prešlý liek je jednoducho vec, ktorá prestala fungovať, a teda ju možno bez obáv hodiť do koša. Realita je však zložitejšia. Lieky po uplynutí dátumu spotreby síce strácajú svoju účinnosť, ale ich chemické zloženie sa môže meniť – niektoré látky sa rozkladajú na vedľajšie produkty, ktoré sú toxické alebo dráždivé. Antibiotiká vyhodené do odpadu navyše prispievajú k rozvoju antibiotickej rezistencie v prostredí, čo je jeden z najväčších globálnych zdravotných problémov súčasnosti. Podľa dát Európskej agentúry pre životné prostredie sú farmaceutické látky čoraz častejšie detegované v európskych tokoch a podzemných vodách, pričom jedným z hlavných zdrojov je práve nevhodná likvidácia liekov v domácnostiach.
Vezmime si konkrétny príklad: rodina s deťmi kupuje počas chrípkovej sezóny sirupy, tablety a kvapky. Časť z nich sa spotrebuje, časť zostane v lekárničke a čaká na budúcu sezónu. Po dvoch rokoch sa v nej nahromadí niekoľko desiatok rôznych prípravkov. Ak ich všetky vyhodia do odpadkového koša alebo spláchnu do záchoda – a splachovaní je bohužiaľ stále rozšíreným zvykom – chemické látky z nich skončia v čistiarni odpadových vôd, kde sa nie všetky podarí zachytiť. Výsledkom sú stopové množstvá liečiv v pitnej vode, ktoré síce nespôsobujú akútnu otravu, ale ich dlhodobý vplyv na ľudský organizmus a vodné ekosystémy je predmetom intenzívneho výskumu a oprávnených obáv.
Správna cesta je jednoduchá a bezplatná: prešlé lieky patria do lekárne. V Českej republike sú lekárne zo zákona povinné prijímať nepoužité a prešlé lieky od obyvateľov, a to bez ohľadu na to, kde boli pôvodne zakúpené. Stačí prísť s vrecúškom starých liekov a odovzdať ich pri priehradke. Lekárnik ich potom odovzdá špecializovanej firme, ktorá zabezpečí ich bezpečnú likvidáciu – najčastejšie spálením v spaľovni nebezpečného odpadu. Tento systém funguje v Česku spoľahlivo a je úplne zadarmo.
Okrem lekární existujú aj zberné dvory nebezpečného odpadu, ktoré lieky prijímajú. Ich zoznam a otváracie hodiny sú spravidla dostupné na webe príslušného mesta alebo obce. Veľké mestá ako Praha, Brno alebo Ostrava navyše pravidelne organizujú mobilné zvozy nebezpečného odpadu priamo v jednotlivých štvrtiach, kde možno lieky odovzdať priamo z ruky do ruky bez nutnosti cestovať na zberný dvor.
Vyskúšajte naše prírodné produkty
Batérie: malý predmet s veľkým dopadom
Batérie sú jedným z najbežnejších predmetov v každej domácnosti a zároveň jedným z najproblematickejších z hľadiska likvidácie. Priemerná česká domácnosť vyhodí ročne desiatky kusov batérií – od malých gombíkových článkov v hodinkách a kalkulačkách cez ceruzkové batérie v diaľkových ovládačoch a hračkách až po väčšie monočlánky v baterke. A to nepočítame akumulátory z mobilných telefónov, notebookov alebo elektrobicyklov, ktoré sú kapitolou samé o sebe.
Prečo sú batérie také problematické? Pretože obsahujú látky, ktoré sú pri správnom použití úplne bezpečné, ale pri nekontrolovanom uvoľnení do prostredia spôsobujú vážne škody. Alkalické batérie obsahujú hydroxid draselný, nikl-kadmiové akumulátory sú zdrojom vysoko toxického kadmia, lítiové batérie môžu za určitých okolností vzplanúť alebo explodovať. Ortuťové gombíkové batérie, aj keď sú dnes menej rozšírené ako predtým, stále cirkulujú v domácnostiach a obsahujú jeden z najnebezpečnejších kovov vôbec. Ako povedal environmentálny chemik a popularizátor vedy Andrew Szasz: „Nebezpečný odpad nie je problém priemyslu. Je to problém každého z nás, pretože každý z nás ho každý deň produkuje."
Kde teda s použitými batériami skončiť? Sieť zberných miest je v Českej republike prekvapivo hustá a dostupná. Červené alebo žlté kontajnery na použité batérie nájdete prakticky v každom supermarkete, hypermarkete, elektre, drogérii alebo na poštách. Obchodníci, ktorí predávajú batérie, sú zo zákona povinní zabezpečiť ich spätný odber – a to platí aj pre internetové obchody, ktoré musia zákazníkom poskytnúť informácie o tom, ako batérie vrátiť. Prehľad zberných miest vo vašom okolí možno ľahko nájsť napríklad na webe ECOBAT, najväčšieho systému spätného odberu batérií v Česku, ktorý prevádzkuje tisíce zberných miest po celej republike.
Zvláštnou kategóriou sú batérie z elektromobilov a elektrobicyklov – takzvané lítiovo-iónové akumulátory. Tie sú rozmerné, ťažké a ich nesprávna likvidácia predstavuje riziko požiaru. Nikdy by nemali skončiť v kontajneri na bežné batérie ani v komunálnom odpade. Správny postup je obrátiť sa na predajcu alebo servis daného vozidla, prípadne na špecializované zberné dvory, ktoré sú na takýto odpad vybavené.
Mnoho ľudí si ukladá použité batérie do zásuvky s tým, že ich „niekedy odnesú". Tento zámer je chvályhodný, ale realizácia býva odkladaná na neurčito. Praktickým riešením je mať doma malú nádobu alebo vrecúško priamo určené pre použité batérie – akonáhle sa naplní, je to prirodzený signál na výpravu do najbližšieho zberného miesta. Takýto zvyk si ľahko osvoja aj deti, pre ktoré je triedenie odpadu prirodzenou súčasťou výchovy k zodpovednosti voči okolitému svetu.
Ako na to prakticky a bez zbytočnej námahy
Správna likvidácia prešlých liekov a batérií nemusí byť komplikovaná ani časovo náročná. Kľúčom je systém a vedomie, že zberné miesta sú skutočne dostupné takmer všade. Napriek tomu stojí za to zhrnúť najdôležitejšie pravidlá:
- Prešlé a nepoužité lieky patria do lekárne – akejkoľvek, bez poplatku, bez dokladov. Lieky nikdy nevyhadzujte do odpadkového koša ani nesplachujte do záchoda alebo drezu.
- Použité batérie patria do červených alebo žltých zberných nádob v obchodoch, drogériách alebo na poštách. Akumulátory z elektroniky vráťte predajcovi alebo odovzdajte na zbernom dvore.
- Lieky ani batérie nepatria do žiadneho farebného kontajnera na triedený odpad – ani do papiera, ani do plastu, ani do skla. Sú to nebezpečné odpady a vyžadujú špeciálne zaobchádzanie.
- Zberné dvory sú záchrannou sieťou pre prípady, keď nemáte v okolí lekáreň alebo vhodný kontajner – prijímajú oboje.
Celý systém spätného odberu liekov a batérií v Českej republike je výsledkom európskej legislatívy a domácich zákonov o odpadoch, ktoré postupne sprísňujú pravidlá pre nakladanie s nebezpečnými odpadmi. Zákon č. 541/2020 Sb. o odpadoch, ktorý vstúpil do platnosti v roku 2021, priniesol rad zmien a spresnení práve v oblasti spätného odberu výrobkov, vrátane batérií a akumulátorov. Česká republika sa tak približuje štandardom najpokrokovejších európskych krajín v oblasti odpadového hospodárstva.
Je dobré vedieť, že správna likvidácia batérií sa priamo premieta do ich recyklácie. Z použitých batérií možno späť získať cenné materiály – zinok, mangán, nikel, kobalt alebo lítium – ktoré slúžia ako suroviny pre výrobu nových batérií alebo iných výrobkov. Recyklácia batérií tak nie je len ekologická povinnosť, ale aj ekonomicky zmysluplný proces, ktorý znižuje závislosť priemyslu od ťažby primárnych surovín. Podľa Európskej komisie by nové európske nariadenia o batériách mali do roku 2030 výrazne zvýšiť podiel recyklovaných materiálov v nových batériách.
Podobne funguje aj spätný odber liekov – farmaceutické firmy a lekárne spolupracujú so spaľovňami, ktoré využívajú tepelnú energiu zo spaľovania liekov na výrobu elektriny alebo tepla. Aj tu teda platí, že to, čo sa zdá ako odpad, môže mať pri správnom zaobchádzaní ešte nejakú hodnotu alebo aspoň minimalizovať svoj negatívny dopad.
Žijeme v dobe, keď sa udržateľnosť a zodpovedné správanie stávajú čoraz dôležitejšími hodnotami – a pritom stačí tak málo. Odniesť raz za čas vrecúško starých liekov do lekárne a pytlík batérií do najbližšieho obchodu. Tieto drobné kroky, ktoré zaberú pár minút, sú súčasťou väčšieho obrazu – sveta, kde odpad neznamená záťaž pre prírodu, ale surovinu pre budúcnosť.
