facebook
Kto skôr príde, ten berie. Neopakuje sa.
Objednávky zadané do 12:00 sa odosielajú okamžite | Doprava zadarmo nad 75 EUR | Výmena a vrátenie do 90 dní zadarmo

Existuje zvláštny stav mysle, ktorý mnoho ľudí pozná, ale málokto preň nájde správne slovo. Ráno vstanete, máte pred sebou deň plný vecí, ktoré by vás normálne bavili – obľúbená káva, prechádzka v parku, večer s priateľmi – a napriek tomu cítite len prázdno. Nie smútok, nie slzy, nie temnotu. Jednoducho nič. Akoby niekto otočil kohútikom radosti a voda prestala tiecť. Tento stav má meno: anhedónia.

Slovo pochádza z gréčtiny – predpona an- znamená negáciu a hēdonē radosť alebo potešenie. Doslova teda ide o neschopnosť prežívať potešenie. Hoci sa anhedónia často spája s depresiou, je dôležité pochopiť, že ide o samostatný psychický jav, ktorý môže existovať úplne nezávisle od klasického smútku alebo beznádeje. Práve to ju robí takou zákernou – človek sa necíti „zle“ v tradičnom zmysle slova, a preto si často ani neuvedomí, že by mohol potrebovať pomoc.

Predstavte si napríklad Markétu, tridsaťštyriročnú grafičku z Brna. Práca ju kedysi napĺňala, každý nový projekt bol výzvou, tešila sa na víkendy s kamarátkami, milovala varenie podľa nových receptov. Potom prišiel rok, keď to všetko akosi… prestalo fungovať. Nezačala plakať, neschovávala sa pod perinu, chodila do práce a plnila si povinnosti. Ale tá iskra zmizla. Káva nechutí ako kedysi, dovolenka prebehla bez jediného skutočného pocitu radosti a nové projekty sú len úlohy, ktoré treba odškrtnúť. „Hovorila som si, že som asi len unavená,“ spomína. „Nikdy mi nenapadlo, že by to mohlo mať nejaký názov.“


Vyskúšajte naše prírodné produkty

Čo sa vlastne v mozgu deje

Anhedónia nie je len „zlá nálada“ alebo obyčajná únava. Za týmto stavom stoja konkrétne neurobiologické procesy. Kľúčovú úlohu hrá dopamínový systém – mozgová sieť odmeny, ktorá nás normálne motivuje k vyhľadávaniu príjemných zážitkov a odmeňuje nás za ne pocitom uspokojenia. Keď tento systém nefunguje správne, mozog prestáva správne spracovávať signály odmeny. Človek môže vedieť, že by ho niečo malo baviť, ale skutočný zážitok jednoducho neprichádza.

Výskumy publikované napríklad v odbornom časopise Neuroscience & Biobehavioral Reviews ukazujú, že anhedónia sa netýka len schopnosti prežívať radosť v danom okamihu, ale zasahuje aj do anticipácie – teda do schopnosti tešiť sa na veci vopred. Inými slovami, človek s anhedóniou si nielenže nevychutnáva príjemné zážitky, ale ani sa na ne nedokáže tešiť. To vytvára začarovaný kruh: prečo plánovať dovolenku, výlet alebo večeru s priateľmi, keď ani vopred nepociťujete žiadne vzrušenie?

Odborníci rozlišujú dva základné typy anhedónie. Sociálna anhedónia sa prejavuje stratou záujmu o medziľudské vzťahy a interakcie – stretnutia s priateľmi sa stávajú povinnosťou, nie zdrojom radosti. Fyzická anhedónia zasa zasahuje telesné vnemy – jedlo stráca chuť, hudba prestáva dojímať, dotyk milovanej osoby nevyvoláva pocit tepla. Oba typy sa môžu vyskytovať súčasne alebo oddelene a ich intenzita sa môže v čase meniť.

Je tiež dôležité spomenúť, že anhedónia nie je výlučne spojená s depresiou, aj keď je jedným z jej hlavných príznakov podľa diagnostických kritérií Svetovej zdravotníckej organizácie. Vyskytuje sa aj pri schizofrénii, bipolárnej poruche, úzkostných stavoch, ale aj ako dôsledok chronického stresu, vyhorenia alebo dlhodobého fyzického ochorenia. V posledných rokoch sa navyše hovorí o tzv. postcovidovej anhedónii – stave, keď ľudia po prekonaní covidu-19 opisujú pretrvávajúcu stratu schopnosti prežívať radosť, a to aj mesiace po odznení ostatných príznakov.

Zákernosť anhedónie spočíva okrem iného v tom, ako nenápadne sa udomácni v každodennom živote. Neprichádza ako búrka, ale ako hmla – pomaly, ticho, tak, že si človek ani nevšimne, kedy presne ho veci prestali tešiť. Spätne si mnohí uvedomia, že to bolo postupné: najprv prestali sledovať seriály, na ktoré sa kedysi tešili, potom začali odmietať pozvania na akcie, potom prestali variť obľúbené jedlá. Každý krok sám osebe vyzeral ako malá drobnosť, ako únava alebo len „zlé obdobie“. Až po čase sa ukáže, že ide o systematickú stratu schopnosti prežívať potešenie.

Práve táto postupnosť je jedným z dôvodov, prečo sa s anhedóniou tak ťažko pracuje. Na rozdiel od akútneho smútku alebo panického ataku nie je anhedónia dramatická. Nevyvoláva krízové situácie, nezasahuje do fungovania spôsobom, ktorý by bol pre okolie viditeľný. Človek chodí do práce, komunikuje s ľuďmi, plní si záväzky. Zvonku vyzerá v poriadku. Vnútri je však ako prázdna nádoba – funkčná, ale bez obsahu.

Ako vlastne spoznať, že nejde len o prirodzenú únavu alebo introvertnú povahu? Hranica býva tenká, ale existujú určité signály, na ktoré sa oplatí dať si pozor. Ak radosť z vecí, ktoré vás kedysi bavili, chýba dlhšie než niekoľko týždňov, ak sa vám nedarí prežívať potešenie ani v situáciách, ktoré by objektívne mali byť príjemné, a ak si všimnete, že sa čoraz viac vyhýbate sociálnym kontaktom alebo aktivitám – to sú momenty, keď je vhodné situáciu nepodceniť.

Zátišie s denníkom, šálkou čaju a predmetmi pre vedomý životný štýl ako symbol práce s anhedóniou

Ako sa s anhedóniou pracuje a čo môže pomôcť

Dobrou správou je, že anhedónia nie je nevyhnutný stav, s ktorým sa jednoducho musí žiť. Existujú cesty, ako dopamínový systém postupne „prebudiť“ a obnoviť schopnosť prežívať radosť. Ako povedal psychiater a autor knihy o neurovede šťastia Alex Korb: „Mozog je plastický – to, čo opakujeme, posilňujeme. Platí to pre vzorce myslenia, ale aj pre schopnosť prežívať radosť.“

Odborná pomoc je v prípade anhedónie kľúčová, najmä ak trvá dlhší čas alebo je intenzívna. Psychoterapia – najmä kognitívno-behaviorálna terapia – sa ukázala ako účinná metóda, ako pracovať s negatívnymi myšlienkovými vzorcami, ktoré udržiavajú stav emocionálneho otupenia. V niektorých prípadoch lekári odporúčajú aj farmakologickú liečbu, ktorá cieli práve na dopamínový a serotonínový systém.

Popri odbornej starostlivosti však hrá veľkú úlohu aj každodenný životný štýl. Pravidelný pohyb patrí medzi najlepšie zdokumentované prirodzené spôsoby, ako podporiť dopamínový systém – a nemusí ísť o intenzívny šport. Svižná prechádzka v prírode, plávanie alebo joga môžu mať merateľný vplyv na náladu a schopnosť prežívať potešenie. Podobne dôležitý je spánok, ktorého nedostatok priamo ovplyvňuje fungovanie mozgovej sústavy odmeny.

Zaujímavú úlohu hrá aj výživa. Črevo a mozog sú prepojené tzv. osou črevo-mozog, pričom zdravý mikrobióm môže pozitívne ovplyvňovať produkciu neurotransmiterov vrátane dopamínu a serotonínu. Fermentované potraviny, vláknina a obmedzenie priemyselne spracovaných potravín sú kroky, ktoré majú vedeckú podporu. V tomto kontexte nie je náhoda, že záujem o zdravé stravovanie a ekologické potraviny rastie ruka v ruke s väčším povedomím o duševnom zdraví.

Dôležitou súčasťou práce s anhedóniou je aj vedomé vyhľadávanie malých potešení – nie s očakávaním euforickej radosti, ale s trpezlivosťou a pozornosťou. Psychológovia hovoria o tzv. behaviorálnej aktivácii: zámernom zapojení do aktivít, ktoré kedysi prinášali radosť, aj keď v danej chvíli neprinášajú žiadny pocit. Mozog potrebuje opakovanie, aby znovu naštartoval vzorce odmeny. Môže to znieť paradoxne – robiť veci, ktoré netešia, aby začali tešiť – ale výskumy túto metódu opakovane potvrdzujú ako funkčnú.

Osobitnú pozornosť si zaslúži vzťah medzi anhedóniou a digitálnym preťažením. Nadmerné používanie sociálnych sietí, neustály prísun notifikácií a skrátená pozornosť spôsobená algoritmickým obsahom môžu dopamínový systém doslova „prebiť“. Mozog si zvykne na rýchle, intenzívne podnety a bežné každodenné radosti – šálka čaju, ranné ticho, rozhovor s priateľom – potom pôsobia nevýrazne a nezaujímavo. Digitálny detox, hoci len v podobe pravidelných hodín bez telefónu, môže byť prekvapivo účinným krokom.

Témy ako vedomý životný štýl, kontakt s prírodou, kvalitné materiály a pomalé každodenné rituály nie sú len módnymi trendmi – majú priamu súvislosť s tým, ako naša nervová sústava funguje a ako dokážeme prežívať svet okolo nás. Vedomé nakupovanie, varenie z čerstvých surovín, obliekanie, ktoré prináša príjemný pocit – to všetko sú malé kotvy prítomnosti, ktoré môžu postupne pomáhať obnovovať kontakt s vlastnými emóciami.

Anhedónia je v mnohých ohľadoch zrkadlom doby. Žijeme v ére bezprecedentného množstva možností, podnetov a informácií, a napriek tomu – alebo možno práve preto – čoraz viac ľudí opisuje pocit vnútornej prázdnoty. Nie je to slabosť ani rozmar. Je to signál, ktorý sa oplatí vypočuť. Pretože schopnosť prežívať radosť nie je luxus – je to jeden zo základných pilierov toho, čo znamená byť naplno živý.

Zdieľať