Bolesť na hrudníku nemusí vždy znamenať infarkt
Bolesť na hrudi patrí medzi najdesivejšie príznaky, ktoré môže človek zažiť. Akonáhle sa dostaví ten nepríjemný tlak alebo pichanie v oblasti hrudníka, myseľ väčšiny ľudí okamžite skočí k najhoršiemu možnému scenáru – infarktu. Lenže realita je podstatne zložitejšia a zároveň v mnohých prípadoch menej dramatická. Odborníci z oblasti kardiológie aj praktického lekárstva opakovane upozorňujú, že veľká časť pacientov, ktorí prichádzajú na pohotovosť s bolesťou na hrudi, nakoniec odchádza s diagnózou, ktorá so srdcom vôbec nesúvisí. To neznamená, že by sa bolesť mala bagatelizovať – práve naopak. Ale pochopenie toho, čo za ňou skutočne stojí, môže byť kľúčom k rýchlejšej a správnejšej liečbe.
Podľa dát publikovaných v odbornom žurnáli American Family Physician tvoria srdcové príčiny bolesti na hrudi iba menšinu prípadov – približne 15 až 18 percent. Zvyšok pripadá na celý rad iných stavov, od tráviacich ťažkostí cez svalové zápaly až po úzkostné poruchy. Napriek tomu sa strach z infarktu stáva pre mnohých ľudí natoľko paralyzujúcim, že buď vyhľadajú zbytočnú urgentnú starostlivosť, alebo naopak – a to je nebezpečnejšia varianta – bolesť prehliadnu a čakajú príliš dlho. Ako teda spoznať, čo sa vlastne deje?
Vyskúšajte naše prírodné produkty
Kedy ide o srdce a kedy nie?
Skôr než sa pustíme do výpočtu najčastejších neinfarktových príčin, je dôležité pochopiť, ako lekári k bolesti na hrudi pristupujú. Pri prvej návšteve sa vždy snažia vylúčiť takzvané „veľké štyri" – infarkt, pľúcnu embóliu, disekciu aorty a tenzný pneumotorax. Až potom, čo sú tieto život ohrozujúce stavy vylúčené, sa začína pátrať po menej závažných príčinách. Bolesť pri infarkte býva typicky zvieravá, vyžaruje do ľavej paže, čeľuste alebo chrbta a sprevádza ju pocit dýchavičnosti, studený pot alebo nevoľnosť. Bolesť neinfarktového pôvodu mýva naproti tomu iný charakter – býva ostrá, bodavá, lokalizovaná, mení sa pri pohybe alebo dýchaní a môže prichádzať a odchádzať bez zjavnej súvislosti s fyzickou námahou.
Samozrejme ani toto pravidlo nie je absolútne. Existujú pacienti, ktorí prekonali infarkt bez akejkoľvek bolesti, a naopak ľudia s prudkou pálivou bolesťou, za ktorou stojí pálenie záhy. Preto platí zlaté pravidlo: pri akejkoľvek novej, silnej alebo opakujúcej sa bolesti na hrudi je vždy na mieste vyhľadať lekársku pomoc. Čo sa ale deje v tých prípadoch, keď srdce nie je vinníkom?
Gastroezofageálny reflux a pálenie záhy
Jedna z najčastejších zámen za infarkt vôbec. Kyslý obsah žalúdka, ktorý sa vracia do pažeráka, dokáže vyvolať pálivú bolesť za hrudnou kosťou tak intenzívnu, že ľudia volajú záchranku. Gastroezofageálna refluxná choroba, skrátene GERD, postihuje približne 20 percent dospelej populácie a jej príznaky sa s kardiálnymi ťažkosťami prekrývajú natoľko, že aj skúsení lekári musia vykonať EKG, aby ich odlíšili. Bolesť býva typicky pálivá, zhoršuje sa po jedle, v polohe vľahu alebo pri predklone a ustupuje po antacidách. Ak sa podobné príznaky opakujú, je vhodné konzultovať gastroenterológa a zvážiť zmeny v jedálničku.
Kostochondritída – zápal chrupaviek hrudníka
Menej známy, ale prekvapivo bežný stav. Kostochondritída je zápal chrupavčitých spojení medzi rebrami a hrudnou kosťou. Bolesť môže byť ostrá, bodavá a veľmi nepríjemná – a lokalizovaná presne tam, kde si ľudia predstavujú, že „bolí srdce". Charakteristickým rysom je, že bolesť sa zhoršuje pri stlačení hrudníka alebo pri pohybe hornej časti tela. Lekári ju diagnostikujú samotným fyzickým vyšetrením – stačí pritlačiť prstom na postihnuté miesto a pacient okamžite spozná, odkiaľ bolesť pochádza. Liečba spočíva v pokoji, protizápalových liekoch a fyzioterapii.
Panický záchvat a úzkosť
Ľudia, ktorí nikdy nezažili panický záchvat, si len ťažko vedia predstaviť, aký fyzicky reálny môže byť. Búšenie srdca, zvieranie na hrudi, dýchavičnosť, brnenie v rukách, pocit blížiacej sa smrti – to všetko sú príznaky, ktoré sa pri záchvate úzkosti dostavujú úplne bez varovania a môžu trvať niekoľko minút. Panické záchvaty sú jednou z najčastejších príčin návštev pohotovosti s diagnózou „bolesť na hrudi nekardiálneho pôvodu". Výskumy ukazujú, že až tretina pacientov prijatých s podozrením na srdcové ťažkosti trpí v skutočnosti úzkostnou poruchou. Správna diagnóza je pritom kľúčová – títo pacienti nepotrebujú kardiologickú starostlivosť, ale psychoterapiu, prípadne farmakologickú podporu.
Pleuritída – zápal pohrudnice
Pohrudnica je tenká blana obklopujúca pľúca, a keď sa zapáli – najčastejšie v dôsledku vírusovej infekcie, pneumónie alebo autoimunitného ochorenia – bolesť, ktorú spôsobuje, je nezameniteľná. Je ostrá, bodavá a výrazne sa zhoršuje pri nádychu alebo kašli. Práve táto závislosť na dýchaní je dôležitým diagnostickým vodítkom: bolesť, ktorá sa mení s dychom, takmer nikdy nepochádza zo srdca. Liečba závisí od príčiny zápalu – od jednoduchých protizápalových liekov až po antibiotiká alebo kortikosteroidy.
Svalová bolesť a poranenie hrudnej steny
Preťaženie alebo natiahnutie medzirebrových svalov, priamy úder do hrudníka, ale aj nadmerné kašľanie alebo neobvyklá fyzická aktivita môžu spôsobiť bolesť, ktorá sa na prvý pohľad javí ako srdcová. Klasickým príkladom je situácia po intenzívnom tréningu – niekto začne cvičiť po dlhšej pauze, na druhý deň sa prebudí s bolesťou na hrudi a okamžite si myslí, že ho niečo prepadlo. V skutočnosti ide o prostú svalovú únavu. Svalová bolesť hrudníka býva tupá alebo kŕčovitá, lokalizovaná a reaguje na pohyb, stlačenie alebo naťahovanie. Pomáha teplo, ľahká masáž a prípadne voľnopredajné analgetikum.
Menej zrejmé príčiny, ktoré lekári nezanedbávajú
Niekedy za bolesťou na hrudi stoja príčiny, na ktoré by laik sám neprišiel. Herpes zoster, ľudovo opar, môže spôsobiť intenzívnu pálivú bolesť na jednej strane hrudníka ešte predtým, než sa na koži objavia charakteristické pľuzgieriky. Ľudia v tomto štádiu choroby veľmi často mieria na pohotovosť s podozrením na infarkt. Až po niekoľkých dňoch, keď sa vyrážka prejaví, všetko do seba zapadne. Liečba antivírotikami je pritom najúčinnejšia práve v ranom štádiu, takže včasná diagnóza má priamy vplyv na priebeh choroby.
Ďalším menej zrejmým vinníkom môže byť ochorenie žlčníka. Žlčníkové kamene alebo zápal žlčníka spôsobujú bolesť v pravom podrebrí, ktorá však môže vyžarovať do pravého ramena alebo až do oblasti hrudníka. Bolesť prichádza typicky po tučnom jedle a môže byť veľmi intenzívna. Podobne môže byť zdrojom ťažkostí aj pažerákový spazmus – náhly kŕč pažeráka, ktorý spôsobí zvieravú bolesť za hrudnou kosťou takmer totožnú s tou infarktovou, a ktorý navyše ustupuje po nitroglycerínе, lieku inak určenom pre srdcových pacientov. To pochopiteľne situáciu ešte viac komplikuje.
Nakoniec stojí za zmienku aj perikarditída, teda zápal osrdcovníka – vaku obklopujúceho srdce. Hoci ide o srdcovú štruktúru, perikarditída nie je infarktom a lieči sa úplne inak. Bolesť býva ostrá, zhoršuje sa v polohe vľahu a ustupuje pri predklone. Diagnostikuje sa pomocou EKG, echokardiografie a krvných testov.
Príbeh štyridsaťročnej učiteľky z Brna, ktorá prišla na pohotovosť s prudkou bolesťou na hrudi po stresujúcom pracovnom týždni, to ilustruje veľmi dobre. EKG bolo v poriadku, troponíny negatívne. Po dôkladnom vyšetrení lekári zistili, že trpí kombináciou GERD a panickej poruchy, ktorá sa prvýkrát naplno prejavila práve v tomto období. Odišla s odporúčaním ku gastroenterológovi a psychológovi – a bez liekov na srdce.
Ako hovorí americký kardiológ a autor populárnych zdravotných kníh Dean Ornish: „Srdce je neuveriteľne odolný orgán. Mnoho vecí, ktoré sa tvária ako jeho zlyhanie, sú v skutočnosti volania iných systémov tela o pozornosť."
Práve táto perspektíva by mala zmeniť spôsob, akým k bolesti na hrudi pristupujeme. Nejde o to strach bagatelizovať – ten má svoj zmysel a v prípade skutočného infarktu môže zachrániť život. Ide o to pochopiť, že telo je zložitý systém, v ktorom sa rôzne orgány a štruktúry prekrývajú, navzájom ovplyvňujú a niekedy aj „preberajú hlas" od svojich susedov. Bolesť na hrudi je signál, ktorý si zaslúži pozornosť – ale nie vždy znamená to najhoršie. Správna diagnóza, trpezlivosť lekára aj pacienta a ochota hľadať príčinu za hranicami prvého podozrenia sú tým, čo nakoniec vedie k úľave a skutočnému uzdraveniu. A to je správa, ktorú stojí za to si zapamätať.
