Česi objavujú biblioterapiu ako cestu k sebe
Existuje niečo hlboko upokojujúce na tom, keď človek otvorí knihu a zrazu zistí, že príbeh na stránkach opisuje presne to, čo sám prežíva. Ten pocit, že v tom nie je sám, že niekto iný – možno fiktívna postava alebo autor memoárov – prešiel rovnakým temným tunelom a vyšiel z neho na druhý koniec. Práve táto skúsenosť tvorí základ fenoménu, ktorý sa vo svete rozrastá a pomaly si nachádza cestu aj do Česka: biblioterapia, teda liečba prostredníctvom čítania.
Úzkostné poruchy patria v súčasnosti k najrozšírenejším duševným ochoreniam vôbec. Podľa dát Svetovej zdravotníckej organizácie trpí úzkosťou približne 301 miliónov ľudí na celom svete, pričom pandémia covidu-19 tento počet ešte výrazne zvýšila. V Česku pritom pretrváva nedostatok psychiatrov a psychológov – čakacie doby na odbornú pomoc sa pohybujú v ráde mesiacov. Do tohto priestoru vstupuje biblioterapia ako doplnková, dostupná a prekvapivo účinná metóda.
Vyskúšajte naše prírodné produkty
Čo vlastne biblioterapia je a ako funguje
Biblioterapia nie je len tak hocijaké čítanie pre zábavu. Ide o zámerné využitie literatúry – či už beletrie, poézie, alebo odborných kníh s psychologickým obsahom – ako nástroja na spracovanie emócií, pochopenie vlastného správania a rozvoj duševnej odolnosti. Terapeut, knihovník alebo špeciálne vyškolený sprievodca odporučí konkrétny titul, ktorý zodpovedá aktuálnemu psychickému stavu alebo životnej situácii čitateľa. Čítanie potom môže prebiehať samostatne alebo v skupine, pričom kľúčovým prvkom býva následná reflexia – rozhovor o tom, čo text vyvolal, aké emócie priniesol a čo si z neho čitateľ odnáša.
Mechanizmus, ktorý za tým stojí, nie je žiadna mágia. Psychológovia hovoria o tzv. naratívnej identifikácii – stave, keď sa čitateľ stotožní s postavou alebo situáciou v knihe a prostredníctvom tejto projekcie dokáže lepšie porozumieť vlastným pocitom. Príbeh vytvára bezpečnú vzdialenosť: človek môže skúmať bolesť, strach alebo smútok, bez toho, aby ho priamo zaplavili. Zároveň literatúra ponúka nové perspektívy a spôsoby myslenia, ktoré si čitateľ môže postupne privlastniť.
Britská organizácia Reading Agency prevádzkuje jeden z najlepšie zdokumentovaných programov biblioterapie na svete – projekt Reading Well, v rámci ktorého lekári v ordináciách odporúčajú pacientom knihy ako súčasť starostlivosti o duševné zdravie. Výsledky sú pritom pozoruhodné: u ľudí s miernou až stredne ťažkou úzkosťou alebo depresiou sa preukázalo výrazné zlepšenie po absolvovaní štruktúrovaného čitateľského programu. Britský model pritom nie je izolovaným experimentom – podobné iniciatívy existujú v Írsku, Fínsku alebo Austrálii.
Otázka znie: prečo nám v Česku tak dlho trvalo, kým sme si tohto prístupu všimli?
Biblioterapia v Česku: pomalý, ale istý nástup
Česká republika má k literatúre hlboký vzťah. Stačí pripomenúť, že sme národ, ktorý si v roku 1989 zvolil za prezidenta dramatika. Napriek tomu biblioterapia ako štruktúrovaná metóda starostlivosti o duševné zdravie u nás stále len hľadá svoje pevné miesto. Zatiaľ čo vo Veľkej Británii ju predpisujú praktickí lekári a knižnice majú špeciálne vyškolených biblioterapeutov, v Česku sa táto prax rozvíja skôr zdola – na úrovni individuálnych terapeutov, nadšených knihovníkov a neziskových organizácií.
Priekopníčkou odboru u nás je napríklad Mgr. Veronika Štefanová, ktorá biblioterapiu využíva v práci s deťmi a dospievajúcimi a pravidelne školí pedagógov aj psychológov. Podobne pracujú niektorí knihovníci v rámci projektu Knižnica ako centrum vzdelávania, ktorý koordinuje Národná knižnica ČR. Stále sa však jedná skôr o ostrovy dobrej praxe než o systémový prístup.
Pritom záujem verejnosti rastie. Stačí sa pozrieť na to, ako sa v posledných rokoch rozmnožili čitateľské kluby zamerané na psychologickú literatúru alebo ako sa na sociálnych sieťach šíria komunity ľudí zdieľajúcich knihy, ktoré im pomohli zvládnuť úzkosť, vyhorenie alebo stratu. Neformálna biblioterapia prebieha deň čo deň – ľudia si ju len doteraz takto nenazývali.
Konkrétny príklad: Jana, tridsaťtriročná projektová manažérka z Brna, opisuje, ako sa jej po covide začali objavovať záchvaty panickej úzkosti. Čakala štyri mesiace na miesto u psychológa. Medzitým jej kamarátka odporučila knihu Sila zraniteľnosti od Brené Brown a neskôr román Muž menom Ove od Fredrika Backmana. „Nebolo to namiesto terapie, ale bolo to ako drôt, za ktorý som sa mohla chytiť," hovorí Jana. „Pochopila som, že moje pocity nie sú abnormálne, a to mi dalo silu počkať." Tento príbeh nie je ojedinelý – a práve takéto skúsenosti pomáhajú biblioterapii budovať reputáciu, ktorú si zaslúži.
Ktoré knihy sa predpisujú namiesto liekov na úzkosť
Je samozrejme dôležité zdôrazniť, že biblioterapia nenahrádza odbornú psychiatrickú alebo psychologickú starostlivosť. Pri závažných úzkostných poruchách zostáva kombinácia psychoterapie a prípadne farmakoterapie zlatým štandardom. Biblioterapia však môže fungovať ako cenný doplnok – alebo ako prvý krok v čase, keď odborná starostlivosť ešte nie je dostupná.
Aké knihy sa teda v tomto kontexte najčastejšie odporúčajú? Odborníci aj skúsení biblioterapeuti spravidla pracujú s dvoma kategóriami. Prvou sú populárno-náučné tituly z oblasti psychológie a mindfulness – napríklad práce Roberta L. Leppa o kognitívno-behaviorálnej terapii, knihy o všímavosti vychádzajúce z výskumov Jona Kabat-Zinna alebo po česky vydané diela ako Úzkosť od Daniela Smitha. Tieto knihy ponúkajú konkrétne nástroje: dychové cvičenia, techniky prerámcovania myšlienok, spôsoby práce s telesnými prejavmi úzkosti.
Druhá kategória je možno prekvapivejšia: beletria a poézia. Výskumy opakovane ukazujú, že čítanie kvalitnej literatúry rozvíja empatiu, znižuje kortizol (hormón stresu) a aktivuje časti mozgu spojené s relaxáciou. Štúdia publikovaná v časopise PLOS ONE preukázala, že šesť minút čítania znižuje hladinu stresu o 68 percent – viac ako hudba, prechádzka alebo šálka čaju. Z beletrie sa v kontexte úzkosti osvedčujú najmä príbehy o prekonaní ťažkostí, nájdení zmyslu alebo prijatí samého seba. V českom prostredí sa v tomto ohľade dobre pracuje napríklad s dielom Michala Viewegha alebo s poéziou Karla Šiktanca.
Dôležitá je však vždy individualizácia. To, čo pomôže jednému čitateľovi, môže druhého nechať chladným alebo dokonca zhoršiť jeho stav – napríklad ak sa príliš stotožní s negatívnymi aspektmi príbehu. Práve preto je ideálne, keď odporúčanie knihy sprevádza odborník alebo aspoň preškolený sprievodca, ktorý pozná konkrétneho človeka a jeho situáciu. Ako hovorí britský psychiater a priekopník biblioterapie Neil Frude: „Správna kniha v správny čas môže zmeniť perspektívu človeka rovnako efektívne ako hodina v ordinácii."
Okrem čisto terapeutického využitia stojí za zmienku aj preventívny rozmer čítania. Pravidelné čítanie beletrie preukázateľne zvyšuje emocionálnu inteligenciu a odolnosť voči stresu – teda presne tie vlastnosti, ktoré človeku pomáhajú zvládať každodenné tlaky skôr, než prerastú do plnohodnotnej úzkostnej poruchy. Z tohto pohľadu je podpora čitateľských návykov vlastne záležitosťou verejného zdravia, nielen kultúrnou.
V Česku sa k tejto téme začína pristupovať čoraz vážnejšie. Niektoré základné školy zavádzajú biblioterapeutické prvky do vyučovania ako súčasť programov duševného zdravia. Niekoľko nemocníc a liečební experimentuje s čitateľskými skupinami pre pacientov s depresiou alebo úzkosťou. A v knižniciach sa pomaly objavujú špeciálne označené police s titulmi odporúčanými pre rôzne životné situácie – od vyhorenia cez smútok až po zvládanie vzťahových kríz.
Cesta k tomu, aby biblioterapia v Česku dosiahla rovnaké systémové zakotvenie ako napríklad vo Veľkej Británii, je ešte dlhá. Chýba štandardizované vzdelávanie biblioterapeutov, chýba úhrada z verejného zdravotného poistenia, chýba väčšia osveta medzi praktickými lekármi. Zároveň však platí, že základná podmienka pre rozkvet tohto prístupu je splnená: Česi čítajú. Podľa prieskumov Národnej knižnice ČR si prečíta aspoň jednu knihu ročne približne 79 percent obyvateľov. To je obrovský potenciál, ktorý čaká na zmysluplné využitie.
Možno je čas prestať vnímať knihu ako iba zdroj zábavy alebo vzdelania a začať ju brať aj ako to, čím v skutočnosti vždy bola: ako nástroj na porozumenie sebe samému, druhým ľuďom a svetu, ktorý nás obklopuje. V dobe, keď je duševné zdravie čoraz väčšou výzvou a keď sa kapacity odbornej starostlivosti nestačia rozrastať dostatočne rýchlo, môže mať taká zmena perspektívy skutočne liečivú silu.
