Detské zuby potrebujú starostlivosť už od prvého zúbka
Každý rodič chce pre svoje dieťa to najlepšie – a zdravé zuby k tomu rozhodne patria. Napriek tomu sa otázky okolo starostlivosti o detský chrup opakujú znova a znova: kedy vlastne prvýkrát navštíviť zubného lekára? Sú dočasné zuby vôbec dôležité, keď aj tak vypadnú? A ako zabrániť tomu, aby malý školák prišiel z prehliadky so správou o prvom kaze? Odpovede nie sú vždy také jednoduché, ako by sa mohlo zdať, a mnoho rodičov sa bohužiaľ riadi mýtmi, ktoré ich deťom skôr uškodia.
Starostlivosť o detský chrup začína oveľa skôr, než sa vôbec prvý zúbok prerazí. Ďasná novorodenca je vhodné po každom dojčení alebo kŕmení utierať čistou vlhkou handričkou, pretože aj na nich sa môžu usadzovať baktérie prenášané zo slín rodičov. Keď sa potom okolo šiesteho mesiaca veku objaví prvý mliečny zub, nastáva čas na pravidelné čistenie – najprv silikónovým kartáčikom na prst, postupne potom detskou zubnou kefkou s malou hlavičkou. Tento zdanlivo banálny rituál má pritom zásadný dopad na to, ako bude dieťa vnímať hygienu úst počas celého svojho života.
Vyskúšajte naše prírodné produkty
Kedy vziať dieťa k zubárovi prvýkrát?
Odporúčania odborníkov sú v tomto ohľade prekvapivo jednotné a pre mnohých rodičov nečakané. Americká akadémia detskej stomatológie (AAPD) odporúča prvú návštevu zubného lekára do jedného roku veku dieťaťa, najneskôr však do šiestich mesiacov od prerazenia prvého zubu. Podobné odporúčania zastávajú aj slovenskí stomatológovia. Inými slovami – čakať na to, až dieťa nastúpi do škôlky alebo školy, je z odborného pohľadu príliš neskoro.
Prečo tak skoro? Dôvodov je hneď niekoľko. Zubár pri prvej návšteve nielen skontroluje stav prerezávajúcich sa zubov a ďasien, ale tiež zhodnotí, či dieťa nemá sklony k raným kazom – takzvanému syndrómu fľaše, ktorý postihuje dojčatá a batoľatá pijúce sladené nápoje alebo ovocné šťavy z dojčenskej fľaše. Okrem toho poradí rodičom s technikou čistenia, vhodnou zubnou pastou a stravovacími návykmi. Nemenej dôležitý je však aj psychologický rozmer: dieťa, ktoré príde k zubárovi v čase, keď ho nič nebolí a zuby sú v poriadku, si na ordináciu zvykne ako na prirodzené a bezpečné miesto. Strach zo zubára, ktorý trápi toľko dospelých, má totiž korene práve v detstve – a prvá negatívna skúsenosť v ordinácii dokáže zanechať stopu na celé roky.
Vezmime si ako príklad rodinu z Brna, kde mamička Petra priviedla svoju dcéru Sofiu k zubárovi prvýkrát vo troch rokoch, pretože „predsa len ešte nemá všetky mliečne zuby". Zubár vtedy zistil počínajúci kaz na hornom rezáku a drobnú vadu skusu. Oboje bolo nakoniec vyriešené, ale Petra priznáva, že keby prišla skôr, kazu by sa pravdepodobne dalo predísť jednoduchou zmenou v Sofiinom jedálničku. „Nevedela som, že džús z fľaše pred spaním je taký veľký problém," hovorí. Práve o takomto poradenstve prvá návšteva u zubára je.
Ako predchádzať kazom u detí
Kaz zubov je najrozšírenejším chronickým ochorením detského veku – a pritom je do značnej miery preventabilný. Kľúčom k úspechu je kombinácia správnej hygieny, vhodnej stravy a pravidelných prehliadok. Žiadny z týchto troch pilierov sám o sebe nestačí, ale dokopy tvoria veľmi účinnú ochranu.
Správne čistenie zubov je základ, ktorý však v praxi býva podceňovaný. Deti by si mali zuby čistiť dvakrát denne – ráno a večer – po dobu aspoň dvoch minút. Do veku približne ôsmich rokov pritom nemajú dostatočne rozvinutú jemnú motoriku, aby čistenie zvládli naozaj dôkladne, a rodič by im preto mal pomáhať alebo ich prácu aspoň kontrolovať. Zubná pasta s fluoridom je pritom odporúčaná od prerazenia prvého zubu – u najmenších detí stačí množstvo veľkosti ryžového zrnka, u predškolských detí potom približne hrášok. Fluorid totiž posilňuje zubnú sklovinu a výrazne znižuje riziko vzniku kazov, ako potvrdzuje rad klinických štúdií Svetovej zdravotníckej organizácie.
Strava hrá v prevencii kazov rolu možno ešte väčšiu, než si mnohí rodičia uvedomujú. Cukor je živnou pôdou pre baktérie v ústach, ktoré z neho produkujú kyseliny narúšajúce sklovinu. Nejde pritom len o sladkosti – ovocné šťavy, sladené jogurty, müsli tyčinky alebo biele pečivo sa v ústach správajú veľmi podobne. Zásadná je nielen množstvo cukru, ale predovšetkým frekvencia jeho príjmu. Dieťa, ktoré si dá raz denne kúsok čokolády k desiате, je na tom z pohľadu zubov lepšie ako dieťa, ktoré celý deň popíja ovocný džús. Medzi jedlami by preto mali deti piť ideálne len vodu, a to aj vtedy, keď sa to rodičom zdá prísne.
Ďalším dôležitým nástrojom prevencie, o ktorom sa menej hovorí, sú zubné pečate neboli fissurálne laky. Ide o tenkú ochrannú vrstvu, ktorú zubár nanáša do rýh a priehlbín žuvacích plôch stoličiek – miest, kde kazy vznikajú najčastejšie a kde ani starostlivé čistenie nedosiahne úplne do hĺbky. Aplikácia je bezbolestná, rýchla a v rámci preventívnych prehliadok ju hradia zdravotné poisťovne. Napriek tomu ju mnoho rodičov vôbec nepozná alebo nepovažuje za dôležitú. Pritom podľa dát Ústavu zdravotníckych informácií a štatistiky ČR patria kazy stoličiek k najčastejším nálezom u detí školského veku.
Ako správne poznamenal popredný český detský stomatológ: „Prevencia kazov nie je len o čistení zubov. Je to celkový životný štýl, ktorý dieťa vstrebáva od prvých mesiacov života."A práve táto komplexnosť je dôvodom, prečo nestačí spoliehať sa na jedinú stratégiu.
Samostatnou kapitolou sú potom mliečne zuby a ich dôležitosť. Rozšírený mýtus hovorí, že mliečne zuby nie je treba liečiť, pretože aj tak vypadnú. Opak je pravdou. Mliečne zuby plnia niekoľko zásadných funkcií: umožňujú dieťaťu správne žuť a prijímať živiny, sú nevyhnutné pre správny vývoj reči a v neposlednom rade držia miesto pre nastupujúce trvalé zuby. Predčasná strata mliečneho zubu – či už kvôli kazu alebo úrazu – môže spôsobiť, že okolité zuby sa posunia a trvalý zub potom nemá kam vyrásť. Výsledkom býva potreba ortodontickej liečby, ktorá je finančne aj časovo náročná. Liečiť mliečny zub s kazom sa preto vždy oplatí.
Pravidelné preventívne prehliadky by mali prebiehať ideálne každých šesť mesiacov. V tomto intervale zubár dokáže zachytiť kazy v ranej fáze, keď sú ešte ľahko a lacno liečiteľné, a priebežne sledovať vývoj skusu. V Českej republike majú deti nárok na hradené preventívne prehliadky u zubného lekára – rodičia by mali túto možnosť aktívne využívať a neprichádzať s dieťaťom iba vtedy, keď ho niečo bolí. Bolesť totiž prichádza až vo chvíli, keď je kaz pokročilý a liečba zložitejšia.
Vedľa všetkých praktických opatrení stojí za zmienku aj jeden menej diskutovaný faktor: prenos baktérií od rodičov na dieťa. Baktérie spôsobujúce kazy, predovšetkým Streptococcus mutans, sa prenášajú slinami – napríklad keď rodič olíže cumlík dieťaťa, ochutná jeho jedlo tou istou lyžičkou alebo ho pobozká na ústa. To neznamená, že by rodičia mali prestať prejavovať dieťaťu náklonnosť, ale je dobré si byť vedomý toho, že čím lepší stav chrupu majú sami rodičia, tým menej agresívnych baktérií prenášajú na svoje deti. Starostlivosť o vlastné zuby je tak paradoxne aj súčasťou starostlivosti o zdravie dieťaťa.
Ortodontické problémy, teda nesprávne postavenie zubov alebo vady skusu, sú ďalšou témou, ktorá s preventívnymi prehliadkami úzko súvisí. Zubár alebo ortodontista je schopný identifikovať potenciálne problémy so skusom už u predškolských detí a odporučiť včasnú intervenciu – či už ide o cvičenie s myofunkčným trénerom, odvykanie cmúľania palca alebo sledovanie vývoja čeľuste. Čím skôr sa takéto problémy zachytia, tým menej invazívna a nákladná býva ich liečba.
Rodičia, ktorí chcú dať svojim deťom do života pevný základ zdravého chrupu, majú v skutočnosti k dispozícii pomerne jednoduchý návod: začať so starostlivosťou o zuby od prvého prerazeného zúbka, navštíviť zubára najneskôr v roku veku dieťaťa, čistiť zuby dvakrát denne s fluoridovou pastou, obmedziť sladené nápoje a potraviny medzi jedlami a chodiť na pravidelné prehliadky každého pol roka. Zdravé detské zuby nie sú otázkou šťastia ani genetiky – sú výsledkom vedomých každodenných rozhodnutí. A tá najdôležitejšia z nich sa robia ešte dávno predtým, než dieťa vôbec vstúpi do školskej jedálne alebo si samo prvýkrát vezme do ruky kefku.
