Priateľstvo medzi matkou a bezdetnou ženou
Existujú priateľstvá, ktoré prežijú sťahovanie do iného mesta, rozchody, kariérne zmeny aj roky bez kontaktu. A potom existujú priateľstvá, ktoré sa začnú ticho droliť vo chvíli, keď jedna kamarátka privíta na svete dieťa a druhá zostane bezdetná – či už z vlastnej voľby, alebo z okolností, ktoré si nezvolila. Tento špecifický druh odcudzenia je oveľa bežnejší, než sa otvorene priznáva, a pritom o ňom málokto hovorí nahlas.
Nie je to nič, za čo by sa mal ktokoľvek hanbiť. Je to jednoducho realita, ktorá nastane, keď sa dvaja ľudia ocitnú v úplne odlišných životných fázach. Jedna rieši nočné kojenie, výber škôlky a to, či je správne dávať dvojročnému dieťaťu tablet. Druhá plánuje dovolenku na poslednú chvíľu, pracuje nadčas alebo si jednoducho vychutnáva tiché nedeľné ráno s kávou a knihou. Obe žijú plnohodnotný život – ale ich každodenný rytmus sa stal natoľko odlišným, že sa niekedy zdá, akoby hovorili rôznymi jazykmi.
Vyskúšajte naše prírodné produkty
Prečo sa priateľstvo medzi matkami a bezdetnými ženami komplikuje
Psychológovia a sociológovia túto dynamiku sledujú dlhodobo. Priateľstvo vo všeobecnosti stojí na zdieľaných skúsenostiach, spoločnom trávení času a pocite vzájomného porozumenia. Akonáhle sa životná situácia dvoch ľudí radikálne rozíde, tieto piliere sa začnú otriasať. Nie je to otázka zlej vôle – je to prirodzený dôsledok toho, ako funguje ľudská blízkosť.
Žena, ktorá sa stane matkou, prechádza jednou z najzásadnejších premien identity, akú môže človek zažiť. Jej priority, časové možnosti, fyzická aj emocionálna kapacita – to všetko sa pretvorí takmer cez noc. Zrazu nemôže spontánne vyraziť na pohár vína v piatok večer. Nemôže si dovoliť dlhé telefonáty uprostred dňa. A aj keď chce – úprimne a celým srdcom chce – zostať v kontakte so svojou bezdetnou kamarátkou, jednoducho na to niekedy nemá energiu.
Na druhej strane bezdetná žena môže prežívať pocit, že ju kamarátka „opustila" – že zmizela do sveta plienok a ihrísk a ich spoločný jazyk sa vytratil. Môže sa cítiť nepochopená, keď sa konverzácia stáča výhradne k deťom. Môže mať pocit, že jej vlastné starosti a radosti sú zrazu menej dôležité, pretože „nemá deti, tak čo by riešila". A ak je bezdetnosť bolestivou témou – či už kvôli neplodnosti, strate tehotenstva alebo partnerskej situácii – môže byť každý rozhovor o materstve nečakane bolestivý.
Spisovateľ a terapeut Esther Perel, ktorý sa dlhodobo venuje ľudským vzťahom, hovorí: „Vzťahy nepotrebujú rovnakosť – potrebujú zvedavosť." A práve táto zvedavosť o život toho druhého je to, čo priateľstvo v ťažkých chvíľach drží pohromade.
Ako to vyzerá v praxi: príbeh dvoch kamarátok
Predstavme si Luciu a Markétu. Spoznali sa na vysokej škole, zdieľali byt, prežili spolu prvé lásky aj prvé sklamania. Po tridsiatke sa ich cesty rozišli – Markéta sa vydala a čoskoro porodila dve deti, Lucia zostala slobodná, cestuje za prácou a bezdetnosť je pre ňu vedomou voľbou. Na začiatku si písali každý deň. Postupne to bolo raz týždenne, potom raz za mesiac. Potom prišlo jedno stretnutie, kde Markéta celé popoludnie riešila, či má staršia dcéra dyslexiu, a Lucia sedela ticho, nevedela, čo povedať, a odchádzala s pocitom, že tam vlastne nebola potrebná. Markéta zase odchádzala domov s tichým výčitkom, že Lucia „nechápe, čo je to zodpovednosť".
Obe mali pravdu. A obe sa mýlili. Ich priateľstvo nepotrebovalo, aby jedna z nich zmenila svoj život – potrebovalo, aby obe zmenili spôsob, akým o tej druhej premýšľajú.
Kľúčovým momentom v ich vzťahu bolo, keď si prvýkrát otvorene povedali, ako sa cítia – bez obviňovania, bez obhajoby vlastnej životnej voľby. Markéta priznala, že sa niekedy cíti izolovaná vo svojom materstve a závidí Lucii slobodu. Lucia priznala, že sa občas cíti ako divák cudzieho života a nevie, ako byť dobrou kamarátkou niekomu, koho každodennú realitu nerozumie. Tento rozhovor bol nepríjemný. A bol to začiatok skutočného priateľstva dospelých žien.
Čo skutočne pomáha – a čo naopak škodí
Priateľstvo medzi matkou a bezdetnou ženou nevyžaduje žiadne špeciálne techniky ani manuály. Vyžaduje však vedomé úsilie z oboch strán – a ochotu priznať, keď je to ťažké.
Na strane matky pomáha, keď si uvedomí, že jej kamarátka nemusí zdieľať nadšenie z každého vývojového míľnika dieťaťa, aby ju mala rada. Priateľstvo nemusí stáť výhradne na rozhovoroch o deťoch – a vo chvíli, keď sa matka dokáže na hodinu vrátiť k svojmu „predmaterskému ja", je to dar pre obe. Zároveň je dôležité neočakávať, že bezdetná kamarátka automaticky porozumie logistickým komplikáciám spojeným s materstvom. Vysvetlenie nie je slabosť – je to most.
Na strane bezdetnej ženy pomáha, keď prijme, že materstvo skutočne mení človeka – a to nie je výhovorka ani odcudzenie, ale jednoducho fakt. Záujem o deti kamarátky nemusí byť hraný – stačí sa pýtať na konkrétne veci, pamätať si mená, pýtať sa, ako sa darí. Zároveň je v poriadku povedať, keď je téma detí pre ňu v danej chvíli príliš ťažká – napríklad ak sama prechádza liečbou neplodnosti alebo stratou.
Čo naopak škodí, je porovnávanie. Veta „ty to máš jednoduché, nemáš deti" je rovnako deštruktívna ako „ty to nechápeš, pretože nemáš deti". Obe vety predpokladajú, že jedna životná cesta je náročnejšia alebo hodnotnejšia ako druhá. A obe vety sú lžou.
Škodí tiež tiché odcudzenie – postupné miznutie bez vysvetlenia, keď sa z každotýždenného kontaktu stane raz ročne gratulácia k narodeninám. Priateľstvo, rovnako ako rastliny, potrebuje pravidelnú starostlivosť. Ak sa oň nikto nestará, uschne – a ani jedna z toho nemusí byť „vinná".
Výskumy ukazujú, že kvalita priateľstva má priamy vplyv na fyzické aj duševné zdravie. Podľa štúdie publikovanej v časopise PLOS Medicine sú silné sociálne väzby spojené s výrazne nižším rizikom predčasného úmrtia – a to nezávisle od veku, pohlavia alebo zdravotného stavu. Inými slovami: investícia do priateľstva nie je sentimentalita. Je to doslova starostlivosť o zdravie.
Prakticky vzaté, existuje niekoľko vecí, ktoré priateľstvu v rôznych životných fázach skutočne pomáhajú:
- Plánovať stretnutia s predstihom – spontánnosť je pre matky malých detí luxus, ktorý si nemôžu dovoliť
- Hľadať spoločné aktivity, ktoré fungujú pre obe – prechádzka s kočíkom, spoločný obed, online hovor večer po zaspaní detí
- Hovoriť o tom, ako sa cíti každá z nich – nielen zdieľať informácie, ale skutočne sa pýtať na pocity
- Rešpektovať, že kontakt nemusí byť každodenný, ale musí byť pravidelný a vedomý
- Neporovnávať životné voľby – každá z nich si zvolila (alebo prijala) svoju cestu z dobrých dôvodov
Bezdetnosť ako tabu v rozhovore medzi kamarátkami
Je potrebné pomenovať ešte jeden rozmer tejto témy, ktorý sa príliš často prehlíža. Bezdetnosť nie je vždy voľba. A priateľstvo, kde jedna žena prechádza bolestivou cestou neplodnosti, opakovaných strát tehotenstva alebo partnerských kríz okolo tejto témy, zatiaľ čo druhá zdieľa fotky svojho novorodenca, môže byť nesmierne náročné pre obe strany – aj keď to nikto nahlas nepovie.
Slovenská spoločnosť stále nesie určité stigma okolo bezdetnosti. Ženy bez detí sú niekedy vnímané ako sebecké, nezrelé alebo nešťastné – či už sú bezdetné dobrovoľne alebo nie. Tento spoločenský tlak sa premieta aj do priateľstva, kde bezdetná žena môže mať pocit, že musí svoju situáciu vysvetľovať alebo obhajovať. A matka naopak môže nevedome reprodukovať tieto predsudky tým, ako o téme hovorí – alebo ako o nej mlčí.
Otvorený rozhovor o tom, ako sa každá z nich k svojmu životu vlastne stavia, môže byť oslobodzujúci. Nie preto, aby jedna presvedčila druhú o správnosti svojej cesty, ale preto, aby obe vedeli, kde tá druhá skutočne stojí. Zvedavosť bez súdu – to je základ každého priateľstva, ktoré chce prežiť dospelosť.
Priateľstvo medzi ženami v rôznych životných fázach nie je odsúdené na zánik. Je však odsúdené na prácu – na vedomú, láskavú a niekedy nepríjemnú prácu na tom, aby zostalo živé. A tá práca stojí za to. Pretože kamarátka, ktorá vás pozná od dvadsiatich rokov, ktorá pamätá vaše prvé zlyhania aj prvé úspechy, ktorá vás má rada bez ohľadu na to, či máte deti alebo nie – taká kamarátka je vzácna. A vzácne veci sa nevyhadzujú len preto, že sa oň musíme starať.
