JOMO je radosť z toho, čo ste nestihli
V dobe, keď sociálne siete nikdy nespia a notifikácie prichádzajú jedna za druhou, sa zdá takmer nemožné vypnúť. Každý víkend je niekde párty, každý večer prebieha networking, každý deň sa niekto niekam chystá – a všetko je samozrejme zdokumentované na Instagrame. Práve v tomto presýtenom prostredí sa zrodil fenomén, ktorý psychológovia a kultúrni komentátori sledujú s rastúcim záujmom: JOMO, teda radosť z toho, že vás niečo minulo.
Možno ste počuli o jeho opaku – FOMO, teda strachu z premeškania. Ten pocit, keď sledujete cudzie Stories a zrazu máte dojem, že váš vlastný život je nudný, prázdny a plný premárených príležitostí. JOMO stojí presne na druhom konci tohto spektra. Nejde o rezignáciu ani o sociálnu izoláciu – ide o vedomé a radostné rozhodnutie zostať doma, odmietnuť pozvanie, vypnúť telefón a pritom byť úplne spokojný.
Vyskúšajte naše prírodné produkty
Prečo FOMO prestáva fungovať ako motivácia
Aby bolo možné pochopiť, prečo JOMO v posledných rokoch získava na popularite, je potrebné sa na chvíľu zastaviť pri jeho protipóle. FOMO – Fear of Missing Out – bol ako pojem popularizovaný približne v roku 2004, keď ho použil marketingový stratég Patrick McGinnis. Vtedy išlo o akademický termín opisujúci psychologický jav. Dnes je to každodenná realita stoviek miliónov ľudí po celom svete.
Výskumy opakovane ukazujú, že nadmerné používanie sociálnych sietí úzko súvisí s pocitmi úzkosti, nedostatočnosti a chronickej nespokojnosti. Štúdia publikovaná v časopise Journal of Social and Clinical Psychology preukázala priamu spojitosť medzi časom stráveným na sociálnych platformách a mierou depresívnych symptómov u mladých dospelých. Inými slovami – čím viac sledujeme životy ostatných, tým menej sme spokojní s tým vlastným.
A práve tu začína príbeh JOMO. Nejde o nový trend vymyslený marketérmi – ide o prirodzenú ľudskú reakciu na preťaženie. Spisovateľ a podnikateľ Anil Dash, ktorý býva označovaný za jedného z prvých propagátorov tohto konceptu, ho opísal takto: „JOMO je radosť z toho, že robíte to, čo chcete robiť, namiesto toho, aby ste robili to, čo si myslíte, že by ste robiť mali."
Toto rozlíšenie je kľúčové. JOMO totiž nie je pasívne – je to aktívna voľba prítomnosti.
Ako JOMO vyzerá v každodennom živote
Predstavte si Markétu, tridsaťštyriročnú grafičku z Brna. Každý piatok večer dostávala pozvánky na rôzne akcie – vernisáže, narodeninové večierky, afterworky. Dlho chodila na všetko, pretože sa bála, že príde o niečo dôležité, o kontakty, o zábavu, o pocit, že patrí. Výsledkom bolo, že sa každý víkend vracala domov vyčerpaná, bez energie a s pocitom, že vlastne nebola nikde poriadne prítomná.
Potom prišiel jeden piatok, keď sa rozhodla zostať doma. Uvarila si čaj, pustila si film, ktorý chcela vidieť mesiace, a šla skoro spať. Ráno sa zobudila oddýchnutá a – prekvapivo – šťastná. Nezmeškala nič podstatné. Svet pokračoval ďalej, priatelia sa neurazili a ona sama sa cítila viac ako ona sama než po dlhej dobe. Taký je JOMO v praxi – nie veľká filozofická revolúcia, ale malé, vedomé rozhodnutie uprednostniť vlastnú pohodu.
Radosť z toho, že vás niečo minulo, teda nie je o cynizme ani o tom, že by vám ostatní ľudia boli ľahostajní. Je to o pochopení, že nie každá príležitosť je vaša príležitosť. Že nie každá akcia si zaslúži vašu prítomnosť. A že čas strávený v pokoji, so sebou samým alebo s ľuďmi, na ktorých vám skutočne záleží, má hodnotu, ktorá sa nedá merať počtom lajkov ani fotografií na Instagrame.
V kontexte zdravého životného štýlu – a to nielen toho fyzického – je JOMO prirodzeným spojencom. Stres z neustáleho „nestíhania" a tlak sociálneho porovnávania sú totiž jedny z najvýznamnejších faktorov, ktoré narúšajú duševnú rovnováhu. Svetová zdravotnícka organizácia opakovane upozorňuje, že duševné zdravie je neoddeliteľnou súčasťou celkovej pohody a že chronický stres má merateľné dopady na fyzické zdravie – od imunitného systému až po kardiovaskulárne funkcie.
Spomaliť teda nie je slabosť. Je to investícia.
Umenie povedať nie – a cítiť sa pritom dobre
Jednou z najväčších prekážok, ktoré bránia ľuďom prijať JOMO ako životný prístup, je sociálny tlak. Odmietnuť pozvanie býva vnímané ako nezáujem, ako urážka alebo ako príznak toho, že sa človeku „nechce". Lenže existuje zásadný rozdiel medzi tým, keď človek hovorí nie zo strachu alebo lenivosti, a keď hovorí nie z vedomého rozhodnutia.
Vedomé odmietnutie – teda také, ktoré vychádza z poznania vlastných potrieb a rešpektovania vlastnej energie – je jednou z najzdravších vecí, ktoré pre seba človek môže urobiť. Psychológovia to označujú ako súčasť konceptu zdravých hraníc, ktorý je v posledných rokoch čoraz viac diskutovaný v súvislosti s prevenciou vyhorenia.
Zaujímavé je, že schopnosť povedať nie a cítiť sa pritom dobre úzko súvisí s tým, ako dobre človek pozná sám seba. Ľudia, ktorí majú jasno v tom, čo im dáva energiu a čo ju naopak berie, sa oveľa ľahšie rozhodujú, čomu venovať čas a čomu nie. JOMO teda nie je len o odmietaní akcií – je to o sebapoznaní.
Prakticky to môže vyzerať rôzne. Pre niekoho je JOMO nedeľné ráno bez telefónu, prechádzka v lese namiesto brunchu s kolegami alebo čítanie knihy namiesto scrollovania feedom. Pre iného je to celý víkend bez záväzkov, ticho, varenie, záhradkárčenie alebo jednoducho nerobenie ničoho. Kľúčom nie je konkrétna aktivita, ale vedomie, že táto voľba je správna práve pre vás – a že za ňu nemusíte nikomu skladať účty.
Zaujímavú úlohu v tomto kontexte zohrávajú aj materiálne voľby. Ľudia, ktorí si osvojujú princípy JOMO, často prirodzene inklinujú k jednoduchším, udržateľnejším spôsobom života. Menej konzumujú, viac si vážia toho, čo majú, a hľadajú radosť v kvalite skôr než v kvantite. Nie je náhodou, že záujem o ekologický životný štýl, slow living a vedomú spotrebu rastie súbežne s tým, ako sa JOMO dostáva do širšieho povedomia. Tieto prístupy zdieľajú spoločný základ – presvedčenie, že menej môže byť viac.
Práve preto sa koncepty ako udržateľná móda, prírodná kozmetika alebo ekologické domáce produkty stávajú súčasťou širšieho životného postoja, nie len módnym výstrelkom. Keď človek prestane honbiť za každou novinkou a začne si vyberať vedome, prirodzene siaha po veciach, ktoré majú zmysel – tak pre neho, ako aj pre planétu.
Ako teda začať? Nie je potrebná žiadna radikálna zmena. Stačí si nabudúce, keď príde pozvánka alebo notifikácia, položiť jednoduchú otázku: Chcem to naozaj ja, alebo len nechcem prísť o niečo, čo by mohlo byť dobré? Ak je odpoveď druhá, možno je to práve ten moment, keď si dovoliť zostať doma – a zistiť, že to, čo ste „premeškali", vám vlastne vôbec nechýbalo.
JOMO nie je životná filozofia pre samotárov ani pre tých, ktorí sa vzdali spoločenského života. Je to prístup, ktorý si postupne nachádza cestu k ľuďom všetkých vekových skupín a životných štýlov – od prepracovaných rodičov cez mladých profesionálov až po seniorov, ktorí konečne prestali cítiť potrebu ospravedlňovať svoje tempo. Je to tichá revolúcia v dobe, ktorá nikdy nespí. A možno práve preto je taká osviežujúca.
Nabudúce, keď budete v sobotu večer doma v pyžame so šálkou čaju a budete sledovať fotky z večierku, na ktorý ste nešli – skúste sa usmievať. Možno ste si práve dopriali presne to, čo ste potrebovali.
