Kastoreum čo všetko nevieme o tejto prírodnej látke
Čo je to kastoreum a prečo sa o ňom hovorí viac, než by ste čakali?
Keď sa povie "prírodná aróma”, väčšina ľudí si predstaví vanilku, citrusy alebo snáď levanduľu. Len málokoho by však napadlo, že jednou z týchto aróm môže byť aj látka zvaná kastoreum, ktorá pochádza z tela bobra. Áno, čítate správne – bobra. A hoci to znie ako začiatok bizarného príbehu, pravda je ešte podivuhodnejšia než fikcia.
Kastoreum: čo to vlastne je?
Kastoreum je olejovitá, silne voňajúca látka, ktorú bobri vylučujú z tzv. kastrových vačkov, umiestnených v blízkosti ich análnych žliaz. Spoločne s močou ju používajú na označovanie svojho teritória. V prírode má teda úplne praktickú funkciu – udržať ostatných bobrov v úctivej vzdialenosti a chrániť svoje územie. Pre človeka má však táto látka úplne iné využitie.
V minulosti sa kastoreum bežne používalo v parfumérii, v lekárstve a dokonca aj ako prísada do potravín – najmä ako súčasť aromatizácie vanilkových alebo malinových príchutí. V USA bolo napríklad oficiálne vedené ako prírodná prísada pri výrobe potravín a nápojov. Tento fakt znovu rozprúdil obavy i fascináciu medzi ľuďmi, keď sa začali šíriť správy o tom, že v niektorých sladkostiach alebo zmrzlinách sa „tajne" používa výlučok z bobra.
A čo je na tom pravdy?
Kastoreum v jedle? Teoreticky áno, prakticky už takmer nie
Reakcia verejnosti na zistenie, že kastoreum bobra je (či bolo) súčasťou niektorých potravín, bola pochopiteľne zmiešaná. Pre väčšinu ľudí je predstava, že jedia niečo pochádzajúce z tela divokého zvieraťa – navyše z takej intímnej časti – prinajmenšom nepekná. Faktom však je, že kastoreum bolo skutočne schválené ako potravinárska prísada.
Americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) ho napríklad dlho viedol ako bezpečný pre konzumáciu v malom množstve, označený ako "prírodná aróma”. V Európskej únii sa jeho použitie v potravinárstve z právneho hľadiska pripúšťa, ale pre bežné využitie je extrémne nepraktické a drahé.
A tu je kľúč k celej záhade: získavanie kastorea nie je jednoduché. Vyžaduje totiž, aby bol bobor odchytený (alebo zabitý), látka bola extrahovaná a následne spracovaná. Vzhľadom na ochranu prírody, etické otázky a náklady sa dnes kastoreum takmer nepoužíva – rozhodne nie v masovej výrobe potravín. Väčšina výrobcov prešla na synteticky vytvorené alternatívy, ktoré sú lacnejšie, etickejšie a ľahšie dostupné.
To ale neznamená, že by kastoreum úplne zmizlo.
Kde sa dnes kastoreum ešte používa?
Dnes nájdeme kastoreum skôr v luxusnej parfumérii, kde je cenené pre svoj hlboký, zemný, pižmový tón. Práve táto vôňa dodáva určitým parfémom jemný, zmyselný základ, ktorý pripomína kožu, lesný mach alebo dokonca tabak. Parfuméri ho používajú veľmi opatrne – často len ako zložku v tzv. základných tónoch kompozície.
V klasickom parféme Chanel Cuir de Russie alebo v starších verziách parfémov značky Guerlain bolo kastoreum jednou z charakteristických zložiek. Dnes je ale aj v tomto priemysle väčšinou nahradzované syntetickými náhradkami, ktoré dokážu napodobniť jeho aromatický profil bez nutnosti zvieracieho pôvodu.
V lekárstve už kastoreum nemá takmer žiadne využitie, hoci historicky bolo používané na liečbu bolestí hlavy, hystérie alebo epilepsie. V ľudovom liečiteľstve malo povesť akéhosi všeliek – čo patrne tiež prispelo k tomu, že sa bobry v niektorých regiónoch stali takmer vyhubeným druhom.
Mýtus, ktorý pretrváva
Napriek tomu, že sa dnes kastoreum prakticky v potravinárstve nepoužíva, mýtus o jeho prítomnosti v cukrovinkách alebo zmrzline sa stále šíri. Často sa objavuje v článkoch typu „10 vecí, ktoré jete a neviete, čo v nich skutočne je", alebo ako clickbaitová senzácia na sociálnych sieťach. Rovnako ako mnoho iných podobných príbehov ale staví na pravde, ktorá už dnes neodpovedá realite.
Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa kastoreum nedostalo do širšieho potravinárskeho priemyslu, je aj jeho nízka dostupnosť. Získať prírodnú látku z bobrov je nielen náročné, ale aj obmedzené zákonmi o ochrane zvierat. Moderný priemysel sa jednoducho orientuje na efektivitu – a kastoreum do tejto rovnice nezapadá.
Prípad z praxe - parfém, ktorý vonia ako les
V roku 2017 uviedla nezávislá parfumérna značka z Kanady vôňu inšpirovanú lesnými scenériami severnej Ameriky. Parfém mal pripomínať vôňu machu, ihličia, dreva po daždi a tiež... bobra. Výrobca sa rozhodol použiť skutočné kastoreum, čo bolo uvedené aj v zozname zložiek. Reakcia zákazníkov bola rozporuplná – časť bola fascinovaná autenticitou a prírodným charakterom kompozície, iní reagovali s odporom. Napriek tomu sa parfém stal kuriozitou a lákadlom pre parfumérskych nadšencov, ktorí hľadajú nezvyčajné a historicky verné vône.
Tento príklad ukazuje, ako môže aj dnes látka taká starobylá, ako je kastoreum, zaujať moderné publikum – ak je použitá s rešpektom a informovanosťou.
Etika vs. tradícia
Diskusia okolo kastorea sa často dotýka širšej témy – totiž etického využívania živočíšnych produktov v kozmetike a potravinárstve. Rovnako ako u pižma, lanolínu alebo karmínu (farbivo z červcov), sa i tu kladie otázka: potrebujeme to ešte?
V dobe, keď máme k dispozícii sofistikované syntetické alternatívy, ktoré sú lacnejšie, trvalo udržateľné a eticky nezávadné, sa stále viac spoločností rozhoduje ísť cestou cruelty-free výroby. Kastoreum sa tak stáva skôr reliktom minulosti než aktívnou zložkou moderného priemyslu.
A napriek tomu môže byť pre niektorých stále symbolom tradičného remesla, vôní starých čias a dôkazom toho, ako originálne a niekedy aj nečakane príroda dokáže inšpirovať ľudskú kreativitu.
Ako hovorí parfumérka Mandy Aftel, známa svojou prácou s prírodnými surovinami:
„Prírodné vône majú príbeh – a príbehy sa dotýkajú duše."
A práve takým príbehom je aj ten o kastoreu: príbeh, ktorý sa vinie od bobrích hrádzí až po elegantný flakón na poličke v parfumérii.