Sociálne siete a prijatie vlastného tela
Každý deň sa na nás z obrazoviek valí stovky obrázkov – dokonale nasvietené postavy, bezchybná pleť, starostlivo vybrané uhly fotiek. Stačí pár minút scrollovania na Instagrame alebo TikToku a človek sa môže začať pýtať: „Prečo nevyzerám takto?" Je to otázka, ktorú si v tichosti kladie prekvapivo veľa ľudí, a to bez ohľadu na vek, pohlavie alebo životný štýl. Telesný obraz a sociálne siete spolu totiž súvisia oveľa viac, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať, a ich vzájomný vzťah si zaslúži pozornosť.
Pojem „telesný obraz" označuje to, ako človek vníma, cíti a hodnotí svoje vlastné telo. Nejde pritom o objektívnu realitu – ide o subjektívny zážitok, ktorý sa formuje od detstva a priebežne sa mení pod vplyvom okolia, kultúry, medziľudských vzťahov a práve aj médií. Psychologička Dr. Phillippa Diedrichsová z University of the West of England, ktorá sa dlhodobo venuje výskumu telesného sebavnímania, upozorňuje, že negatívny telesný obraz nie je len kozmetický problém – môže viesť k úzkostiam, depresiám, poruchám príjmu potravy a celkovému zníženiu kvality života. A práve digitálne prostredie, v ktorom dnes trávime značnú časť dňa, tento problém umocňuje spôsobom, aký predchádzajúce generácie nepoznali.
Sociálne siete samé osebe nie sú nepriateľom. Umožňujú nám zostať v kontakte s blízkymi, objavovať inšpiráciu, učiť sa nové veci a nachádzať komunity, do ktorých patríme. Problém nastáva vo chvíli, keď sa z pasívneho konzumovania obsahu stane neustále porovnávanie seba samého s ostatnými. Americká psychologická asociácia (APA) publikovala v roku 2022 rozsiahlu správu o vplyve sociálnych médií na dospievajúcich, v ktorej okrem iného konštatovala, že intenzívne používanie sociálnych sietí je spojené s vyššou nespokojnosťou s vlastným telom, a to najmä u dievčat a mladých žien. Ale zďaleka sa to netýka len ich – rastúci počet štúdií ukazuje, že aj muži a ľudia stredného veku čelia podobným tlakom, len sa o tom hovorí menej.
Ako to vlastne funguje? Mechanizmus je pomerne prostý, ale o to zákernejší. Algoritmy sociálnych sietí sú navrhnuté tak, aby nám ukazovali obsah, pri ktorom sa zastavíme, ktorý lajkneme alebo okomentujeme. A ľudský mozog sa prirodzene zastavuje pri vizuálne atraktívnom obsahu – pri krásnych telách, luxusnom životnom štýle, dokonalých jedlách. Čím viac takého obsahu konzumujeme, tým viac nám ho algoritmus servíruje. Vzniká tak bublina, v ktorej sa zdá, že celý svet vyzerá ako z titulnej stránky časopisu. Lenže to, čo vidíme, je starostlivo kurátorovaný výber. Filtre, retuš, desiatky pokusov o jednu fotku, profesionálne osvetlenie – to všetko vytvára ilúziu, ktorú si racionálne uvedomujeme, ale emocionálne ju napriek tomu vstrebávame ako normu.
Zaujímavý experiment uskutočnili výskumníci z Macquarie University v Austrálii, ktorí rozdelili skupinu mladých žien na dve časti. Jedna skupina strávila čas prezeraním idealizovaných fotiek na Instagrame, druhá si prezerala neutrálny obsah – fotky prírody a architektúry. Už po pouhých desiatich minútach vykazovala prvá skupina výrazne vyššiu nespokojnosť s vlastným telom. Desať minút. To je menej, než koľko väčšina z nás strávi ranným scrollovaním v posteli, než vôbec vstane.
Vyskúšajte naše prírodné produkty
Prečo sa neustále porovnávame a čo s tým
Porovnávanie je hlboko zakorenený ľudský inštinkt. Sociálny psychológ Leon Festinger sformuloval už v päťdesiatych rokoch 20. storočia teóriu sociálneho porovnávania, podľa ktorej ľudia prirodzene hodnotia svoje schopnosti a názory tým, že sa porovnávajú s ostatnými. V dobe, keď žil Festinger, sa človek porovnával s ľuďmi vo svojom bezprostrednom okolí – so susedmi, spolupracovníkmi, spolužiakmi. Dnes sa ale vďaka sociálnym sieťam porovnávame s miliónmi ľudí z celého sveta, a to často s tými, ktorí reprezentujú absolútnu špičku v oblasti fyzického vzhľadu, fitness alebo životného štýlu. Je to, akoby sme svoj amatérsky pokus o varenie porovnávali s výtvormi michelinského šéfkuchára a cítili sa kvôli tomu ako zlí kuchári.
Tento druh porovnávania smerom nahor – teda s tými, ktorých vnímame ako „lepších" – má preukázateľne negatívny dopad na sebavedomie. A sociálne siete sú na tomto type porovnávania prakticky postavené. Neukazujú nám priemerné pondelkové ráno niekoho iného, neukazujú nám jeho zlé dni, pochybnosti alebo momenty, keď sa necíti vo svojej koži. Ukazujú nám zostrihaný highlight reel, najlepšie momenty vybrané z tisícov okamihov. A my ich porovnávame so svojou nefiltrovanou, každodennou realitou.
Predstavte si napríklad Kláru, tridsaťročnú učiteľku z Brna, ktorá sa snaží žiť zdravo – cvičí trikrát týždenne, je vyvážene a snaží sa dostatočne spať. Napriek tomu zakaždým, keď otvorí Instagram, zaplavia ju fotky fitness influenceriek s dokonalými brušnými svalmi, presnými makrami a energiou, ktorá akoby nikdy nekončila. Klára vie, že tie fotky nereprezentujú realitu. Vie, že mnohé z tých žien trávia cvičením hodiny denne, že je to ich práca, že fotky sú urobené za ideálnych podmienok. A napriek tomu sa v nej zakaždým ozve ten tichý hlások: „Nie si dosť dobrá." Klárin príbeh nie je výnimočný – je prekvapivo univerzálny.
Čo teda pomáha? Prvým a možno najdôležitejším krokom je vedomé budovanie povedomia o tom, čo s nami konzumovaný obsah robí. Nejde o to sociálne siete démonizovať alebo sa ich úplne vzdať – to pre väčšinu ľudí nie je realistické ani nutné. Ide o to pristupovať k nim s otvorenými očami. Všímať si, ako sa cítime po dvadsiatich minútach scrollovania. Všímať si, ktoré účty v nás vyvolávajú pocit nedostatočnosti a ktoré nás naopak inšpirujú zdravým spôsobom. Tento rozdiel je kľúčový – inšpirácia by mala človeka pozdvihnúť, nie zraziť na kolená.
Veľmi účinným nástrojom je aj aktívne kurátorstvo vlastného feedu. Sociálne siete nám dávajú možnosť ovplyvniť, čo vidíme – stačí prestať sledovať účty, ktoré v nás vyvolávajú negatívne pocity, a naopak začať sledovať tie, ktoré propagujú rozmanitosť tiel, realistický pohľad na zdravie a pozitívny vzťah k vlastnému telu. Hnutie body positivity a body neutrality prinieslo na sociálne siete vlnu obsahu, ktorý ukazuje telá všetkých tvarov, veľkostí a podôb – a pripomína nám, že krása nemá jednu jedinú podobu.
Tipy na zdravý vzťah k telu v digitálnom veku
Budovanie zdravého vzťahu k vlastnému telu je proces, nie jednorazové rozhodnutie. Vyžaduje trpezlivosť, láskavosť k sebe a často aj odvahu ísť proti prúdu kultúry, ktorá nás učí, že naša hodnota je priamo úmerná nášmu vzhľadu. Existuje ale niekoľko konkrétnych krokov, ktoré môžu tento proces podporiť:
- Pravidelné digitálne detoxi – aj jeden deň v týždni bez sociálnych sietí môže výrazne znížiť úzkosť spojenú so vzhľadom a posilniť pocit spokojnosti.
- Všímavosť pri scrollovaní – zastaviť sa a opýtať sa sám seba: „Ako sa teraz cítim? Cítim sa po tomto obsahu lepšie, alebo horšie?"
- Sledovanie rozmanitých účtov – zámerne vyhľadávať obsah, ktorý zobrazuje rôzne telá, rôzne životné štýly a rôzne definície krásy.
- Pohyb pre radosť, nie pre trest – prestať vnímať cvičenie ako nástroj na „nápravu" tela a začať ho vnímať ako spôsob, ako sa cítiť dobre.
- Obmedzenie porovnávania – pripomínať si, že každý človek má iný genetický základ, iné životné podmienky a iný príbeh.
- Otvorený rozhovor – hovoriť o svojich pocitoch s blízkymi, prípadne s odborníkom, pokiaľ negatívny telesný obraz výrazne ovplyvňuje kvalitu života.
Ako raz povedala spisovateľka a aktivistka Sonya Renee Taylorová: „Tvoje telo nie je problém, ktorý treba vyriešiť." Táto jednoduchá veta v sebe nesie hlbokú pravdu – príliš často pristupujeme k svojmu telu ako k projektu, ktorý potrebuje neustále vylepšovanie, namiesto toho, aby sme ho vnímali ako domov, v ktorom žijeme celý život.
Za zmienku stojí aj to, že zdravý vzťah k telu neznamená nutne neustálu lásku k svojmu vzhľadu. Koncept body neutrality, ktorý v posledných rokoch získava na popularite, ponúka alternatívu k niekedy nerealistickej požiadavke „miluj svoje telo za každých okolností". Namiesto toho navrhuje pristupovať k telu s rešpektom a vďačnosťou za to, čo dokáže – že nás nesie životom, umožňuje nám objímať blízkych, vnímať svet okolo nás a prežívať radosť z pohybu. Tento prístup môže byť pre mnohých ľudí prístupnejší a udržateľnejší než tlak na bezpodmienečnú sebalásku.
Dôležitú úlohu zohráva aj to, ako pristupujeme k zdravému životnému štýlu ako celku. Zdravie nie je len o tom, ako človek vyzerá – je to komplexný stav fyzickej, duševnej a sociálnej pohody, ako ho definuje Svetová zdravotnícka organizácia. Keď sa zameriame na to, ako sa cítime, koľko máme energie, ako dobre spíme a ako zvládame stres, namiesto toho, aby sme posudzovali svoju hodnotu podľa čísla na váhe alebo odrazu v zrkadle, otvárame si cestu k oveľa autentickejšiemu a udržateľnejšiemu poňatiu zdravia.
A práve tu sa uzatvára kruh. Sociálne siete nám môžu slúžiť ako nástroj inšpirácie a prepojenia, alebo ako zdroj neustáleho porovnávania a nespokojnosti. Voľba je do značnej miery na nás – nie v tom zmysle, že by sme mali vinu za to, ako sa cítime, ale v tom zmysle, že máme väčšiu moc nad svojím digitálnym prostredím, než si často uvedomujeme. Každý unfollow toxického účtu, každá vedomá pauza od obrazovky, každý moment, keď sa rozhodneme byť k sebe láskaví namiesto kritickí – to všetko sú malé kroky, ktoré sa postupne sčítavajú. A práve z týchto malých krokov sa skladá zdravý vzťah k vlastnému telu – nie dokonalý, nie bezchybný, ale ľudský a skutočný.
