Uhoľné cestoviny sú výdatným pokladom v každej rodine
Uhlířina - jedlo, ktoré vonia po detstve aj tradícii
Iba málo jedál v sebe nesie toľko nostalgie a zároveň priamočiarej jednoduchosti ako uhlířina. Tento pokrm, známy aj pod názvom grenadýrmarš, je hlboko zakorenený v kuchyniach strednej Európy a na Slovensku zostáva jedným z najobľúbenejších zástupcov takzvanej „chudobnej kuchyne". Aj napriek tomu, alebo možno práve preto, si vďaka svojej sýtiacej schopnosti, jednoduchosti a výraznej chuti získava srdcia aj v moderných domácnostiach, ktoré sa čoraz viac obracajú späť k jednoduchým, sezónnym a udržateľným receptom.
Odkiaľ pochádza uhlířina?
Názov „uhlířina" evokuje drsnú a zároveň romantickú predstavu dávnych uhlírov, ktorí v lesoch pálili drevené uhlie a varili si z toho, čo mali práve po ruke. Podobne ako je tomu u talianskej carbonary, ktorá tiež vznikla z „uhlírskych" potrieb, aj česká uhlířina je jedlom plným praktickej logiky a skromnej geniality. Základ tvoria lacné suroviny – varené zemiaky, cestoviny a cibuľa – doplnené o papriku, masť alebo olej, prípadne aj údeninu, ak to rozpočet dovolil.
Pod iným menom, grenadýrmarš, bol tento pokrm známy najmä v časoch rakúsko-uhorskej monarchie. Podával sa vojakom, pretože bol sýty, rýchly na prípravu a energie dodávajúci. V oboch verziách názvu sa však odráža to isté – poctivosť, jednoduchosť a schopnosť nakŕmiť celú rodinu z minima.
Recept na uhlířinu
Dnes, keď sa hovorí o návrate ku koreňom a zodpovednom varení, sa uhlířina opäť dostáva na výslnie. Nejde len o retro spomienku, ale o dôkaz, že aj základné suroviny môžu chutiť skvele, ak sa správne pripravia.
Receptov na uhlířinu existuje mnoho, rovnako ako rodinných variácií. Nejde o jedlo s prísne daným postupom, ale skôr o kuchársku improvizáciu. Tu je jedna z najtradičnejších verzií, ako ju pozná väčšina Slovákov:
Ingrediencie:
- 250 g varených zemiakov (najlepšie deň vopred)
- 250 g varených cestovín (fliačky, kolienka alebo široké rezance)
- 2 väčšie cibule
- 3 lyžice oleja alebo masti
- 1 lyžica sladkej papriky
- Soľ, korenie, prípadne majorán
- Voliteľne: nakrájaná klobása, údené mäso alebo kyslá uhorka
Postup:
- Na panvici alebo v hlbokom hrnci opražte cibuľu do zlatista.
- Pridajte na kocky nakrájané zemiaky a orestujte ich do chrumkava.
- Primiešajte uvarené cestoviny a dochuťte paprikou, soľou a korením.
- Krátko zarestujte všetko dohromady, až sa suroviny pekne prepoja.
- Na záver môžete pridať nakrájanú údeninu alebo podávať len tak s kyslou uhorkou.
Jednoduché? Práve v tom tkvie jej čaro! Uhlířina je jedlo, ktoré sa nemusí držať šablón. Niekto pridáva cesnak, iný vajíčko, a ďalší si nedokážu predstaviť verziu bez mäsa. Vždy však platí, že základom je poctivá cibuľa a správne uvarené cestoviny aj zemiaky.
Uhlířina s cestovinami - sýty poklad babičkinej kuchyne
Možno si ešte spomeniete, ako vám babička servírovala tanier uhlířiny s cestovinami a zemiakmi, posypaný čerstvým korením alebo trochou syra. Detské spomienky sa vracajú s každým sústom a pripomínajú dobu, keď pokrmy neboli zložité, ale výživné a s láskou pripravené.
Dnes sa o uhlířine hovorí aj v súvislosti s minimalistickým prístupom k jedlu. Pripraviť pokrm, ktorý využíva zvyšky z chladničky, je nielen ekonomické, ale aj ekologické. V čase, keď sa tretina potravín vyhadzuje, je uhlířina príkladom, ako možno zo zvyškov vytvoriť plnohodnotné a chutné jedlo.
Navyše ide o jedlo s vysokou sýtiacou schopnosťou – kombinácia zemiakov a cestovín zabezpečí, že hlad vás iba tak nepristihne. Niet divu, že tento recept prežil generácie. Je univerzálny, rýchly a vždy spoľahlivý.
Uhlířina alebo grenadýrmarš? Ide o jedno a to isté
Nech už ju nazvete akokoľvek, podstata zostáva rovnaká. V niektorých regiónoch sa aj dnes pre uhlířinu používa názov grenadýrmarš, čo odkazuje na vojenský pôvod pokrmu. Názov bol odvodený od rakúsko-uhorských granatierov, ktorí si tento pokrm varili v poľných kuchyniach. A aj keď sa príprava mohla líšiť kraj od kraja, dve veci zostali stále: jednoduchosť a dostatok energie pre celý deň.
V slovenskej kuchyni sa tento pokrm tiež teší obľube, niekedy pod názvom „granadír". A práve v týchto kultúrnych presahoch sa ukazuje, ako sú tradičné recepty schopné prekonávať hranice a spájať ľudí aj chute.
Skutočným dôkazom toho, že uhlířina nie je len kulinárskym reliktom, je aj fakt, že sa objavuje na jedálnych lístkoch niektorých moderných bistier alebo vegánskych podnikov. Experimentuje sa s verziami bez živočíšnych produktov, s prídavkom fermentovanej zeleniny alebo rôznych byliniek. Základ ale zostáva: zemiaky, cestoviny, cibuľa – a láska k tradícii.
Uhlířina ako symbol udržateľnej kuchyne
V dnešnej dobe, keď je téma udržateľného stravovania stále aktuálnejšia, sa uhlířina stáva takmer ideálnym zástupcom ekologického prístupu k vareniu. Nepotrebujete žiadne exotické ani drahé suroviny – postačí to, čo vám zostalo z predchádzajúceho dňa. Tým nielen šetríte peniaze, ale zároveň znižujete potravinový odpad. Podľa údajov FAO sa celosvetovo vyhodí až 1,3 miliardy ton potravín ročne. Každý tanier uhlířiny teda môže byť malým krokom k zodpovednejšej domácnosti.
A nemusíte pritom zľavovať z chuti alebo výživových hodnôt. Zemiaky aj cestoviny dodajú sacharidy, cibuľa antioxidanty a ak pridáte trochu zeleniny alebo strukovín, získate plnohodnotné a vyvážené jedlo. Navyše je možné uhlířinu ľahko pripraviť vo vegánskej alebo bezlepkovej verzii – namiesto klasických cestovín použijete pohánkové, ryžové alebo trebárs cícerové.
„Čím menej zložiek, tým silnejšia chuť. A väčší priestor pre poctivé suroviny," hovorí foodblogerka a propagátorka sezónneho varenia Jana Králová. Práve uhlířina podľa nej dokonale ilustruje, ako možno z mála urobiť veľa – chutí, pocitov aj výživy.
A ako ju pripraviť s ohľadom na planétu? Sáhnite po kvalitných surovinách z miestnych zdrojov, najlepšie z ekologického poľnohospodárstva. Cibuľu aj zemiaky nájdete v biokvalite takmer v každom sezónnom bedničkovom programe. Cestoviny môžete vybrať celozrnné alebo bezvaječné, a ak používate olej, potom zvoľte taký, ktorý bol vyrobený lokálne – repkový, slnečnicový alebo ľanový.
Nech už si uhlířinu pripravíte tak, ako ju varila vaša babička, alebo zvolíte moderný twist s červenou šošovicou a čerstvými bylinkami, jedno je isté: jednoduchosť má stále svoje miesto na tanieri. A niekedy práve tie najjednoduchšie jedlá prinášajú najväčšie uspokojenie – aj v dobe, keď chladničky prekypujú možnosťami.
