Upcyklovanie oblečenia dáva zmysel, pretože znižuje odpad a mení vzťah k nakupovaniu.
Upcyklácia oblečenia znie ako ďalšie trendové slovo zo sveta módy, ale v skutočnosti ide o veľmi praktický prístup, ktorý môže zmeniť spôsob, akým sa pozeráme na vlastnú skriňu. V čase, keď sa oblečenie vyrába rýchlejšie ako kedykoľvek predtým a ceny často lákajú k impulzívnym nákupom, rastie aj množstvo textilného odpadu. A práve tu sa ponúka otázka: musí tričko s malou dierkou alebo šaty, ktoré už „nie sú to ono", naozaj skončiť v koši?
Vyskúšajte naše prírodné produkty
Čo je upcyklácia a prečo sa o nej toľko hovorí
Keď sa rieši čo je upcyklácia, najčastejšie sa vysvetľuje ako „povýšenie" starej veci na novú – ideálne hodnotnejšiu a praktickejšiu. Na rozdiel od recyklácie, ktorá často materiál rozkladá a znova spracováva (čo býva energeticky náročné a nie vždy možné), upcycling oblečenia pracuje s tým, čo už existuje. Využije sa látka, strih, gombíky, zipsy, výšivky alebo len kusy textilu a dá sa im nový život v podobe iného odevu či doplnku.
Upcyklácia má blízko k tomu, čo kedysi bývalo bežné: prešívanie, látanie, skracovanie, prešívanie detského oblečenia „po súrodencoch". Len sa k tomu dnes vraciame s novým slovníkom a často aj s inou motiváciou. Nejde len o úsporu, ale o udržateľnejší šatník, kreativitu a snahu obmedziť dopady módneho priemyslu na planétu.
A že tie dopady nie sú malé, potvrdzujú aj autoritatívne zdroje. Napríklad Program OSN pre životné prostredie (UNEP) dlhodobo upozorňuje na vysokú ekologickú stopu textilu – od spotreby vody cez chemikálie až po emisie spojené s výrobou a dopravou. Kto si chce urobiť obrázok z prvej ruky, môže začať napríklad tu (sekcia venovaná udržateľnej spotrebe a výrobe často spomínajú aj textilný sektor).
Upcyklácia je pritom prekvapivo „nízkoprahová". Nemusí sa hneď kupovať šijací stroj, študovať konštrukcie strihov ani meniť celý štýl. Stačí si začať všímať, čo už doma je, a premýšľať: dá sa to upraviť tak, aby to znova bavilo nosiť?
Prečo je upcycling dobrý: viac než len úspora peňazí
Keď sa hľadá odpoveď na otázku prečo je dobrý upcycling, väčšina ľudí si najprv vybaví peňaženku. Áno, prešitie košele na blúzku alebo premena džínsov na šortky môže ušetriť peniaze. Lenže prínosy sú často hlbšie a dlhodobejšie.
V prvom rade je tu obmedzenie textilného odpadu. Textil patrí k problémovým druhom odpadu okrem iného preto, že býva zmesou materiálov (napríklad bavlna s elastanom, polyester s viskózou), čo komplikuje recykláciu. Upcyklácia oblečenia tento problém obchádza – materiál sa nerozkladá, len sa znova použije. V praxi to znamená menej vyhodených vecí a menší tlak na výrobu nových.
Druhým veľkým témou je zníženie dopytu po rýchlej móde. Každý kúsok, ktorý sa podarí zachrániť a znovu nosiť, je jeden kúsok, ktorý nie je potrebné nahradiť novým. A výroba nového oblečenia nie je len o látke – je o pestovaní alebo výrobe vlákien, farbení, šití, balení a doprave. Podľa Európskej agentúry pre životné prostredie (EEA) patrí textilná spotreba v Európe medzi významné zdroje environmentálnych dopadov. Prehľady a správy sú dostupné tu (vyhľadávanie „textiles" alebo „textile consumption").
Upcycling má aj sociálny rozmer. Oblečenie často nesie príbeh: kabát po babičke, košeľa z prvého zamestnania, tričko z koncertu. Niekedy sa ho človek nechce vzdať, ale už ho nenosí. Upcyklácia ponúka kompromis – zachovať spomienku, ale dať jej súčasnú podobu. A práve v tom je zvláštne kúzlo vecí, ktoré nie sú „z obchodu", ale majú charakter.
A potom je tu ešte jeden aspekt, ktorý sa v debatách občas prehliada: upcyklácia pomáha budovať zdravší vzťah k nakupovaniu. Keď sa človek naučí vidieť hodnotu v tom, čo už vlastní, prestane mať pocit, že „nemá čo na seba". Naraz sa šatník nejaví ako problém, ale ako zdroj možností.
Jedna veta to vystihuje veľmi jednoducho: „Najudržateľnejší kúsok oblečenia je ten, ktorý už existuje." Toto tvrdenie sa v rôznych obmenách objavuje aj v materiáloch zameraných na udržateľnú módu a dobre vystihuje, prečo má upcycling oblečenia taký zmysel.
Ako na upcykláciu oblečenia, aby to bavilo a fungovalo
Otázka ako na upcykláciu oblečenia často znie zložitejšie, než v skutočnosti je. Väčšina vydarených úprav stojí na jednoduchom princípe: vybrať vhodný kúsok, ujasniť si cieľ a zvoliť najjednoduchšiu cestu, ako sa k nemu dostať. Mnoho ľudí prekvapí, že aj drobná zmena môže mať veľký efekt – a že „nevedieť šiť" nie je konečná.
Začína to výberom. Najlepšie sa upcyklujú veci, ktoré majú kvalitný materiál, ale niečo im bráni v nosení: nesedí strih, sú príliš dlhé, majú škvrnu na nenápadnom mieste, sú okukané alebo majú malú vadu. Veľkým favoritom bývajú džínsovina, bavlnené košele, svetre a mikiny – pretože znášajú zásah a často vydržia veľa.
Praktický príklad z reálneho života vyzerá nenápadne: v jednej domácnosti sa roky váľali džínsy s predratými kolenami. Vyhodiť ich bola škoda, darovať tiež, pretože boli „na dožitie". Nakoniec sa z nich stali pevné tašky na nákup a menšie vrecúška na pečivo – z nohavíc, ktoré zostali v dobrom stave, a so zvyškami látky ako výstužou. Výsledok nebol len funkčný; naraz sa z veci „na vyhodenie" stal doplnok, ktorý sa používa niekoľkokrát týždenne. A to je presne ten moment, keď upcyklácia prestáva byť teóriou a stáva sa bežnou súčasťou života.
Dôležité je ujasniť si, čo od výsledku čakať. Má to byť niečo na každodenné nosenie, alebo skôr experiment? Ak má kúsok slúžiť často, oplatí sa držať jednoduchých a odolných riešení: skrátenie, zúženie, výmena zipsu, prišitie záplaty, farbenie. Ak ide o kreatívnu hru, môže prísť na radu kombinovanie viacerých kúskov, patchwork alebo výrazné aplikácie.
Veľkou pomocou je aj „optika problému": čo presne bráni noseniu?
- Je to dĺžka (príliš dlhé šaty, nohavice, rukávy)?
- Je to tvar (príliš široké v páse, príliš tesné v ramenách)?
- Je to poškodenie (dierka, škvrna, odrenina)?
- Je to štýl (už to nepôsobí súčasne, je to okukané)?
Často stačí vyriešiť len jednu z týchto vecí a kúsok sa vráti do hry. Skrátenie midi sukne na dĺžku nad kolená môže zmeniť celkový dojem viac než nákup novej. Pridanie rozparku u sukne, výmena gombíkov u kabáta alebo farbenie vyblednutého čierneho trička zase dokáže „omladiť" vec bez veľkej práce.
Upcyklácia oblečenia sa dá robiť aj bez šitia. Textilné pásky, nažehlovacie záplaty, textilné lepidlá alebo kreatívne uzly a prepasovanie vedia divy, zvlášť u voľnejších strihov. A kto nechce nič lepiť ani žehliť, môže začať úplne najjednoduchšou cestou: kombináciou. Niekedy totiž nejde o to kúsok zmeniť, ale znova ho objaviť v inom kontexte – s opaskom, cez šaty ako vrstvenie, s inými topánkami. Upcyklácia v širšom zmysle totiž nie je len o nožniciach a ihle, ale aj o novom využití.
Keď sa už do úprav ide, oplatí sa držať niekoľkých praktických zásad. Predovšetkým: vždy si zmenu najprv „nanečisto" vyskúšať. Založiť dĺžku špendlíkmi, vyznačiť kriedou, obliecť a prejsť sa. Mnoho nepodarených úprav vzniká z prílišnej rýchlosti a z toho, že sa strihá bez skúšania. Druhá zásada je nemať prehnané nároky na dokonalosť. Upcyklované veci majú často drobnú nepravidelnosť, ktorá k nim patrí – a paradoxne je to robí zaujímavými.
Zvláštnou kapitolou je práca so škvrnami a „neopraviteľnými" vadami. Škvrna na prednom diele trička môže byť dôvodom na vyradenie, ale aj príležitosťou: výšivka, nášivka, vrecko, aplikácia alebo aj chytré skrátenie a prešitie na tielko. U košieľ sa často oplatí zachrániť golier a manžety, aj keď zvyšok je unavený – práve tieto diely sa dajú použiť pri opravách iných kúskov alebo ako materiál pre drobné doplnky.
Dobre funguje aj upcyklácia „v rámci domácnosti": z jednej veci sa stane iná, ktorá sa reálne využije. Staré bavlnené obliečky môžu poslúžiť ako materiál na ľahké letné nohavice alebo ako podšívka. Z mäkkých tričiek sa dajú urobiť handry na upratovanie, ale pokiaľ sú v peknom stave, bola by škoda skončiť u tejto poslednej stanice – často sa dajú premeniť na detské oblečenie, čelenky alebo jednoduché tašky.
A čo keď na to nie je čas ani chuť? Aj to má riešenie. Upcycling oblečenia nemusí byť len domáci projekt. Existujú krajčírky a krajčíri, ktorí vedia upraviť strih tak, aby sedel, a zároveň zachovať pôvodný materiál. Rovnako tak sa rozvíjajú lokálne značky, ktoré tvoria z vyradeného textilu nové kolekcie. V takom prípade sa z upcyklácie stáva spôsob, ako podporiť lokálnu výrobu a remeslo, a pritom si odniesť niečo originálne.
Upcyklácia sa navyše dobre prepája s tým, čo ľudia na udržateľnom životnom štýle často oceňujú najviac: pocit, že veci doma dávajú zmysel. Keď sa začne premýšľať nad oblečením podobne ako nad potravinami v kuchyni – teda najprv spotrebovať to, čo je k dispozícii, a až potom dopĺňať – šatník sa postupne upokojí. Namiesto neustáleho striedania trendov sa do popredia dostane kvalita, pohodlie a trvanlivosť.
Možno je na upcyklácii najpríťažlivejšie práve to, že sa dá robiť po malých krokoch. Jeden zachránený sveter, jedna upravená sukňa, jedna taška z džínsov. A naraz sa z toho stane návyk, ktorý nenápadne mení domácnosť: menej prebytkov, viac radosti z vecí, ktoré už mali byť „za zenitom", a tiež väčší cit pre to, čo si nabudúce naozaj zaslúži miesto v skrini. Upcycling oblečenia tak nie je len kreatívna zábava, ale aj tichý, praktický spôsob, ako si uľaviť od prehnanej spotreby – a pritom chodiť oblečený tak, aby to dávalo zmysel aj príjemný pocit.
