Ako cervikokraniálny syndróm ovplyvňuje našu pohodu a zdravie
Keď krčná chrbtica ovplyvňuje viac než len chrbát - čo je cervikokraniálny syndróm a ako ho spoznať?
Bolesť hlavy, závraty, neustála únava a pocit, že telo "nefunguje tak, ako má" – to všetko môžu byť príznaky, ktoré sa často zamieňajú s bežným stresom alebo preťažením organizmu. No za tým môže byť problém, ktorý mnohí ani nepoznajú menom: cervikokraniálny syndróm.
Tento komplikovaný názov v sebe skrýva súbor ťažkostí vychádzajúcich z oblasti hornej krčnej chrbtice, teda miest, kde sa chrbtica spája s lebkou. Práve tu sa zbieha rad nervov, žíl a ciev, ktoré ovplyvňujú nielen hlavu, ale aj zrak, rovnováhu, a dokonca aj náladu. Cervikokraniálny syndróm tak nie je len „ďalšia bolesť chrbta", ale multifaktorový problém, ktorý môže významne narušiť kvalitu života.
Čo všetko môže cervikokraniálny syndróm ovplyvniť?
Vysvetlime si to na príklade: Tridsaťročná Klára má sedavé zamestnanie, väčšinu dňa trávi pri počítači. Posledné mesiace ju trápi bolesť v zátylku, časté motanie hlavy, hučanie v ušiach a navyše sa cíti neustále unavená, aj keď spí osem hodín denne. Absolvovala niekoľko vyšetrení – neurológiu, ORL, dokonca aj psychológiu – a všetko bolo „v poriadku". Až fyzioterapeut jej navrhol možnosť, že ťažkosti pramenia z hornej časti jej krčnej chrbtice.
Typické príznaky cervikokraniálneho syndrómu zahŕňajú:
- Bolesť hlavy – najmä v oblasti zátylku a temena, často tupá a pretrvávajúca
- Závraty a pocit nestability, predovšetkým pri pohyboch hlavou
- Poruchy zraku – rozmazané videnie, prechodné výpadky ostrosti
- Hučanie alebo pískanie v ušiach
- Tlak v hlave, niekedy pripomínajúci migrénu
- Únava a poruchy koncentrácie, ktoré nie sú úmerné fyzickej či psychickej záťaži
- V niektorých prípadoch aj nevoľnosti, zvýšená citlivosť na svetlo alebo zvuky
Nejde však iba o fyzické nepohodlie. Cervikokraniálny syndróm a únava spolu úzko súvisia. Porucha v oblasti krčnej chrbtice môže spôsobiť narušenie prekrvenia mozgu či podráždenie nervových dráh, čo vedie k chronickému vyčerpaniu, ktoré nemožno vysvetliť bežnými príčinami. Tento stav je potom často mylne diagnostikovaný ako úzkosť, depresia alebo syndróm vyhorenia.
Ako vzniká cervikokraniálny syndróm?
Bolesť krčnej chrbtice vie byť poriadne nepríjemná a môže poriadne „zabŕdnuť na nervy“, hoci sa za ňou môže skrývať hneď niekoľko rôznych príčin, vo väčšine prípadov však ide o známe „klasiky“. Jednou z hlavných je zlé držanie tela, hlavne keď trávime celé hodiny zhrbení nad notebookom alebo pri kancelárskom stole bez dostatočných prestávok a pohybu – skrátka moderný pracovný štýl robí svoje. K tomu sa pridáva svalová nerovnováha – keď sú niektoré svaly preťažené a iné zasa oslabené, telo začne protestovať.
Časom sa navyše môžu ozvať aj degeneratívne zmeny na medzistavcových kĺboch, ktoré prichádzajú spolu s vekom alebo vplyvom dlhodobého preťažovania. No a nezabúdajme ani na psychiku – stres a chronické napätie sa totiž veľmi rady ukladajú práve do oblasti šije, ani si to zpočiatku vôbec nevšimneme. Poslednou do partie patria úrazy, napríklad typický whiplash, teda tzv. švihový efekt po autonehode, ktorý s krčnou chrbticou dokáže poriadne zamávať.
Zvlášť rizikovou skupinou sú ľudia, ktorí trávia veľa času v predklone – nielen kancelárski pracovníci, ale aj študenti, vodiči alebo osoby často používajúce mobilné zariadenia. "Text neck" – ako sa niekedy hovorí bolestiam vzniknutým z častého pozerania do telefónu – môže byť prvým krokom k rozvoju tohto syndrómu.
Diagnostika nie je jednoduchá, ale je kľúčová
Jedným z dôvodov, prečo je cervikokraniálny syndróm často prehliadaný, je jeho nejednoznačný klinický obraz. Môže pripomínať celú radu iných ochorení – od migrény, cez úzkosti až po ortopedické problémy. Správna diagnostika preto vyžaduje spoluprácu viacerých odborníkov: neurológ, ortopéd, fyzioterapeut a často aj psychológ.
Zásadnú úlohu hrá cielené funkčné vyšetrenie pohybového aparátu, pri ktorom fyzioterapeut hodnotí napríklad rozsah pohybu krčnej chrbtice, napätie svalov či asymetriu v oblasti šije. V niektorých prípadoch môže byť prínosné aj zobrazovacie vyšetrenie – napríklad magnetická rezonancia.
Ako prebieha liečba?
Dobrých správ je hneď niekoľko. Cervikokraniálny syndróm je liečiteľný, ak sa podarí diagnostikovať včas a ak pacient aktívne spolupracuje. Liečba obvykle kombinuje fyzioterapiu, zmenu životného štýlu a niekedy aj podpornú medikáciu.
Základom je však cvičenie a náprava pohybových stereotypov. Špecializované cviky na cervikokraniálny syndróm pomáhajú uvoľniť preťažené svaly v oblasti šije a posilniť tie, ktoré držia správnu polohu hlavy a krku. Cieľom je vytvoriť rovnováhu v oblasti krčnej chrbtice a tým zmierniť tlak na nervové zakončenia.
Jedným z najúčinnejších prístupov je metóda DNS (dynamická neuromuskulárna stabilizácia), ktorá pracuje s hlbokými stabilizačnými svalmi, alebo techniky myofasciálnej relaxácie. Významnú úlohu hrá aj dýchacia rehabilitácia – zlé dýchacie vzorce totiž často prispievajú k chronickému napätiu šijových svalov.
Pravidelnosť cvičenia je kľúčová. Nestačí raz týždenne navštíviť fyzioterapeuta – dôsledná domáca starostlivosť, každodenné krátke cvičenie a úprava pracovného prostredia majú najväčší vplyv na úspešnosť liečby.
Ako zmeniť každodennú rutinu v prevencii aj liečbe
V mnohých prípadoch by sa cervikokraniálny syndróm ani nemusel rozvinúť, ak by ľudia venovali väčšiu pozornosť svojmu držaniu tela, ergonómii a pohybovej aktivite. Prevencia je pritom často jednoduchšia, než sa zdá.
Sadnite si pohodlne a rovno – obrazovku si dajte do úrovne očí, ramená nechajte voľne a chrbát opretý. Nezostávajte ale dlho v jednej pozícii – približne každú pol hodinu sa trochu pretiahnite, krúžte ramenami, pretiahnite krk. Telefón držte vyššie, aby ste sa zbytočne nehrbili ako pri písaní románu. Na noc si zaobstarajte kvalitný ortopedický vankúš, chrbtica vám poďakuje. A nezabudnite na pohyb – plávanie, pilates alebo joga sú skvelou voľbou pre vyvážené svaly.
Ako hovorí skúsený fyzioterapeut Pavel Kolář: "Liečime to, ako sa hýbeme, nie len to, čo nás bolí." A práve pohyb je kľúčom aj k liečbe a prevencii cervikokraniálneho syndrómu.
Pomoc, ktorá siaha za hranice fyzickej terapie
U niektorých pacientov môže byť potrebná aj psychologická podpora. Chronická bolesť totiž môže viesť k úzkostiam a naopak – dlhodobý stres zhoršuje napätie v krčnej oblasti a prispieva k udržiavaniu ťažkostí. Súčasťou liečby by teda mala byť aj práca na zvládaní stresu, kvalitný spánok a niekedy aj zmena pracovných návykov.
Vyskúšajte naše prírodné produkty
Zvyšuje sa tiež záujem o alternatívne prístupy, ako je akupunktúra, aromaterapia alebo práca s fasciami pomocou jemných manuálnych techník. Tieto metódy nemusia byť samy osebe dostačujúce, ale ako doplnok klasickej fyzioterapie môžu mať pozitívny efekt.
V neposlednom rade je dôležité nezabúdať na pitný režim, kvalitnú stravu a dostatok horčíka a ďalších dôležitých minerálov, ktoré ovplyvňujú svalový tonus a nervovú činnosť.
Cervikokraniálny syndróm nemusí byť strašiakom, ktorého sa nemožno zbaviť. Je však potrebné mu porozumieť a aktívne pristúpiť nielen k liečbe, ale aj k každodennému životnému štýlu. A práve v tom môžu byť malé kroky – ako lepšie držanie tela, správne dýchanie a chvíľka na pretiahnutie – nakoniec tými najväčšími zmenami.
