Ako rozlíšiť schizofréniu od bežného stresu a kedy vyhľadať pomoc
Čo je to "schíza" a ako ju rozpoznať?
Dnešná doba je rýchla, náročná a často vyčerpávajúca. Niet divu, že sa stále častejšie objavujú výrazy ako "úzkosť", "stres" alebo práve "schíza". Zatiaľ čo prvé dve slová pozná väčšina ľudí a dokáže si pod nimi niečo predstaviť, pojem "schíza" zostáva nejasný, často skreslený a obalený predsudkami. Čo je vlastne "schíza", aké sú jej príznaky a prečo by sme o nej mali hovoriť otvorene?
Schíza – slang, ktorý skrýva vážnu tému
Slovo schíza pochádza z hovorového označenia psychickej poruchy známej ako schizofrénia. V bežnej reči sa ale často používa oveľa voľnejšie – ľudia ním označujú stavy silnej úzkosti, paniky alebo straty kontaktu s realitou. Napríklad keď niekto povie: "Mám schízu, že ma niekto sleduje," nemusí tým nutne myslieť vážnu psychiatrickú diagnózu. Skôr opisuje momentálny pocit nepokoja alebo podozrenia, ktoré môže, ale nemusí mať reálny základ.
Lenže práve táto ľahkovážnosť vo vyjadrovaní môže viesť k nepochopeniu. Niekedy sa totiž za týmto jednoduchým slovom skrýva skutočné psychické trápenie, ktoré si zaslúži pozornosť a pomoc.
Čo je schíza z pohľadu psychológie?
Ak by sme mali byť presní, slovo schíza v odbornom kontexte neexistuje. Je to slangové zjednodušenie psychiatrického pojmu – najčastejšie schizofrénie, prípadne iných foriem psychotických epizód. Tieto stavy sa vyznačujú tým, že človek stráca kontakt s realitou, môže mať bludy, halucinácie, poruchy myslenia alebo silné paranoidné predstavy.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) postihuje schizofrénia približne 1 % svetovej populácie a obvykle sa objavuje v neskorej adolescencii alebo ranej dospelosti. To je tiež obdobie, keď si množstvo mladých ľudí prechádza náročnými životnými zmenami – a práve vtedy môže byť hranica medzi "bežným stresom" a vážnym problémom veľmi tenká.
Psychotické epizódy ale môžu byť aj prechodné – napríklad u ľudí, ktorí zažili extrémny stres, spánkovú depriváciu alebo užili psychoaktívne látky. Takéto stavy bývajú označované ako akútna psychóza a môžu pôsobiť veľmi desivo, aj keď nemusia vždy znamenať chronickú chorobu.
Ako rozpoznať príznaky "schízy"?
Zatiaľ čo v spoločnosti sa slovo schíza často používa voľne, v psychiatrii existujú jasné kritériá pre diagnostiku psychotických porúch. A práve tu je dôležité rozlišovať – zatiaľ čo niekto môže mať "schízu" z testu alebo z práce, iný človek prežíva skutočné halucinácie a potrebuje odbornú pomoc.
Typické príznaky psychózy alebo psychotickej epizódy môžu zahŕňať:
- Halucinácie – počutie hlasov, videnie vecí, ktoré objektívne neexistujú
- Bludy – presvedčenie o veciach, ktoré nie sú pravdivé (napr. že ma niekto sleduje, že ma chce niekto otráviť)
- Paranoja – silný pocit ohrozenia, aj keď nie je žiadny reálny dôvod
- Zmeny vo vnímaní reality – napríklad pocit, že sa svet okolo "mení" alebo že človek nevníma vlastné telo ako svoje
- Rozpad myslenia – myšlienky nedávajú zmysel, človek nedokáže komunikovať s okolím alebo sa sústrediť
Je dôležité si uvedomiť, že každý prípad je individuálny a príznaky sa môžu líšiť. Niektorí ľudia prežívajú len ľahšie formy týchto symptómov, iní potrebujú neodkladnú lekársku pomoc.
Keď slang škodí – prečo je dôležité hovoriť správne
V bežnej reči často používame výrazy, ktoré majú pôvod v odborných termínoch, bez toho aby sme si uvedomovali ich skutočný význam. Výraz schíza je toho typickým príkladom. Mnohí ho používajú na opísanie stresu, zmätku alebo vnútorného napätia. Ale tým, že zľahčujeme závažné psychické stavy, môžeme nechtiac stigmatizovať tých, ktorí nimi skutočne trpia.
Predstavte si mladú študentku, ktorá sa začína báť, že jej spolužiaci o nej hovoria za chrbtom. Má strach vyjsť von, pretože má pocit, že ju niekto sleduje. Nerozumie, čo sa s ňou deje, a keď počuje svoje okolie hovoriť "To je len schíza, to má občas každý," cíti sa zmätená, nepochopená a možno sa hanbí vyhľadať pomoc. Pritom práve včasná diagnostika a liečba môžu výrazne zlepšiť priebeh ochorenia.
Vyskúšajte naše prírodné produkty
Kedy je čas spozornieť?
Občasné obavy či úzkostné pocity sú bežnou súčasťou života – zvlášť v náročnom období. Problém nastáva vo chvíli, keď tieto pocity začnú ovplyvňovať každodenné fungovanie. Ak má niekto dlhodobo pocit, že ho ostatní sledujú, že počuje hlasy alebo že svet okolo pôsobí nereálne, je na mieste vyhľadať odborníka – psychiatra, psychológa alebo krízovú linku.
Je tiež dôležité vedieť, že psychické poruchy nie sú známkou slabosti. Sú to ochorenia ako každé iné a dajú sa liečiť – či už pomocou medikácie, terapie alebo kombináciou oboch. Napríklad podľa Národného ústavu duševného zdravia môže včasná intervencia u schizofrénie výrazne ovplyvniť kvalitu života pacienta a znížiť riziko relapsu.
Prevencia a podpora duševného zdravia
Aj keď neexistuje univerzálny spôsob, ako sa vyhnúť psychickým ťažkostiam, veľa sa dá ovplyvniť životným štýlom. Zdravá strava, dostatok spánku, pravidelný pohyb a sociálny kontakt – to všetko sú faktory, ktoré pozitívne pôsobia na psychiku. Rovnako tak otvorená komunikácia, zdieľanie emócií a schopnosť požiadať o pomoc, keď je to potrebné.
Zaujímavé je, že v posledných rokoch rastie záujem o celostný prístup k duševnému zdraviu – teda spojenie klasickej medicíny s alternatívnymi metódami, ako je meditácia, mindfulness, práca s dychom alebo pobyt v prírode. Mnoho ľudí nachádza úľavu aj v jednoduchých každodenných rituáloch – napríklad pitie bylinkového čaju, vedenie denníka vďačnosti alebo obmedzenie užívania sociálnych sietí.
Hovorme o tom otvorene
"Každý sa niekedy cíti divne. Ale nie je normálne cítiť sa tak každý deň." – toto jednoduché posolstvo z jednej americkej kampane na podporu duševného zdravia zhŕňa podstatu problému. Psychické ťažkosti nie sú výnimočné, nie sú hanbou a hovoriť o nich je prejav sily, nie slabosti.
Ak vás alebo niekoho vo vašom okolí trápia dlhodobé pocity úzkosti, straty kontaktu s realitou alebo zmeny v správaní, nie je dôvod čakať. Vyhľadanie odbornej pomoci môže byť prvým krokom k návratu ku kvalitnému životu.
A nabudúce, keď budete počuť niekoho hovoriť "mám schízu", skúste sa na chvíľu zamyslieť. Možno tým len opisuje stresujúci deň. Ale možno tým volá o pomoc. A to je niečo, čo by sme nemali prehliadať.
