Ako si pripraviť doma lahodné lokše podľa receptu

Lokše – tradičná pochúťka, ktorá chutí aj dnes

Keď sa povie lokše, mnohým ľuďom sa možno vybaví vôňa zemiakov, masla a tradičná česká alebo slovenská kuchyňa. Tento jednoduchý pokrm má svoje korene hlboko v minulosti, ale aj dnes si nachádza miesto na stoloch tých, ktorí hľadajú poctivé a sýte jedlo z dostupných surovín. Hoci kedysi boli lokše skôr jedlom chudobných, dnes ich nájdeme na farmárskych trhoch, vianočných jarmokoch aj v moderných kuchyniach. A nie je divu – variabilita, jednoduchosť a nezameniteľná chuť z nich robia neodolateľnú voľbu.

Čo sú vlastne lokše?

Lokše, niekedy tiež písané ako lokshe či lokeše, sú tenké placky pripravované z varených zemiakov, hladkej múky a štipky soli. Tradične sa pečú nasucho na rozpálenej platni alebo liatinovej panvici a následne sa potierajú rozpusteným masťou alebo maslom. Práve táto jednoduchá úprava im dodáva krehkú, vláčnu konzistenciu a sýtu chuť, ktorú si obľúbili generácie. Ak ste na ne niekedy narazili na jarmoku, kde ich podávajú čerstvo upečené a plnené – napríklad lekvárom, husacími pečienkami alebo kyslou kapustou – viete, že ide o zážitok, na ktorý sa nezabúda.

Zaujímavé je, že hoci lokše pochádzajú predovšetkým zo Slovenska, pevné miesto majú aj v moravskej kuchyni, najmä na Slovácku a na Valašsku. Tam boli súčasťou slávnostných stolov aj každodenných jedál a dnes sa do nich znovu zamilovávajú tak milovníci tradície, ako aj priaznivci jednoduchého, domáceho varenia.

Recept na domáce zemiakové lokše

Základný recept na lokše je až prekvapivo jednoduchý, čo je možno jedným z dôvodov, prečo sa udržali v kuchyniach tak dlho. Stačia tri základné suroviny – zemiaky, múka a soľ – a šikovné ruky.

Čo budete potrebovať:

• 1 kg varených múčnych zemiakov (ideálne deň vopred uvarených v šupke)
• cca 250–300 g hladkej múky
• štipka soli
• rozpustené maslo alebo masť na potretie

Zemiaky ošúpte a nastrúhajte najemno. Pridajte soľ a postupne zapracujte múku, kým nevznikne mäkké, nelepivé cesto. Z tohto cesta si odkrajujte menšie kúsky, ktoré vyvaľkáte na tenké placky. Tie potom opečte nasucho na dobre rozpálenej panvici alebo platni z oboch strán – každá strana zhruba 1–2 minúty. Po upečení potrite maslom alebo masťou a udržujte v teple.

Tento recept je skvelým základom, ktorý sa dá ďalej rozvíjať podľa chuti a situácie. Ostatne – práve variabilita je jedným z dôvodov, prečo sú domáce lokše tak obľúbené.

Sladké, slané aj slávnostné – plnené lokše pre každú príležitosť

Akonáhle zvládnete základnú prípravu, môžete sa pustiť do plnených lokší, ktoré ponúkajú nespočet možností. Medzi tie najobľúbenejšie patrí sladká varianta s lekvárom a makom, kde sa lokše potrú lekvárom, posypú mletým makom zmiešaným s trochou cukru a zabalia. Skvelou voľbou je tiež náplň z tvarohu s medom alebo škoricou.

Na slané varianty sa tradične používalo husacie alebo kačacie masť, nastrúhané údené mäso alebo kyslá kapusta. Práve pečená kačica s kapustou a lokšami je klasikou, ktorú nájdete na jedálnych lístkoch mnohých českých i slovenských reštaurácií. Mimochodom, v niektorých oblastiach sa lokše podávajú namiesto knedlíkov – a nie je ťažké pochopiť prečo. Ich jemná štruktúra a príjemná sladkosť zemiakov sa skvele dopĺňa s výraznými mäsovými pokrmami.

Obľúbené sú aj vegetariánske a vegánske varianty, ktoré umožňujú lokše plniť napríklad pečenou zeleninou, hummusom, strukovinovými nátierkami alebo pečenou tekvicou. Dôležité je, že samotné cesto je vegánske, takže konečný výsledok záleží len na tom, čím placku naplníte alebo potriete.

Jedna z obľúbených úprav je aj „na sucho" – teda nepotreté, len ľahko prepečené, podávané namiesto chleba k polievkam či omáčkam. Lokše sú tak nielen samostatným jedlom, ale aj skvelou alternatívou ku klasickému pečivu.

Lokše v modernej kuchyni aj ekologickom životnom štýle

Možno to znie prekvapivo, ale práve zemiakové lokše dokonale zapadajú do filozofie udržateľného varenia. Sú z lokálnych surovín, majú minimálnu ekologickú stopu a dajú sa pripraviť zo zemiakov, ktoré by inak mohli skončiť ako odpad. Navyše sú ideálne pre zero waste prístup – napríklad zvyšné lokše sa dajú druhý deň ohriať na panvici alebo rozpiecť v rúre a znovu naplniť.

Z hľadiska výživy nie sú lokše nijako dramaticky kalorické – ak ich teda nepotierate vrstvou tuku. Obsahujú vlákninu, komplexné sacharidy a v kombinácii s čerstvou zeleninou alebo strukovinami môžu tvoriť plnohodnotný a ľahko stráviteľný obed alebo večeru.

Typickým príkladom je mladá rodina, ktorá sa snaží o zdravé varenie bez polotovarov. Namiesto kupovaných tortíl alebo toastového chleba si pripravia domáce lokše – rýchlo, lacno a bez plastových obalov. Vezmú zvyšné zemiaky, rukami vytvoria cesto, upečú placky a každému dajú možnosť naplniť si ich podľa chuti. Deti si dajú tvaroh s medom, dospelí hummus s pečenou paprikou. Navyše – ak zostane nejaká placka navyše, dá sa druhý deň vziať so sebou do práce.

Lokše ako kultúrne dedičstvo aj súčasný trend

Jedným z dôvodov, prečo recept na lokše opäť získava obľubu, je aj návrat k tradíciám. Ľudia hľadajú inšpiráciu v kuchyniach svojich babičiek, objavujú staré kuchárky a znovu si pripomínajú hodnotu jednoduchých, ale poctivých receptov. Lokše sa tak stávajú symbolom návratu k domácemu vareniu bez zbytočných prísad, bez umelých dochucovadiel a s rešpektom k surovinám.

Je zaujímavé sledovať, ako sa tento tradičný pokrm objavuje aj v moderných bistrách a food truck scéne. Napríklad v Bratislave existuje niekoľko podnikov, ktoré sa špecializujú výhradne na rôzne druhy lokší – od klasických husacích po vegánske s batátmi a koriandrom.

Ako hovorí foodblogerka Katarína Poturnayová: „Lokše sú jedlo z duše. Každé sústo pripomína domov, aj keď ho jete niekde na lavičke pri rieke."

To je možno to najkrajšie na celom koncepte – že aj jednoduchá placka zo zemiakov môže byť nositeľom emócií, spomienok a kultúrnej identity. Nech už si lokše pripravíte podľa tradičného receptu svojej babičky, alebo si ich moderne naplníte grilovanou cuketou a tofu, vždy budú symbolom niečoho viac než len jedla.

A tak možno až nabudúce pôjdete okolo stánku, odkiaľ sa nesie známa vôňa pečených placiek, zastavte sa. Dajte si jednu s lekvárom alebo s kapustou. Alebo si ich rovno pripravte doma – z pár zemiakov, trocha múky a chuti tvoriť. Pretože niekedy sú tie najväčšie radosti ukryté v tých najjednoduchších receptoch.