Ako závraty a psychika súvisia s vaším duševným zdravím
Keď sa hlava točí - ako môže psychika ovplyvňovať rovnováhu a vnímanie tela
Točenie hlavy je bežným príznakom mnohých zdravotných problémov — od nízkeho krvného tlaku cez infekcie až po problémy s ušným labyrintom. Čo však mnohí netušia je, že psychika môže hrať kľúčovú rolu v tom, ako často a intenzívne sa tento nepríjemný stav objavuje. Spojenie medzi točením hlavy a psychikou nie je len doménou psychosomatickej medicíny; dnes naň poukazujú aj neurológovia, psychológovia a praktici celostnej medicíny.
Keď sa niekto zverí, že sa mu „točí hlava z nervov", často nejde len o metaforu. Existuje priamy vzťah medzi psychickou záťažou a vnímaním rovnováhy. Ľudia trpiaci úzkosťou, stresom alebo panickou poruchou veľmi často popisujú epizódy závratí, nejasného videnia alebo pocit, že sa „svet točí". A práve tu sa začína prepletať zložitý vzťah medzi točením hlavy a psychickým stavom.
Telo a myseľ - prepojenie, ktoré nemožno ignorovať
Na začiatku každej závrate je potrebné rozlíšiť, či ide o fyziologický, alebo psychogénny problém. Ak lekár vylúči neurologické, vnútorné alebo ortopedické príčiny, často sa obracia pozornosť k psychike. V tej chvíli prichádza otázka: môže byť točenie hlavy skutočne „len" v hlave?
Odpoveď nie je taká jednoduchá, ako sa zdá. Psychika má totiž priamy vplyv na telesné vnímanie. Kortizol, adrenalín a ďalšie stresové hormóny môžu meniť krvný obeh, napätie svalov a vnímanie rovnováhy. Dlhodobo sa potom psychické napätie môže somatizovať – teda prejaviť sa v tele ako fyzické symptómy. A práve točenie hlavy môže byť jedným z nich.
Zaujímavým príkladom je tzv. „funkčné závrate" alebo „chronická subjektívna závrate". Tento stav opisuje človek, ktorý vníma neustálu neistotu v priestore, pričom mu neurológ ani ORL špecialista nič neobjaví. Závrate prichádzajú v kľudových situáciách, často bez jasnej príčiny – a práve tu hrá psychika zásadnú rolu.
Úzkosť ako sabotér rovnováhy
Jedným z najčastejších psychických stavov spojených s točením hlavy je generalizovaná úzkostná porucha. Ľudia trpiaci úzkosťou majú vyššie svalové napätie, zrýchlený tep, plytké dýchanie a často aj sklony k hyperventilácii — to všetko môže vyvolať pocit ľahkosti v hlave, neistoty pri chôdzi alebo dokonca točenie priestoru okolo.
V reálnom živote to môže vyzerať napríklad takto: mladá žena menom Lucia pracuje v stresujúcom prostredí. Posledné mesiace pozoruje, že sa jej pri prezentáciách alebo poradách začína točiť hlava. Navštevuje lekára, podstupuje radu vyšetrení, všetky však dopadajú v poriadku. Až psychológ jej naznačí, že jej psychický stav môže byť príčinou fyzických prejavov. Ukáže sa, že Lucia trpí úzkosťami, ktoré sa somatizujú práve týmto spôsobom. Pravidelná terapia a zmena životného štýlu jej nakoniec prinášajú úľavu.
Z výskumov Americkej neurologickej akadémie aj štúdií publikovaných v odborných časopisoch, ako je The Lancet Psychiatry, vyplýva, že závrate vyvolané psychikou nie sú výnimočné, ale skôr podceňované. Pacienti často dostávajú zbytočné vyšetrenia, zatiaľ čo by im pomohla dlhodobá psychologická podpora či zmena návykov.
Ako spoznať, že točenie hlavy súvisí s psychikou?
Neexistuje jednoznačný test, ktorý by určil, či točenie hlavy spôsobuje psychika. Existujú však určité znaky, ktoré môžu napovedať:
- Točenie hlavy sa objavuje v konkrétnych situáciách (napríklad v dave, v uzavretých priestoroch, pri strese).
- Pocit nestability je skôr subjektívny – priestor sa „netočí", ale človek má dojem neistoty či ľahkosti.
- Neexistuje žiadny fyziologický nález, ktorý by príznaky vysvetľoval.
- Závrate sa zhoršujú pri psychickom vyčerpaní, úzkosti alebo depresívnych stavoch.
- Príznaky ustupujú pri relaxácii alebo psychoterapii.
Je dôležité si uvedomiť, že tento typ ťažkostí nie je „vsugerovaný" – pacient naozaj trpí, aj keď objektívna príčina nie je zrejmá. Telo a myseľ sú prepojené, a ak v hlave prebieha tichý boj, telo naň môže reagovať veľmi hlasno.
Vyskúšajte naše prírodné produkty
Čo pomáha, keď za točením hlavy stojí psychika?
Liečba závratí psychického pôvodu je komplexná. Nie je to len o liekoch, ale skôr o celkovej zmene prístupu k životu, telu aj mysli. Psychoterapia – najmä kognitívno-behaviorálna – môže pomôcť pochopiť spúšťače a naučiť sa s nimi pracovať. Relaxačné techniky, dychové cvičenia, mindfulness alebo jóga môžu výrazne znížiť napätie a obnoviť vnútornú rovnováhu.
Dôležitá je tiež fyzická aktivita – aj obyčajná chôdza, plávanie alebo ľahké cvičenie totiž podporujú správnu funkciu vestibulárneho systému a zároveň pôsobia antidepresívne. Kľúčová je aj kvalitná strava a dostatok spánku, pretože telo vyčerpané stresom má menšiu kapacitu zvládať denné nástrahy – a točenie hlavy sa tak častejšie objavuje.
Zmena prostredia, obmedzenie kofeínu, alkoholu či nikotínu a nastavenie zdravej dennej rutiny môžu byť malými, ale účinnými krokmi na ceste k stabilnejšiemu vnímaniu priestoru a pocitu bezpečia. V niektorých prípadoch môžu lekári odporučiť aj krátkodobé užívanie anxiolytík či antidepresív, vždy však ako súčasť širšieho terapeutického plánu.
Nejde o slabosť, ale o signál
Mnoho ľudí, ktorí zažívajú točenie hlavy spojené s psychikou, sa hanbí o svojich ťažkostiach hovoriť. Boja sa, že budú vnímaní ako slabí alebo „precitlivelí". Je dôležité si pripomenúť, že telo si vyberá rôzne cesty, ako dať najavo preťaženie – a závrate sú jednou z nich.
Psychológovia často pripomínajú, že telesné symptómy spojené s duševnou záťažou nie sú prejavom slabosti, ale inteligentnou obrannou reakciou organizmu. Vnímať ich ako varovný signál, nie ako zlyhanie, môže byť prvým krokom k zmene.
Jedna klientka, ktorá sa dlhodobo zaoberala epizódami závratí bez fyziologickej príčiny, po rokoch psychoterapie povedala: „Točenie hlavy mi vlastne pomohlo zastaviť a prehodnotiť, ako žijem." Táto veta vystihuje podstatu problému – niekedy potrebujeme stratiť rovnováhu, aby sme ju mohli znovu nájsť.
Venovať pozornosť vlastnému duševnému zdraviu, počúvať signály tela a nebáť sa hľadať pomoc je základný predpoklad nielen k vyliečeniu, ale aj k plnohodnotnému životu. Pretože čo ak sa hlava netočí kvôli chorobe, ale pretože nás telo prosí, aby sme spomalili?
