facebook
Kto skôr príde, ten berie. Neopakuje sa.
Objednávky zadané do 12:00 sa odosielajú okamžite | Doprava zadarmo nad 75 EUR | Výmena a vrátenie do 90 dní zadarmo

Cicanie palca alebo cumlíka: kedy je čas prestať a ako na to

Malé dieťa s cumlíkom v ústach alebo s palcom pri ústach – to je pohľad, ktorý pozná snáď každý rodič. Ide o prirodzený reflex, ktorý deťom prináša pokoj a pocit bezpečia. Lenže čo je v dojčenskom veku úplne normálne a dokonca žiaduce, môže sa časom premeniť na zlozvyk, ktorého prekonanie si vyžaduje trpezlivosť, dôslednosť a trochu šikovnosti. Otázka, kedy a ako prestať s cmúľaním palca alebo cumlíka, trápi mnohých rodičov – a správna odpoveď nie je vždy jednoduchá.

Sanie je pre novorodencov biologicky naprogramovaný reflex. Pomáha im prijímať potravu, ale zároveň plní dôležitú upokojujúcu funkciu. Keď dieťa saje palec alebo cumlík, aktivuje sa parasympatická časť nervového systému, ktorá navodzuje pokoj a znižuje stres. Preto sa malé deti tak rýchlo upokoja, akonáhle dostanú cumlík alebo si nájdu vlastný palec. Z tohto pohľadu ide o úplne zdravé správanie, ktoré nemá zmysel potláčať skôr, než je na to dieťa zrelé.


Vyskúšajte naše prírodné produkty

Cumlík a cmúľanie palca: v čom sa líšia?

Hoci sa zdá, že cumlík a cmúľanie palca plnia rovnakú funkciu, z praktického hľadiska sa od seba dosť líšia – a to najmä v tom, ako ľahko sa s nimi dá skončiť. Cumlík má jednu zásadnú výhodu: rodič ho môže dieťaťu jednoducho odobrať alebo postupne obmedzovať jeho používanie. Palec je súčasťou tela dieťaťa, a preto je situácia komplikovanejšia. Dieťa má k nemu prístup vždy a všade – v noci, v škôlke, v aute – a rodič nad tým má len minimálnu kontrolu.

Z hľadiska vplyvu na vývoj chrupu sú si obe návyky pomerne podobné. Dlhodobé sanie – či už palca, alebo cumlíka – môže ovplyvniť postavenie zubov, tvar podnebia a skus. Záleží však predovšetkým na intenzite a dĺžke trvania návyku. Deti, ktoré sajú cumlík alebo palec iba príležitostne a prestanú do štyroch rokov veku, mávajú tieto zmeny minimálne alebo žiadne, a chrup sa väčšinou sám upraví po prerezaní stálych zubov. Iná situácia nastáva vtedy, keď návyk pretrváva až do školského veku – vtedy môže byť nutný ortodontický zásah.

Pediatri a zubní lekári sa všeobecne zhodujú na tom, že ideálny čas na odvykanie od cumlíka je medzi druhým a štvrtým rokom života. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča kojenie do dvoch rokov a dlhšie, pričom potreba sania prirodzene klesá s tým, ako dieťa dozrieva a nachádza iné spôsoby, ako sa upokojiť. Ak dieťa saje cumlík alebo palec ešte vo štyroch rokoch, je vhodné poradiť sa s pediatrom alebo zubným lekárom, či je potrebné situáciu aktívne riešiť.

Rodičia sa tiež niekedy pýtajú, či je lepšie cumlík vôbec nedávať, alebo ho naopak preferovať pred cmúľaním palca. Zaujímavé je, že niektoré štúdie naznačujú, že používanie cumlíka pri zaspávaní môže znižovať riziko syndrómu náhleho úmrtia kojenca (SIDS), a preto Americká akadémia pediatrie jeho umiernené používanie v prvom roku života podporuje. Zároveň však upozorňuje, že cumlík by nemal byť zavádzaný skôr, než je kojenie dobre zavedené – zvyčajne sa odporúča počkať aspoň tri až štyri týždne po narodení.

Plošne nafotené pomôcky na odvykanie od cumlíka – cumlík, rukavičky, lak na nechty a plyšová hračka

Ako na odvykanie: praktické stratégie, ktoré fungujú

Keď príde čas rozlúčiť sa s cumlíkom alebo palcom, rodičia stoja pred nelahkou úlohou. Kľúčom k úspechu je prístup, ktorý berie ohľad na vek dieťaťa, jeho temperament a celkovú situáciu v rodine. Náhle odobratie cumlíka bez akejkoľvek prípravy môže fungovať u niektorých detí, ale u iných spôsobí výrazný stres, poruchy spánku a zhoršenie správania. Preto väčšina odborníkov odporúča postupný a láskavý prístup.

Jednou z najúčinnejších metód je postupné obmedzovanie. Rodičia začnú tým, že cumlík povolia iba pri zaspávaní alebo pri výraznom rozrušení, a postupne ho obmedzia len na nočné hodiny. Nakoniec ho úplne vynechajú. Tento prístup dáva dieťaťu čas prispôsobiť sa a nájsť iné spôsoby, ako sa upokojiť – napríklad mazlenie s obľúbenou hračkou, rytmické hojdanie alebo počúvanie upokojujúcej hudby.

U starších detí, zhruba od troch rokov vyššie, fungujú dobre aj symbolické rituály. Obľúbenou metódou je takzvaná „cumlíková víla" alebo „cumlíkový škriatok" – dieťa cumlík vedome daruje alebo pošle preč výmenou za malý darček alebo zážitok. Táto metóda funguje preto, že dieťa sa aktívne podieľa na rozhodnutí a necíti sa, že mu bolo niečo odobraté násilím. Dôležité je dieťa vopred pripraviť, rozprávať sa s ním o tom, prečo je čas skončiť, a celý proces pojať ako pozitívny krok – ako niečo, čo robia „veľké deti".

Predstavte si napríklad Kláru, mamičku štvortočného Filipa. Filip bol na cumlíku závislý od narodenia a každý pokus o odobratie skončil dramatickým plačom a nepokojom. Klára sa rozhodla vyskúšať metódu „cumlíkovej víly". Spolu s Filipom napísali list, do ktorého vložili cumlík, a ráno na jeho mieste ležal malý dinosaurus – Filipova vysnívaná hračka. Filip sa síce prvú noc budil a pýtal sa po cumlíku, ale Klára zostala dôsledná a ponúkla mu namiesto toho objímanie. Do týždňa bol Filip pokojný a na cumlík sám od seba prestal spomínať.

Cmúľanie palca je zložitejší prípad, pretože dieťa nemôže palec jednoducho „odložiť". Tu pomáhajú iné stratégie. Jednou z možností je náplasť alebo špeciálne rukavice, ktorá dieťaťu pripomenie, aby palec nevkladalo do úst. Existujú aj horké laky na nechty určené špeciálne na tento účel – ich chuť dieťa od sania odradí, bez toho aby bolo akýmkoľvek spôsobom ohrozené. Tieto prípravky sú bežne dostupné v lekárňach a sú bezpečné pre deti. U starších detí je dôležité zapojiť ich do procesu – rozprávať sa s nimi o tom, prečo chcú prestať, a oslavovať každý deň bez cmúľania palca ako malé víťazstvo.

Zásadnú úlohu zohráva aj to, v akých situáciách dieťa palec alebo cumlík najviac vyhľadáva. Veľmi často ide o momenty nudy, únavy alebo stresu. Ak rodičia tieto spúšťače identifikujú, môžu ponúknuť alternatívy – napríklad zaujímavú aktivitu pre ruky, ako je modelovanie, kreslenie alebo puzzle. Dieťa, ktoré má zaujatné ruky, nemá priestor na cmúľanie palca.

Je tiež dôležité si uvedomiť, že tlak a trest nikdy nefungujú dobre. Výskumy z oblasti vývinovej psychológie opakovane ukazujú, že negatívne posilňovanie – teda trestanie za nežiaduce správanie – vedie u malých detí skôr k zvýšeniu úzkosti, ktorá je sama osebe spúšťačom sania. Inými slovami, čím viac dieťa stresujeme kvôli cmúľaniu palca, tým viac palec cmúľa. Láskavá dôslednosť, pochvala za pokrok a trpezlivosť sú oveľa účinnejšie nástroje.

Niekedy sa stane, že dieťa, ktoré už s cumlíkom alebo palcom skončilo, sa k návyku vráti. To býva reakciou na zmenu v živote – nástup do škôlky, narodenie súrodenca, sťahovanie alebo akákoľvek iná situácia, ktorá v dieťati vyvoláva neistotu. V takom prípade nie je dôvod na paniku. Ide o prirodzený regresný mechanizmus a zvyčajne sám odznie, akonáhle sa dieťa na novú situáciu adaptuje. Rodič môže pomôcť tým, že venuje dieťaťu viac pozornosti, fyzického kontaktu a uisťovania o bezpečí.

Ako raz povedal pediater a spisovateľ T. Berry Brazelton, jeden z najvplyvnejších odborníkov na vývoj dieťaťa 20. storočia: „Deti robia veci vo svojom vlastnom čase. Našou úlohou ako rodičov nie je ich tlačiť, ale byť tu, keď sú pripravené." Tieto slová platia aj pre odvykanie od cumlíka alebo palca – primeraný tlak a podpora áno, ale rešpekt k tempu dieťaťa je rovnako dôležitý.

Rodičia by tiež nemali zabúdať na pravidelné návštevy zubného lekára. Prvá návšteva zubného lekára by mala prebehnúť najneskôr do jedného roku veku dieťaťa, alebo s prerezaním prvého zúbka. Zubár potom môže priebežne sledovať, či návyk cmúľania ovplyvňuje vývoj chrupu, a prípadne odporučiť včasné ortodontické riešenie. Čím skôr je problém odhalený, tým ľahšie a lacnejšie je jeho riešenie.

Je dôležité si uvedomiť, že cmúľanie palca alebo cumlíka nie je znakom zlej výchovy ani zlyhania rodičov. Ide o prirodzený vývinový jav, ktorý väčšina detí prekoná sama – zvyčajne medzi tretím a štvrtým rokom. Úloha rodiča spočíva v tom, aby bol oporou, ponúkal alternatívy a v prípade potreby situáciu jemne usmerňoval. Každé dieťa je iné a to, čo funguje u jedného, nemusí fungovať u druhého. Flexibilita, empatia a ochota skúšať rôzne prístupy sú tým najcennejším, čo rodič môže svojmu dieťaťu v tomto procese ponúknuť.

Odvykanie od cumlíka alebo palca je jedným z mnohých malých míľnikov, ktoré dieťa i rodičia spoločne prekonávajú. A rovnako ako iné výzvy spojené s rodičovstvom – aj táto raz skončí. S trochou trpezlivosti a správnou stratégiou skôr, ako si rodičia myslia.

Zdieľať