facebook
Kto skôr príde, ten berie. Neopakuje sa.
Objednávky zadané do 12:00 sa odosielajú okamžite | Doprava zadarmo nad 75 EUR | Výmena a vrátenie do 90 dní zadarmo

Každý z nás niekedy uniká do vlastných myšlienok. Pri nudnej porade, v preplnenom metre alebo pri umývaní riadu sa myseľ prirodzene zatúla inam – do spomienok, plánov alebo fantázií. Toto ľahké snenie je súčasťou ľudskej psychiky a vo väčšine prípadov nám nijako nevadí, ba naopak. Pomáha nám spracovávať emócie, plánovať budúcnosť alebo si jednoducho oddýchnuť od reality. Existuje však hranica, za ktorou sa táto zdanlivo nevinná aktivita mení na niečo oveľa zložitejšie. A práve tam vstupuje na scénu takzvané maladaptívne denné snenie.

Tento fenomén nie je len o tom, že niekto „príliš sníva". Ide o intenzívne, opakujúce sa a do značnej miery nekontrolovateľné ponorenie do prepracovaných vnútorných svetov, ktoré môže človeku výrazne komplikovať každodenný život. A hoci sa o ňom v slovenskej spoločnosti hovorí len zriedka, odborníci aj ľudia, ktorí tým sami prechádzajú, potvrdzujú, že ide o reálny a nezanedbateľný psychologický jav.


Vyskúšajte naše prírodné produkty

Čo presne maladaptívne denné snenie je – a čo nie je

Pojem „maladaptívne denné snenie" prvýkrát zaviedla izraelská psychologička Eli Somer začiatkom dvadsiatych rokov tohto storočia. Opísala ho ako stav, keď človek trávi extrémne dlhé hodiny v živých, filmových fantáziách, ktoré majú vlastné postavy, príbehy a deje. Títo ľudia nie sú pasívnymi pozorovateľmi svojich snov – sú ich aktívnymi tvorcami aj hercami. Mnohí pritom opisujú, že pri snívaní gestikulujú, chodia sem a tam po miestnosti alebo si potichu šepkajú dialógy.

Dôležité je odlíšiť maladaptívne snenie od bežnej kreativity alebo napríklad od písania beletrie. Spisovateľ, ktorý vymýšľa príbehy, má nad svojimi fantáziami kontrolu – môže kedykoľvek odísť od stola a venovať sa iným veciam. Človek s maladaptívnym snívaním túto kontrolu stráca. Fantázie ho pohlcujú bez jeho vedomého súhlasu, prichádzajú v nevhodnom čase a trvajú tak dlho, že zasahujú do práce, vzťahov aj spánku. Podľa výskumu publikovaného v odbornom časopise Frontiers in Psychiatry môže niekto s týmto stavom stráviť denným snívaním štyri až osem hodín denne – alebo aj viac.

Nie je to teda len roztržitosť ani lenivosť, ako býva zvonka niekedy hodnotené. Je to psychický stav s konkrétnymi dôsledkami, ktorý si zaslúži pozornosť a pochopenie.

Kedy sa zo snenia stáva únik z reality

Prirodzene vyvstáva otázka: prečo sa vôbec taká forma úniku z reality vyvíja? Psychológovia sa zhodujú, že maladaptívne denné snenie veľmi často vzniká ako reakcia na bolestivé životné skúsenosti. Trauma z detstva, šikanovanie, citové zanedbávanie, chronická osamelosť alebo pocit, že človek vo svojom reálnom živote nikam nepatrí – to sú najčastejšie spúšťače. Vnútorný svet sa potom stáva bezpečným útočiskom, kde platia iné pravidlá, kde je človek prijímaný, milovaný alebo úspešný.

Predstavme si konkrétny príklad: dieťa, ktoré vyrastá v dysfunkčnej rodine a v škole nemá priateľov, začne tráviť hodiny pri okne a vo svojej mysli budovať paralelný svet, kde má verných priateľov, láskyplnú rodinu a dobrodružný život. Spočiatku mu to pomáha prežiť ťažké obdobie. Ale ako roky plynú, tento mechanizmus sa upevňuje natoľko, že ako dospelý človek nedokáže sedieť pri pracovnom stole dlhšie ako pár minút, bez toho aby ho myseľ nestiahla späť do svojej fantazijnej ríše. Reálne vzťahy mu pripadajú ploché a nenaplňujúce v porovnaní s tými vymyslenými. A práve tu leží jadro problému.

Ako výstižne poznamenal švajčiarsky psychológ Carl Gustav Jung: „Kto hľadí von, sníva. Kto hľadí dovnútra, prebúdza sa." V prípade maladaptívneho snenia je však paradox v tom, že pohľad dovnútra nevedie k prebudeniu, ale k ešte hlbšiemu spánku – k úniku, ktorý sa časom stáva závislosťou.

Mnohí odborníci prirovnávajú tento stav k behaviorálnym závislosťiam, ako je závislosť na videohrách alebo sociálnych sieťach. Mozog sa naučí vyhľadávať príjemné pocity spojené so snívaním a začne ich uprednostňovať pred menej stimulujúcimi, ale reálnymi aktivitami. Každý stres, nuda alebo nepríjemná emócia sa stáva spúšťačom úteku do fantázie. Kruh sa uzatvára.

Flat-lay of mindfulness and wellness items including a journal, lavender, stone, and succulent

Ako maladaptívne snenie rozpoznať a čo s ním robiť

Rozpoznanie maladaptívneho denného snenia v sebe alebo v blízkych ľuďoch nie je vždy jednoduché, pretože navonok môže vyzerať ako obyčajná zasnenosť alebo nepozornosť. Existujú však určité charakteristické znaky, na ktoré sa oplatí zamerať:

  • Fantázie sú veľmi detailné, majú opakujúce sa postavy a príbehové línie, ktoré sa vyvíjajú v priebehu mesiacov aj rokov.
  • Snenie je spúšťané konkrétnymi podnetmi – hudbou, filmami, knihami alebo určitými pohybmi.
  • Človek sa pri snívaní fyzicky pohybuje, gestikuluje alebo vydáva zvuky.
  • Prerušenie fantázie vyvoláva podráždenosť alebo úzkosť.
  • Reálny život sa v porovnaní s vnútorným svetom javí ako nudný a nenaplňujúci.
  • Snenie negatívne ovplyvňuje produktivitu, vzťahy alebo spánok.

Ak sa v týchto bodoch niekto poznáva, prvý a najdôležitejší krok je zbaviť sa hanby. Mnoho ľudí s maladaptívnym snívaním o svojom stave nikomu nehovorí roky, pretože sa boja, že budú označení za „bláznov" alebo „infantilných". Pritom výskumy naznačujú, že ide o pomerne rozšírený jav – len o ňom väčšina odbornej aj laickej verejnosti doteraz príliš nevedela.

Psychoterapia, najmä kognitívno-behaviorálny prístup, môže byť veľmi účinná. Terapeut pomáha klientovi pochopiť, aké emocionálne potreby snenie plní, a hľadať zdravšie spôsoby, ako tieto potreby napĺňať. Dôležitou súčasťou terapie je aj práca s pôvodnou traumou alebo zdrojmi nespokojnosti, ktoré snenie ako únikový mechanizmus pôvodne naštartovali.

Popri terapii zohráva kľúčovú úlohu aj celkový životný štýl. Vedecké štúdie opakovane potvrdzujú, že pravidelný pohyb, dostatočný spánok a vyvážená strava majú priamy vplyv na psychickú rovnováhu a schopnosť regulovať myšlienky aj emócie. Pohyb v prírode, meditácia alebo jóga môžu pomôcť ukotviť myseľ v prítomnom okamihu a znížiť frekvenciu nekontrolovaného snenia. Nejde o zázračné recepty, ale o postupné budovanie návykov, ktoré dávajú psychike pevnejší základ.

V kontexte zdravého životného štýlu stojí za zmienku aj vplyv prostredia, v ktorom človek žije a pracuje. Preplnené, chaotické alebo chemicky zaťažené prostredie môže zvyšovať stres a tým nepriamo posilňovať tendenciu k úniku z reality. Naopak pokojné, prirodzené a vedome usporiadané prostredie – či už vďaka prírodným materiálom, bylinným produktom alebo ekologicky šetrnému prístupu k domácnosti – prispieva k celkovej pohode mysle. Nejde o módny trend, ale o praktický prístup k starostlivosti o seba.

Zaujímavé je aj to, ako s maladaptívnym snívaním súvisí kreativita. Mnoho ľudí, ktorí týmto stavom prechádzajú, má mimoriadne bohatú fantáziu a výrazný tvorivý potenciál. Výzva nespočíva v tom túto schopnosť potlačiť, ale naučiť sa ju smerovať konštruktívne – do písania, výtvarného umenia, hudby alebo inej formy tvorby, ktorá vnútorné svety pretaví na niečo zdieľateľné a hodnotné. Niektorí terapeuti tento prístup priamo podporujú ako súčasť liečebného procesu.

Hoci maladaptívne denné snenie zatiaľ nie je zaradené do hlavných diagnostických príručiek ako DSM-5 alebo MKN-11, záujem odbornej komunity o tento fenomén v posledných rokoch výrazne rastie. Medzinárodná asociácia pre štúdium maladaptívneho snenia združuje výskumníkov aj ľudí so skúsenosťou s týmto stavom a aktívne pracuje na jeho lepšom pochopení a uznaní. To je dobrá správa pre všetkých, ktorí sa s touto témou potýkajú – nie sú v tom sami a veda sa ich skúsenosťami začína vážne zaoberať.

Maladaptívne denné snenie ako únik z reality je fascinujúcim aj bolestivým fenoménom zároveň. Ukazuje, aká mocná je ľudská myseľ vo svojom úsilí ochrániť nás pred bolesťou, ale aj ako ľahko sa ochranný mechanizmus môže stať pascou. Pochopenie tohto stavu – bez odsudzovanie, s empatiou a zvedavosťou – je prvým krokom k tomu, aby vnútorný svet prestal byť únikom a stal sa zdrojom sily.

Zdieľať