Korenie, ktoré lieči, a ako ho používať každý deň
Každé ráno po celom svete sa odohráva drobný, takmer neviditeľný rituál. Niekto nasype do hrnčeka štipku kurkumy, iný nastrúha kúsok zázvoru do čaju, ďalší posype ovsenú kašu škoricou. Sú to gestá tak samozrejmé, že si málokto uvedomí, aké hlboké korene – doslova i v prenesenom zmysle – za nimi stoja. Korenie totiž nebolo po tisícročia len záležitosťou chuti. Bolo menou, liekom aj predmetom vojen. A dnes, keď sa moderná veda stále častejšie obracia k tradičným znalostiam, sa ukazuje, že naše babičky a pradávni liečitelia mali v mnohom pravdu.
Myšlienka, že korenie dokáže liečiť, nie je žiadnou novinkou alternatívnej medicíny. Ájurvédska tradícia pracuje s kurkumou a čiernym korením tisíce rokov, tradičná čínska medicína stavia zázvor do úlohy jedného z najuniverzálnejších prostriedkov a škorica sa objavuje už v starovekých egyptských papyrusoch. Čo je ale nové, je rastúce množstvo vedeckých štúdií, ktoré tieto skúsenosti potvrdzujú, spresňujú a niekedy aj prekvapivo rozširujú. Poďme sa pozrieť na štyri korenia, ktoré si zaslúžia čestné miesto nielen v koreničke, ale aj v každodennom jedálničku.
Vyskúšajte naše prírodné produkty
Kurkuma a zázvor – zlatá dvojica s protizápalovou silou
Ak existuje korenie, ktoré si v poslednom desaťročí vydobylo status superpotraviny, je to bezpochyby kurkuma. Jej žiarivo žltý prášok, získavaný z podzemku rastliny Curcuma longa, obsahuje skupinu látok zvaných kurkuminoidy, z ktorých najvýznamnejší je kurkumín. Práve kurkumín je predmetom stoviek vedeckých štúdií a jeho protizápalové a antioxidačné vlastnosti sú dnes považované za dobre podložené. Podľa prehľadovej štúdie publikovanej v časopise Foods kurkumín preukázateľne moduluje zápalové dráhy v tele a môže prispievať k prevencii chronických ochorení, od kardiovaskulárnych problémov po neurodegeneratívne choroby. Podrobný prehľad výskumov o kurkumíne ponúka databáza National Center for Biotechnology Information.
Háčik je však v tom, že kurkumín sa z tráviaceho traktu vstrebáva veľmi zle. Telo ho jednoducho rýchlo odbúra a vylúči, bez toho aby stačil výraznejšie zapôsobiť. A práve tu prichádza na scénu čierne korenie – ale k tomu sa dostaneme o chvíľu.
Kurkumu možno pritom do jedálnička zaradiť prekvapivo ľahko. Nemusíte variť indické kari (aj keď to je samozrejme skvelá voľba). Stačí štipka do ranného smoothie, do polievky, do zálievky na šalát alebo do takzvaného „zlatého mlieka", čo je tradičný ájurvédsky nápoj z rastlinného mlieka, kurkumy, štipky korenia a kvapky medu. Chuť je jemná, zemitá a príjemne hrejivá.
Vedľa kurkumy stojí jej botanický príbuzný – zázvor. Podzemok rastliny Zingiber officinale je v kuchyniach po celom svete doma už tak dlho, že si jeho výnimočnosť prestávame uvedomovať. Pritom zázvor je jedným z najlepšie preskúmaných korenín vôbec. Jeho účinné látky, predovšetkým gingeroly a shogaoly, majú preukázateľne protizápalové, antiemetické (proti nevoľnosti) a antioxidačné účinky. Zázvor je klinicky overený prostriedok proti tehotenskej nevoľnosti, pomáha pri nevoľnosti po chemoterapii a môže zmierňovať svalovú bolesť po cvičení.
Jedna z vecí, ktoré na zázvore fascinujú, je jeho všestrannosť. Čerstvý zázvor má ostrejší, citrusovejší profil, sušený je teplejší a korenistejší. Možno ho strúhať do čajov, polievok, marinád, pečiva aj dezertov. Kto niekedy skúsil domáci zázvorový čaj – jednoducho hrnček horúcej vody s niekoľkými plátkami čerstvého zázvoru a trochou citrónovej šťavy – vie, ako blahodarne dokáže zapôsobiť na rozbolené hrdlo alebo nepokojný žalúdok.
Zaujímavé je, že kurkuma a zázvor spolu fungujú výborne aj v kombinácii. Obe korenia pôsobia protizápalovo, ale trochu inými mechanizmami, takže sa ich účinky môžu vzájomne dopĺňať. V ázijskej kuchyni sa ostatne používajú spoločne odpamäti – a ako sa ukazuje, nie náhodou.
Škorica, čierne korenie a umenie každodenného korenia
Škorica je korenie, ktoré väčšina ľudí spája s vianočným pečivom a varením vínom. Jej potenciál ale siaha ďaleko za sviatočný stôl. Existujú dva hlavné typy škorice – cejlónska (Cinnamomum verum), považovaná za „pravú" škoricu, a kasia (Cinnamomum cassia), ktorá je bežnejšia a lacnejšia. Z hľadiska zdravotných účinkov je dôležité tento rozdiel poznať, pretože kasia obsahuje výrazne vyššie množstvo kumarínu, látky, ktorá vo väčšom množstve zaťažuje pečeň.
Čo ale škorica ponúka? Predovšetkým schopnosť pozitívne ovplyvňovať metabolizmus cukrov. Niekoľko klinických štúdií naznačuje, že pravidelná konzumácia škorice môže prispievať k lepšej citlivosti na inzulín a k zníženiu hladiny glukózy nalačno. Pre ľudí s prediabetickým stavom alebo s diabetom 2. typu to môže byť zaujímavý doplnok – samozrejme nie náhrada liečby, ale zmysluplný prvok celkového životného štýlu. Americká diabetologická asociácia síce zatiaľ neodporúča škoricu ako štandardnú liečbu, ale ani jej potenciál neodmieta.
Škorica je navyše bohatá na antioxidanty – v niektorých porovnávacích štúdiách dokonca prekonáva cesnak alebo oregano. A jej vôňa? Tá má preukázateľne pozitívny vplyv na náladu a kognitívne funkcie. Stačí si spomenúť, ako sa človek cíti, keď vstúpi do kuchyne, kde sa práve pečie jablkový koláč s trochou škorice.
V každodennej kuchyni má škorica prekvapivo široké využitie. Nemusí byť len sladká – v marockej a blízkovýchodnej kuchyni sa bežne pridáva do duseného mäsa, do šošovicových polievok alebo do zeleninových tagine. Štipka škorice v káve alebo v kakau dodá nápoju hĺbku a teplo, bez toho aby ho presladila.
A nakoniec čierne korenie – korenie tak všadeprítomné, že ho väčšina ľudí vníma ako samozrejmosť. Pritom práve čierne korenie skrýva jednu z najpozoruhodnejších látok v celej ríši korenín: piperín. Táto alkaloidná zlúčenina je zodpovedná nielen za typickú pálivosť korenia, ale predovšetkým za jeho schopnosť dramaticky zvyšovať biologickú dostupnosť iných látok. Najznámejšia je práve interakcia s kurkumínom – štúdia publikovaná v Planta Medica preukázala, že piperín zvyšuje vstrebávanie kurkumínu až o neuveriteľných 2000 %. Bez štipky korenia prejde väčšina kurkumínu tráviacim traktom prakticky nevyužitá.
Piperín ale nepomáha len kurkumínu. Zvyšuje vstrebávanie celého radu živín vrátane vitamínov skupiny B, betakaroténu a selénu. Sám osebe má navyše antioxidačné a protizápalové vlastnosti a podľa niektorých štúdií môže pozitívne ovplyvňovať trávenie stimuláciou tvorby žalúdočných štiav.
Praktická rada je prostá: kedykoľvek varíte s kurkumou, pridajte aj štipku čerstvo mletého čierneho korenia. Nezmení to chuť pokrmu, ale zásadne to zmení jeho nutričnú hodnotu. Je to jeden z tých vzácnych prípadov, keď jednoduchý kuchynský zvyk môže mať merateľný zdravotný dopad.
Ako povedal Hippokrates – a tá veta sa opakuje tak často, až sa stala klišé, ale napriek tomu nestratila platnosť: „Nech je jedlo tvojím liekom a liek tvojím jedlom." V prípade korenia to platí doslova.
Samozrejme je nutné zachovať zdravý rozum. Korenie nie je zázračný liek a žiadna štipka kurkumy nenahradí vyváženú stravu, pohyb, dostatok spánku a v prípade potreby lekársku starostlivosť. Ale ako súčasť premysleného prístupu k stravovaniu môžu kurkuma, zázvor, škorica a čierne korenie hrať skutočne významnú úlohu. Nejde o to, sypať si do jedla hromady práškov v nádeji, že zmiznú všetky neduhy. Ide o to, uvedomiť si, že každodenné varenie je príležitosť – príležitosť dať telu nielen energiu, ale aj látky, ktoré mu pomáhajú udržiavať rovnováhu.
Vezmime si napríklad pani Máriu z Brna, ktorá po päťdesiatke začala mať problémy s kĺbmi a celkovým zápalom v tele. Lekár jej odporučil protizápalovú diétu a okrem iného spomenul kurkumu so zázvorom. Mária začala každé ráno so zlatým mliekom, do polievok pridávala čerstvý zázvor a na všetko, čo obsahovalo kurkumu, sypala štipku korenia. Po niekoľkých mesiacoch si všimla, že ju kĺby bolia menej, lepšie spí a celkovo sa cíti vitálnejšia. Nie je to vedecká štúdia o jednom človeku – je to príbeh, aký pozná mnoho ľudí, ktorí sa rozhodli venovať pozornosť tomu, čo jedia.
Čo je na celom príbehu korenia najkrajšie, je jeho dostupnosť. Nejde o drahé doplnky stravy v kapsulách, nejde o exotické superfoods dovážané letecky z druhého konca sveta. Kurkuma, zázvor, škorica a čierne korenie sú korenia, ktoré nájdete v každom obchode, na každom trhovisku, v každej kuchyni. Stoja pár centov a vydržia mesiace. Stačí ich začať vedome používať.
Pre tých, čo chcú ísť ešte o krok ďalej, sa ponúka investovať do kvalitných, bio korenín bez prímesí a konzervantov. Rozdiel v chuti aj v obsahu účinných látok medzi lacným korením z diskontu a starostlivo spracovaným produktom je často markantný. Čerstvo mleté čierne korenie vonia a chutí úplne inak než predmleté prášok, ktorý ležal mesiace v regáli. Cejlónska škorica má jemnejší, komplexnejší profil než bežná kasia. A čerstvý koreň zázvoru je neporovnateľný so sušeným práškom – aj keď aj ten má svoje miesto.
Na záver stojí za zmienku ešte jeden aspekt, ktorý sa v diskusiách o zdravom stravovaní často opomína: radosť z varenia. Korenie nepridávame do jedla len preto, aby nám bolo lepšie. Pridávame ho preto, že jedlo vďaka nemu vonia, chutí a teší. Zlatá farba kurkumy na tanieri, ostrá svieži zázvoru v zimnom čaji, hrejivá sladkosť škorice v rannej ovsené kaši, výrazná pálivosť čerstvo namletého korenia na čerstvom chlebe s olivovým olejom – to všetko sú drobné zmyslové zážitky, ktoré robia každodenné stravovanie bohatším. A ak k tomu navyše prispievajú k zdraviu, tým lepšie. Korenie, ktoré lieči, nemusí byť horký liek. Môže byť tým najpríjemnejším prvkom celého dňa.
