Placenta ako orgán si zaslúži väčšiu pozornosť
Placenta je jedným z najpozoruhodnejších orgánov, ktoré ľudské telo kedy vytvorí – a napriek tomu sa o nej hovorí prekvapivo málo. Vzniká spolu s tehotenstvom, plní počas celých deväť mesiacov nenahraditeľnú funkciu a po pôrode je spravidla ticho odložená nabok, pričom väčšina čerstvých mamičiek ani nestihne uvedomiť si, čo vlastne opúšťa ich telo. Pritom ide o orgán, ktorý si zaslúži oveľa väčšiu pozornosť – a to nielen z biologického hľadiska.
Vyskúšajte naše prírodné produkty
Placenta ako orgán: čo vlastne robí?
Placenta sa začína vyvíjať krátko po uhniezdení vajíčka v maternicovej sliznici a do konca prvého trimestra preberá kľúčovú úlohu v zásobovaní plodu. Funguje ako most medzi matkou a dieťaťom – prenáša kyslík, živiny, protilátky a hormóny, zároveň odvádza odpadné látky a oxid uhličitý späť do materského obehu. Je to v podstate dočasný, ale mimoriadne výkonný filter, regulátor aj komunikačné centrum v jednom.
Čo je na placente naozaj fascinujúce, je jej imunologická úloha. Placenta aktívne chráni plod pred imunitným systémom matky, ktorý by ho inak mohol rozpoznať ako cudzie teleso a napadnúť. Vytvára akési imunologické prímerie – a pritom sama produkuje hormóny ako progesterón alebo ľudský choriový gonadotropín (hCG), ktorý je základom tehotenských testov. Podľa informácií Svetovej zdravotníckej organizácie je správna funkcia placenty zásadná pre zdravý vývoj plodu a komplikácie s ňou spojené patria medzi hlavné príčiny perinatálnej úmrtnosti na celom svete.
Placenta dosahuje pri pôrode priemernú hmotnosť približne 500 gramov a má charakteristický tvar pripomínajúci disk alebo plochý koláč – ostatne práve odtiaľ pochádza jej názov, latinské slovo placenta znamená doslova „plochý koláč". Po pôrode bábätka prichádza takzvaná tretia pôrodná doba, pri ktorej dochádza k vypudeniu placenty. Pôrodné asistentky ju rutinne prehliadajú, aby sa uistili, že v maternici nezostali žiadne zvyšky tkaniva, ktoré by mohli spôsobiť krvácanie alebo infekciu.
Čo sa s placentou deje v pôrodniciach?
Tu nastáva moment, ktorý mnoho žien vôbec nezaregistruje – a pritom ide o rozhodnutie, ktoré sa týka priamo ich tela. Vo väčšine českých pôrodníc je placenta po rutinnej kontrole považovaná za biologický odpad a je zlikvidovaná v súlade s príslušnými hygienickými predpismi pre nakladanie s biologickým materiálom. Ženy sa na ňu málokedy pýtajú, personál ju málokedy ponúka na prezretie, a tak sa jeden z najvýznamnejších orgánov tehotenstva ticho stáva súčasťou nemocničného odpadu.
Situácia sa však pomaly mení. S rastúcim záujmom o prirodzený pôrod, vedomé rodičovstvo a alternatívne prístupy k pôrodu sa čoraz viac žien začína pýtať, čo sa s placentou deje a či majú právo si ju ponechať. Odpoveď je v Českej republike jednoznačná: áno, máte na to právo. Placenta je súčasťou vášho tela a ak si ju chcete vziať domov, stačí o to požiadať – ideálne vopred, najlepšie už v rámci predpôrodného plánu alebo pri príjme na pôrodnú sálu. Väčšina pôrodníc túto požiadavku bez problémov splní, hoci presné podmienky (napríklad nádoba, do ktorej bude placenta uložená) sa môžu líšiť.
Je dobré vedieť, že vo svete existujú kultúry, ktoré majú s placentou hlboko zakorenené rituály. Maorovia na Novom Zélande tradične pochovávajú placentu do zeme ako symbol spojenia človeka so zemou predkov. V niektorých afrických kultúrach je pochovanie placenty slávnostný akt, ktorý symbolizuje uvítanie nového života. Naproti tomu v modernej západnej medicíne dlhé desaťročia dominoval čisto pragmatický prístup: placenta odviedla svoju prácu, pôrod skončil, odchádza preč.
Čo s placentou môžete vy
Ak sa rozhodnete si placentu ponechať, otvára sa pred vami prekvapivo široká škála možností – od hlboko symbolických až po praktické a vedecky skúmané.
Jednou z najrozšírenejších možností v posledných rokoch sa stala enkapsulácia placenty, teda jej spracovanie do kapsúl, ktoré matka následne užíva ako doplnok stravy. Zástancovia tejto praxe tvrdia, že placenta je bohatá na železo, hormóny a rastové faktory, ktoré môžu pomôcť pri zotavení po pôrode, zmierniť príznaky popôrodnej depresie a podporiť tvorbu materského mlieka. Ide o prax s koreňmi v tradičnej čínskej medicíne, kde sa placenta – nazývaná zǐhé chē – používa stáročia.
Je však potrebné povedať, že vedecké dôkazy o účinnosti enkapsulácie placenty sú zatiaľ obmedzené a výsledky štúdií zmiešané. Americká gynekologická a pôrodnická spoločnosť (ACOG) vo svojich odporúčaniach uvádza, že neexistujú dostatočné dôkazy podporujúce zdravotné prínosy konzumácie placenty a upozorňuje na potenciálne riziká spojené s nevhodným spracovaním. Napriek tomu mnoho žien túto skúsenosť hodnotí pozitívne a dopyt po certifikovaných špecialistkách na enkapsuláciu placenty rastie aj v Česku. Ak uvažujete o tejto ceste, je zásadné zabezpečiť, aby spracovanie vykonala skúsená osoba s hygienickým certifikátom a za prísne dodržaných podmienok.
Druhou obľúbenou možnosťou je pochovanie placenty – a to doslova. Mnoho rodín volí rituál zasadenia stromu alebo kra nad miestom, kde je placenta pochovaná. Vzniká tak živý pomník nového života, ktorý dieťa môže raz navštíviť. Je to gesto, ktoré má hlboký symbolický rozmer a čoraz viac rodín ho vníma ako zmysluplné uzatvorenie kruhu: z tela vzišiel nový život a časť tohto daru sa vracia späť zemi. Ako to raz vystihla pôrodná asistentka Jana Kovářová: „Placenta nie je odpad. Je to orgán, ktorý dieťa živil, chránil a miloval – a zaslúži si dôstojné rozlúčenie."
Niektorí rodičia si nechávajú z placenty vyrobiť umelecký odtlačok – placenta sa priloží na papier alebo plátno a vytvorí prirodzený tlač pripomínajúci strom alebo kvet. Tento odtlačok potom vešajú doma ako spomienku na tehotenstvo. Ide o krásny, nenásilný spôsob, ako uchovať pamiatku na jeden z najdôležitejších okamihov v živote rodiny.
Existuje aj možnosť darovania placenty vedeckým účelom. Placenta je pre výskumníkov mimoriadne cenný materiál – skúma sa v kontexte preeklampsie, autoimunitných chorôb, onkologického výskumu aj vývoja nových liekov. Ak vám osobné rituály nie sú blízke, ale chcete, aby placenta mala zmysel aj po pôrode, informujte sa na svojej pôrodnici, či spolupracuje s výskumnými pracoviskami.
Ako sa na to pripraviť?
Ak premýšľate o tom, čo urobiť so svojou placentou, najdôležitejšie je začať o tom hovoriť včas. Nezabudnite tému zahrnúť do svojho pôrodného plánu a prediskutujte ju s pôrodnou asistentkou alebo gynekológom. Väčšina zdravotníckeho personálu je dnes na tieto otázky zvyknutá a nebude sa čudovať.
Ak plánujete enkapsuláciu, dohodnite sa vopred so špecialistkou, ktorá spracovanie vykoná – a uistite sa, že viete, ako placentu správne uložiť (zvyčajne do čistej nádoby s vekom, v chlade) a ako ju čo najrýchlejšie odovzdať. Čas hrá úlohu: čím skôr je placenta spracovaná, tým lepšie sú zachované jej zložky.
Na pochovanie môžete placentu priviezť domov v uzatvárateľnej nádobe alebo vrecku určenom pre biologický materiál. Ideálne je pochovanie do hĺbky aspoň 30–50 centimetrov, aby sa predišlo vykopaniu zvieratami. Nad miestom potom zasaďte strom, bylinku alebo ker podľa vlastného výberu – obľúbená je napríklad jabloň, orgován alebo levanduľa.
Celá debata okolo placenty je v skutočnosti oveľa širšia než len otázka, čo s ňou fyzicky urobiť. Je to výzva k tomu, aby ženy prevzali väčšie vedomie a kontrolu nad vlastným pôrodom a popôrodným obdobím – aby sa pýtali, informovali a rozhodovali na základe svojich hodnôt. Placenta ako orgán si zaslúži rovnakú pozornosť ako akákoľvek iná časť tela – a to, čo s ňou urobíte, je úplne na vás.
Či už sa rozhodnete pre enkapsuláciu, pochovanie, umelecký odtlačok alebo darovanie vede, jedno je isté: vedomé rozhodnutie je vždy lepšie ako tiché prehliadnutie. Tehotenstvo a pôrod sú jedny z najintenzívnejších fyzických aj emocionálnych skúseností v živote – a placenta je ich neoddeliteľnou súčasťou, ktorá si zaslúži byť videná.
