Severská útulnosť a japonský zmysel v praxi
Existujú pojmy, ktoré sa nedajú preložiť jediným slovom, a napriek tomu ich každý pochopí hneď na prvýkrát. Dánske hygge, švédsky lagom a japonský ikigai patria práve do tejto kategórie. V posledných rokoch sa tieto filozofie životného štýlu dostali ďaleko za hranice svojich domovských kultúr a prenikli do kníh o osobnom rozvoji, dizajnových blogov aj rozhovorov pri káve. Ale čo za nimi skutočne stojí? A dajú sa vôbec porovnávať, alebo ide o úplne odlišné svety?
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že hygge, lagom a ikigai sú len módne slová, ktoré slúžia ako marketingové nástroje na predaj sviečok, minimalistického nábytku a kurzov meditácie. Lenže za každým z týchto pojmov sa skrýva hlboká kultúrna tradícia, ktorá formuje spôsob, akým ľudia v Dánsku, Švédsku a Japonsku pristupujú k práci, rodine, odpočinku aj zmyslu života. A práve preto stojí za to pozrieť sa na ne bližšie – nie ako na trendy, ale ako na praktické nástroje pre lepší každodenný život.
Vyskúšajte naše prírodné produkty
Čo vlastne znamenajú tieto tri slová?
Hygge (vyslovuje sa približne „hüga") pochádza z dánčiny a nórčiny a najčastejšie sa prekladá ako útulnosť, pohoda alebo blaho. Ale ani jeden z týchto prekladov nie je úplne presný. Hygge je skôr pocit – ten okamih, keď sedíte s priateľmi pri stole, vonku prší, v miestnosti horia sviečky a nikto nikam nespěchá. Je to vedomé vytváranie priestoru pre radosť, pokoj a ľudskú blízkosť. Dáni tento pocit aktívne pestujú a považujú ho za kľúčovú súčasť svojho každodenného života, nie za luxus vyhradený pre víkendy alebo dovolenky.
Lagom je švédsky výraz, ktorý sa najčastejšie prekladá ako „akurát" alebo „tak akurát" – ani veľa, ani málo. Lagom je o rovnováhe a umiernení vo všetkých oblastiach života. Švédi ho aplikujú na porcie jedla, pracovné nasadenie, teplotu v miestnosti aj na to, ako sa obliekajú. Ide o hlboko zakorenený kultúrny postoj, ktorý odmieta extrém v oboch smeroch. Nie je náhoda, že Švédsko patrí k krajinám s najlepšou rovnováhou medzi pracovným a osobným životom – lagom nie je len slovo, je to spôsob myslenia.
Ikigai (生き甲斐) je japonský koncept, ktorý by sa dal voľne preložiť ako „dôvod k životu" alebo „zmysel bytia". Skladá sa z dvoch slov: iki (život) a gai (hodnota, zmysel). Ikigai je to, čo vás ráno dostane z postele – priesečník toho, čo milujete, v čom ste dobrí, čo svet potrebuje a za čo vám ľudia platia. Na japonskom ostrove Okinawa, kde žije nezvyčajne vysoký počet ľudí vo veku nad sto rokov, je ikigai považovaný za jeden z kľúčových faktorov dlhovekosti, ako ukazuje aj výskum publikovaný v odbornom časopise PLOS ONE.
Tri filozofie, tri rôzne otázky
Aj keď všetky tri koncepty zdieľajú záujem o kvalitu života a ľudskú pohodu, každý z nich odpovedá na inú základnú otázku. Hygge sa pýta: Ako prežívame prítomný okamih? Lagom rieši: Koľko je dosť? A ikigai hľadá odpoveď na možno najťažšiu otázku zo všetkých: Prečo som tu?
Táto rozdielnosť je kľúčová pre pochopenie toho, prečo sa tieto filozofie tak dobre dopĺňajú. Predstavte si Markétu, tridsaťpäťročnú projektovú manažérku z Brna, ktorá sa cíti vyčerpaná a stratená. Pracuje dvanásť hodín denne, nemá čas na priateľov a večer padá do postele s pocitom, že nič nedokončila. Hygge by jej mohlo pripomenúť, že aj malý večer s priateľmi pri dobrom jedle má hodnotu sám osebe – bez nutnosti byť produktívna. Lagom by jej pomohol uvedomiť si, že pracovné nasadenie „akurát" nie je lenivosť, ale múdrosť. A ikigai by ju mohol doviesť k otázke, či práca, ktorú robí, vôbec zodpovedá tomu, čo ju napĺňa.
Pritom nie je nutné vyberať si len jedno. Tieto filozofie si nekonkurujú – skôr sa navzájom dopĺňajú ako rôzne vrstvy jednej a tej istej túžby po zmysluplnom živote.
Nordické a japonské prístupy k životu sa na prvý pohľad môžu zdať nezlučiteľné. Škandinávia je spájaná s prirodzenosťou, pohodou a kolektívnou súdržnosťou. Japonsko s disciplínou, tichom a dokonalosťou v detailoch. A napriek tomu obe kultúry zdieľajú hlboký rešpekt k prítomnosti, k prirodzenosti vecí a k tomu, že menej môže byť viac. Japonský estetický princíp wabi-sabi – krása nedokonalosti a pominuteľnosti – má prekvapivo veľa spoločného s nordickým dôrazom na autenticitu a jednoduchosť.
Spisovateľ a bádateľ v oblasti šťastia Meik Wiking, zakladateľ Inštitútu pre výskum šťastia v Kodani, to vyjadril takto: „Hygge nie je o veciach. Je o ľuďoch a okamihoch." Táto veta by mohla rovnako dobre opisovať podstatu ikigai aj lagom – všetky tri filozofie v jadre odmietajú konzumný prístup k životu a stavajú na vzťahoch, prítomnosti a vnútornej rovnováhe.
Ako tieto filozofie preniesť do každodenného života na Slovensku?
Praktická aplikácia týchto konceptov nemusí znamenať presťahovanie sa do Kodane alebo na Okinawu. Naopak – mnohé z týchto hodnôt sú ľuďom v slovenskom prostredí prirodzene blízke, len pre ne nemáme také pekné slová.
Hygge je v podstate to, čo Slováci zažívajú pri rodinných stretnutiach, pri chalupárčení alebo pri posedení s priateľmi v krčme, kde sa nespěchá. Rozdiel je v tom, že Dáni tento stav vedome vyhľadávajú a chránia ho – nepovažujú ho za stratu času, ale za investíciu do duševného zdravia. Vedomé pestovanie útulnosti a pohody – či už ide o zaobstaranie kvalitnej deky, varenie spoločnej večere alebo vypnutie telefónu na dve hodiny – je hygge v praxi.
Lagom zase rezonuje s každým, kto sa niekedy cítil preťažený tlakom na výkon, dokonalosť alebo neustály rast. Švédsky prístup „akurát" nie je o priemernosti – je o vedomom odmietnutí preháňania. V pracovnom prostredí to môže znamenať odísť z práce včas, nenabierať viac projektov, než zvládnete, alebo si dať prestávku bez toho, aby ste sa za to ospravedlňovali. Lagom je radikálna umiernenos v dobe, keď je maximalizácia považovaná za cnosť.
Ikigai je zo všetkých troch konceptov možno najnáročnejší na prijatie, pretože vyžaduje poctivé sebapoznanie. Nestačí vedieť, čo vás baví – ikigai hľadá priesečník vášne, talentu, spoločenskej potreby a ekonomickej udržateľnosti. Mnohí ľudia zistia, že ich ikigai neleží v ich zamestnaní, ale v dobrovoľníckej práci, kreatívnom koníčku alebo v starostlivosti o druhých. A to je v poriadku. Ikigai nemusí byť váš hlavný zdroj príjmu – môže to byť to, čo dáva zmysel zvyšku vášho dňa.
Zaujímavé je, že záujem o tieto filozofie prichádza v dobe, keď sa čoraz viac ľudí potýka s vyhorením, úzkosťou a pocitom straty zmyslu. Podľa správy Svetovej zdravotníckej organizácie trpí syndrómom vyhorenia stovky miliónov ľudí po celom svete, pričom pracovný stres je jednou z hlavných príčin. Hygge, lagom a ikigai ponúkajú každý po svojom odpoveď na túto krízu – nie ako terapeutické metódy, ale ako kultúrne rámce, ktoré pomáhajú prehodnotiť priority.
Existuje ešte jeden rozmer, ktorý tieto tri filozofie spája: ich vzťah k prírode a jednoduchosti. Nordické kultúry tradične čerpajú zo spojenia s prírodou – prechádzky v lese, sezónne potraviny, prírodné materiály v interiéri. Japonská kultúra zase stavia na koncepte shinrin-yoku (lesný kúpeľ) a na estetike, ktorá rešpektuje prírodné materiály a cykly prírody. Obe tradície tak prirodzene vedú k udržateľnejšiemu spôsobu života – nie ako k ideologickej voľbe, ale ako k prirodzenému dôsledku hodnôt, ktoré tieto filozofie nesú.
V praxi to znamená, že človek inšpirovaný hygge, lagom alebo ikigai bude prirodzene tiahnuť k menej veciam, kvalitnejším materiálom, pomalšiemu tempu a hlbším vzťahom. Bude si dvakrát rozmýšľať, či potrebuje ďalší impulzívny nákup, alebo či by mu viac dal spoločný výlet s priateľmi. Bude preferovať trvanlivé produkty pred jednorazovými. Bude vyhľadávať pokoj namiesto stimulácie.
Tieto filozofie tak nie sú len inšpiráciou pre osobný rozvoj – sú aj tichým manifestom proti kultúre prebytku. A možno práve preto rezonujú tak silno v dobe, keď ľudia hľadajú niečo skutočné uprostred prehltenosti informáciami, tovarom a digitálnym hlukom. Hygge nám hovorí: spomaľ a buď prítomný. Lagom pripomína: menej je dosť. A ikigai sa pýta: čo z toho všetkého ti dáva zmysel?
