Plogging alebo ako behať a upratovať prírodu
Predstavte si, že vyrazíte na svoj obvyklý ranný beh a vrátite sa domov nielen s dávkou endorfínu, ale aj s taškou plnou odpadkov, ktoré ste cestou pozbierali. Presne o tom je plogging – športový trend, ktorý v posledných rokoch dobýva parky, lesy aj mestské ulice po celom svete. Nejde pritom o žiadnu obeť ani o pridanú záťaž. Naopak, mnoho nadšencov tvrdí, že im táto kombinácia dáva pocit, že ich pohyb má zmysel presahujúci vlastnú kondíciu.
Slovo plogging vzniklo spojením švédskeho výrazu plocka upp (zbierať) a anglického jogging. Myšlienka sa zrodila vo Švédsku okolo roku 2016, keď Erik Ahlström začal zbierať odpadky pri svojich behoch po Štokholme. Nápad sa rýchlo rozšíril cez sociálne siete a dnes má plogging komunity na všetkých kontinentoch. Podľa odhadov sa do roku 2020 zapojilo do rôznych ploggingových akcií viac ako dva milióny ľudí vo viac ako sto krajinách sveta. Niet divu – ide o aktivitu, ktorá nevyžaduje žiadne špeciálne vybavenie ani vstupný poplatok, a pritom prináša hneď dvojaký úžitok.
Vyskúšajte naše prírodné produkty
Prečo je plogging viac než len módny výstrelok
Skeptici by mohli namietať, že ide o ďalší ekologický trend, ktorý rýchlo príde a zase odíde. Lenže plogging má za sebou už takmer dekádu a jeho popularita skôr rastie, než by opadávala. Dôvod je prostý: funguje na niekoľkých úrovniach naraz.
Z hľadiska fyzickej aktivity je plogging prekvapivo náročnejší, než by sa zdalo. Opakované predklony, drepy a zmeny tempa pri zbieraní odpadu zapájajú svaly, ktoré pri klasickom rovnomernom behu zostávajú bokom. Striedanie behu s rýchlymi pohybmi k zemi je vlastne forma funkčného tréningu, ktorá precvičuje celé telo. Štúdie a fitness odborníci potvrdzujú, že hodina ploggingu spáli približne o 50 kalórií viac ako rovnako dlhý jogging bez zbierania. To nie je zanedbateľné číslo, vezmeme-li v úvahu, že športová aktivita pritom prináša navyše aj ekologický prínos.
Z pohľadu duševného zdravia hrá rolu tzv. purpose-driven exercise – teda pohyb s vedomým zámerom. Psychológovia dlhodobo upozorňujú, že aktivity, ktoré v sebe nesú prosociálny alebo environmentálny rozmer, zvyšujú celkovú spokojnosť a pocit zmysluplnosti. Inými slovami, keď človek vie, že jeho ranný výbeh prispieva k čistejšiemu prostrediu, motivácia sa udržiava ľahšie ako pri pohybe „len pre seba".
A potom je tu ten sociálny aspekt. Ploggingové skupiny vznikajú organicky – v parkoch, na sociálnych sieťach, cez aplikácie ako Meetup alebo Strava. Ľudia sa stretávajú, zdieľajú trasy, súťažia v množstve zozbieraného odpadu, fotografujú nečakané nálezy. Vznikajú priateľstvá a komunity, ktoré majú spoločného menovateľa v starostlivosti o miesto, kde žijú.
Ako raz povedal švédsky zakladateľ hnutia Erik Ahlström: „Nechceme ľuďom hovoriť, čo majú robiť. Chceme len ukázať, že malá akcia môže mať veľký dopad."
Ako si vybrať ploggingová trasu a na čo sa pripraviť
Jednou z najväčších výhod ploggingu je jeho dostupnosť – trasu si môže každý zostaviť prakticky kdekoľvek. Napriek tomu existujú miesta, kde má zmysel začať, a tipy, ktoré môžu prvú skúsenosť výrazne spríjemniť.
Ideálne ploggingové trasy vedú tam, kde sa odpadky skutočne vyskytujú. Zvuk to nie je príliš romantický, ale pravdivý. Parky na okraji miest, cyklotrasy pozdĺž riek, lesné cesty v okolí sídlisk alebo pobrežia rybníkov a priehrad – to sú miesta, kde sa odpadky hromadia a kde má ich zber najväčší zmysel. Naopak v udržiavaných centrách miest alebo na dobre strážených turistických chodníkoch býva situácia lepšia.
Dobrým príkladom z praxe je napríklad Praha, kde ploggingová komunita pravidelne čistí trasy pozdĺž Vltavy, v Divokej Šárke alebo v okolí Prokopského údolia. Podobné skupiny existujú v Brne, Ostrave alebo Olomouci. Ak človek nechce hneď vstupovať do organizovanej skupiny, stačí si otvoriť mapu, vybrať trasu v dĺžke 5–10 kilometrov a vyraziť.
Čo sa týka vybavenia, nejde o nič komplikované:
- Rukavice – tenké gumové alebo pracovné, chránia pred priamym kontaktom s odpadom
- Vrecko alebo taška – ideálne recyklovateľný alebo opakovane použiteľný pytlík
- Kliešte alebo uchopovač – uľahčí zber bez nutnosti sa hlboko predkláňať, ocenia ho najmä tí, ktorí majú problémy s chrbtom
- Vhodná obuv – klasické bežecké topánky s dobrou priľnavosťou, pretože plogging často vedie aj do terénu
Otázka, ktorá napadne každého začiatočníka: čo s odpadom po skončení trasy? Najjednoduchšie je doniesť zozbierané odpadky k najbližšiemu košu alebo kontajneru. Pri väčších akciách si organizátori vopred dohadujú s miestnou samosprávou odvoz alebo zapožičanie kontajnerov. Mnoho obcí takúto spoluprácu víta a aktívne podporuje.
Pri plánovaní trasy stojí za to využiť aj online zdroje. Platforma Litterati napríklad umožňuje fotografovať a geolokačne označovať zozbieraný odpad, čím vzniká celosvetová databáza znečistenia. Podobne funguje česká iniciatíva Ukliďme Česko, ktorá mapuje miesta s výskytom odpadkov a koordinuje dobrovoľnícke akcie po celej republike. Obe platformy môžu slúžiť ako výborný štartovací bod pre výber trasy aj pre zapojenie sa do širšej komunity.
Plogging má aj svoju sezónnu logiku. Jar a jeseň sú z hľadiska zberu odpadu najproduktívnejšie – po zime sa na lúkach a v krovinách objaví všetko, čo sneh ukrýval, a pred zimou je zase vhodný čas pripraviť prírodu na chladné mesiace. Letný plogging pozdĺž vodných plôch má svoj špecifický charakter, pretože v okolí rybníkov a priehrad sa hromadí odpad z piknikov a letných akcií. Zimný plogging je síce menej populárny, ale o to intenzívnejší z hľadiska fyzickej námahy – snehové podmienky a klzký terén pridávajú celej aktivite nový rozmer.
Pre tých, ktorí chcú ísť ešte ďalej, existuje možnosť spojiť plogging s ďalšími outdoorovými aktivitami. Plogging na bicykli – niekedy nazývaný plogcycling – funguje na rovnakom princípe, len v rýchlejšom tempe a na dlhších trasách. Plogging pri turistike, teda zbieranie odpadu pri pohodovejšom tempe chôdze, je zase prístupný pre rodiny s deťmi alebo pre starších, ktorí by beh v kombinácii s predklonmi nezvládli. Deti pritom túto aktivitu prijímajú prekvapivo nadšene – pre ne ide o dobrodružnú hru s jasným výsledkom, ktorý vidia na vlastné oči.
Zaujímavý príklad pochádza z Japonska, kde existuje podobná tradícia zvaná soji – upratovanie verejného priestoru ako prejav rešpektu ku komunite. Japonci pravidelne upratujú okolie svojich domovov, škôl aj pracovísk, a to bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku. Plogging v tomto zmysle nie je ničím novým – je to vlastne moderná, športová forma prastarej myšlienky, že starostlivosť o spoločný priestor je prirodzenou súčasťou života v spoločnosti.
Komunita okolo ploggingu tiež prirodzene podporuje širší záujem o udržateľný životný štýl. Ľudia, ktorí pravidelne zbierajú odpad, si začínajú viac všímať, čo vlastne zbierajú. Plastové fľaše, cigaretové ohorky, obalový materiál z fast foodu – štatistiky opakovane ukazujú, že ide o najčastejšie typy odpadkov v prírode. Tento každodenný kontakt s dôsledkami spotrebiteľského správania vedie mnoho ploggerov k tomu, že prehodnotia vlastné nákupné zvyklosti, začnú používať ekologické alternatívy alebo sa zaujímajú o zero waste prístup k domácnosti. Plogging tak nie je len fyzická aktivita – je to aj spôsob, ako si vypestovať hlbší vzťah k životnému prostrediu.
Pritom nie je nutné byť ekologickým aktivistom ani mať prehľad o všetkých certifikátoch udržateľnosti. Stačí vziať rukavice, vrecko a vyraziť von. Každý pozbieraný odpadok je konkrétny, hmatateľný výsledok, ktorý sa nedá spochybniť ani prehliadnuť. A práve táto jednoduchosť a priamočiarosť je možno najväčšou silou celého hnutia – v dobe, keď sa ekologické témy často strácajú v abstraktných číslach a vzdialených katastrofách, ponúka plogging niečo úplne iné: okamžitý, viditeľný a radostný spôsob, ako prispieť k zmene priamo tam, kde človek žije a pohybuje sa.
Najbližší víkend, keď budete premýšľať, kadiaľ vyraziť na výbeh, možno stojí za to vziať so sebou jedno vrecko navyše. Výsledok uvidíte ešte skôr, než sa vrátite domov.
