Naučte sa ako znížiť plytvanie jedlom u detí, ktoré nedojadajú
Každý rodič to pozná. Starostlivo pripravené jedlo skončí z polovice v koši, zatiaľ čo dieťa vyhlási, že je sýte, alebo že mu to nechutí. Plytvanie jedlom v rodinách s deťmi je pritom oveľa rozšírenejší problém, než by sa na prvý pohľad zdalo. Podľa dát Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) sa globálne vyhodí približne tretina všetkého vyprodukovaného jedla – a domácnosti s deťmi k tomuto číslu prispievajú nezanedbateľnou mierou. Pritom riešenie nie je ani tak v presviedčaní detí, aby dojedly za každú cenu, ako skôr v inteligentnom prístupe k príprave, servírovaniu a ukladaniu jedla.
Rodičia sa často ocitajú v začarovanom kruhu: uvaria veľkú porciu, dieťa zje len tretinu, zvyšok sa vyhodí. Na ďalší deň sa pokus opakuje s podobným výsledkom. Frustrácia rastie na oboch stranách stola a jedlo medzitým putuje do odpadu. Pritom stačí zmeniť niekoľko návykov a celá dynamika sa môže výrazne premeniť – bez nátlaku na deti a bez zbytočných výčitiek.
Vyskúšajte naše prírodné produkty
Prečo deti nedojedia a čo s tým
Skôr než sa pustíme do konkrétnych tipov, je dôležité pochopiť, prečo vlastne deti tak často nechávajú jedlo na tanieri. Dôvody sú rôznorodé a závisí od veku, osobnosti aj aktuálneho stavu dieťaťa. Malé deti majú prirodzene premenlivý apetít – jeden deň zjedia obrovské množstvo, druhý deň takmer nič. Tento jav, ktorý odborníci nazývajú neofobia (strach z nových potravín), je u detí predškolského veku úplne normálny. Dieťa jednoducho odmieta jesť niečo, čo nepozná alebo čo vyzerá inak ako zvyčajne.
Staršie deti zase môžu byť rozptyľované hrou, obrazovkou alebo rozhovorom a jednoducho zabúdajú jesť, aj keď sú vlastne hladné. Alebo naopak prišli zo školy a cestou domov sa nasvačily, takže na obed či večeru nemajú hlad. A potom sú tu situácie, keď dieťa skutočne len nie je hladné – a to je úplne v poriadku. Problém nastáva vtedy, keď tento prirodzený jav vedie ku každodennému vyhadzovaniu jedla.
Pediatrička a autorka kníh o výžive detí Ellyn Satter sformulovala tzv. model rozdelenia zodpovednosti: rodičia rozhodujú o tom, čo, kedy a kde sa je, dieťa rozhoduje, či a koľko zje. Tento prístup znižuje tlak pri stole a paradoxne vedie k tomu, že deti jedia lepšie – a rodičia lepšie odhadujú, koľko jedla skutočne pripraviť.
Kľúčom k zníženiu plytvania jedlom teda nie je donútiť dieťa dojesť tanier, ale naučiť sa lepšie odhadovať potrebné množstvo a pracovať so zvyškami kreatívne. Začína to pri veľkosti porcií. Mnoho rodičov servíruje deťom rovnako veľké porcie ako dospelým, alebo sa riadi tým, koľko dieťa zjedlo naposledy – lenže apetít detí sa mení zo dňa na deň. Malé porcie s možnosťou pridať sú zlatým pravidlom, ktoré výrazne znižuje množstvo vyhadzovaného jedla. Dieťa zje, čo dostane, a ak chce viac, môže si povedať. Čo nestihne zjesť, zostane v hrnci a nie na tanieri.
Ďalším praktickým krokom je zapojiť deti do plánovania jedál. Keď má dieťa pocit, že sa ho niekto pýta na jeho preferencie a že má na výsledok vplyv, je oveľa ochotnejšie výsledné jedlo zjesť. Neznamená to robiť z každého dňa reštauráciu s individuálnymi praniami, ale napríklad raz týždenne nechať dieťa vybrať jedno jedlo z ponuky dvoch alebo troch možností. Výskumy potvrdzujú, že deti, ktoré sa podieľajú na príprave jedla alebo jeho výbere, majú tendenciu jesť viac a s väčšou chuťou – a zvyškov tak býva menej.
Inteligentné zaobchádzanie so zvyškami, ktoré dieťa nezjedlo
Aj pri najlepšej snahe sa zvyšky jednoducho stávajú. Či už preto, že dieťa malo v daný deň menšiu chuť do jedla, alebo preto, že jedlo nesplnilo jeho očakávania. V takých chvíľach nastupuje druhá línia obrany: kreatívna práca so zvyškami.
Zvyšky z detského taniera sú samozrejme iná kategória ako zvyšky z hrnca – z hygienického hľadiska je vhodné ich buď ihneď uchovať v chladničke a spotrebovať do druhého dňa, alebo ich využiť iným spôsobom. Jedlo, ktoré sa dieťaťu nepáčilo v pôvodnej forme, môže po malej úprave vyzerať úplne inak. Zvyšná varená zelenina sa dá rozmixovať do polievky alebo omáčky k cestovinám. Ryža z predchádzajúceho dňa sa výborne hodí do vyprážanej ryže s vajcom. Zvyšný zemiak sa premení na výborné placky alebo prílohu k raňajkám.
Mnoho rodín si obľúbilo tzv. "fridge raid" večeru – teda večeru zostavenú výhradne zo zvyškov z chladničky. Je to zábavná aktivita, do ktorej možno zapojiť aj deti: čo všetko je v chladničke, čo by sa dalo skombinovať, ako to podáme? Taká večera býva prekvapivo chutná a zároveň učí deti kreativite a úcte k jedlu.
Vezmime si ako príklad konkrétnu situáciu: Jana, matka dvoch detí vo veku štyroch a siedmich rokov, sa dlho trápila tým, že jej staršia dcéra odmieta jesť zeleninu v akejkoľvek podobe. Varená mrkva skončila vždy na okraji taniera. Jana začala mrkvu mixovať do paradajkovej omáčky k cestovinám – dcéra si nikdy nič nevšimla a omáčku milovala. Zvyšky omáčky Jana zamrazila v malých porciách a používala ich ako základ pre rýchle večere v pracovnom týždni. Výsledok? Takmer nulové plytvanie, spokojné dieťa a ušetrený čas aj peniaze.
Zmrazovanie je vôbec jednou z najvýkonnejších zbraní proti plytvaniu jedlom v domácnosti. Hotové jedlá, omáčky, polievky aj pečivo možno bez problémov zamraziť a použiť v čase, keď nie je čas variť. Ak navyše varíte väčšie množstvo a časť ihneď zamrazíte, vyhnete sa situácii, keď sa jedlo v chladničke „stratí" a skončí v koši. Mraznička je spojenec, ktorý si zaslúži viac pozornosti, než mu väčšina domácností venuje.
Dôležitú úlohu zohráva aj spôsob uchovávania potravín. Investícia do kvalitných vzduchotesných nádob alebo ekologických alternatív, ako sú silikónové vrecká alebo včelí vosk, výrazne predlžuje trvanlivosť potravín a znižuje riziko, že jedlo v chladničke vyschne alebo skysne skôr, než ho niekto zje. Priehľadné nádoby majú navyše tú výhodu, že obsah je ihneď vidieť – a čo je vidieť, to sa nezabúda.
Ďalším praktickým nástrojom je systém „prvý dnu, prvý von" – teda princíp, pri ktorom sa staršie potraviny umiestňujú dopredu do chladničky alebo spíže a novšie dozadu. Tento jednoduchý zvyk, ktorý používajú aj profesionálne kuchyne, môže v domácnosti výrazne znížiť množstvo potravín, ktoré sa pokazia skôr, než ich stihne niekto spotrebovať.
Stojí za zmienku aj psychologický rozmer celej veci. Deti, ktoré vyrastajú v prostredí, kde sa jedlo váži a neplytuje sa ním, si tento postoj prirodzene osvojujú. Nie je potrebné moralizovať alebo strašiť štatistikami o hladujúcich deťoch na druhom konci sveta – stačia jednoduché, prirodzené komentáre. „Pozri, zo zvyškov sme uvarili novú polievku." alebo „Túto mrkvu sme pridali do koláča a bol výborný." Deti sa učia napodobňovaním oveľa efektívnejšie ako poučovaním.
Ako ostatne poznamenal britský šéfkuchár a aktivista za zdravé školské stravovanie Jamie Oliver: „Jedlo je liek. Ale aj príbeh – o tom, odkiaľ pochádza, ako sa pripravuje a ako sa zdieľa." A práve zdieľanie príbehu o jedle – o tom, prečo je cenné a prečo stojí za to zaobchádzať s ním ohľaduplne – je možno tým najsilnejším nástrojom, ktorý rodičia majú.
Plánovanie jedálneho lístka na celý týždeň je ďalším krokom, ktorý mnohé rodiny podceňujú. Zdá sa to ako veľké sústo, ale v skutočnosti stačí hodina cez víkend, ktorá ušetrí veľa rozhodovania, nakupovania navyše a v dôsledku aj plytvania. Ak viete, čo budete variť v pondelok, utorok a stredu, kúpite len to, čo skutočne potrebujete. A ak pri plánovaní počítate so zvyškami – napríklad že z nedele zostane kuracie mäso, ktoré v pondelok použijete do polievky – znížite plytvanie ešte výraznejšie.
Štúdia publikovaná v časopise Resources, Conservation and Recycling ukázala, že domácnosti, ktoré pravidelne plánujú jedálny lístok, produkujú až o 25 % menej potravinového odpadu ako domácnosti, ktoré nakupujú a varia spontánne. To je číslo, ktoré hovorí za seba.
A čo deti samotné? Môžu sa naučiť vnímať zvyšky inak – nie ako zlyhanie, ale ako príležitosť. Existujú skvelé kuchárske knihy zamerané priamo na varenie zo zvyškov, niektoré z nich sú cielené priamo na deti a rodiny. Spoločné varenie zo zvyškov môže byť zábavnou aktivitou, pri ktorej deti rozvíjajú kreativitu, základné kuchárske zručnosti a zároveň si budujú zdravý vzťah k jedlu a k jeho hodnote.
Znížiť plytvanie jedlom u detí, ktoré nedojedia, nie je otázka disciplíny ani presviedčania. Je to otázka inteligentného prístupu – menších porcií, zapojenia detí, kreatívnej práce so zvyškami a uvedomeného nakupovania. Zmeny nemusia prísť naraz. Stačí začať jedným malým krokom – napríklad tým, že budúci týždeň skúsite servírovať o tretinu menšie porcie a zvyšok necháte v hrnci. Výsledok vás možno prekvapí.
