Ako si doma upiecť babku a vychutnať si jej jedinečnú chuť
Babka - návrat tradičného receptu s vôňou domova
Niektoré slová v sebe nesú spomienky. „Babka" je jedným z nich. Pre mnohých evokuje vôňu sladkého cesta šíriaceho sa z kuchyne, detské prsty umazané od čokolády a momenty pokoja pri hrnčeku kakaa. Babka, čokoládová alebo škoricová sladká buchta pôvodom z východnej Európy, si však v posledných rokoch získava obľubu znova – tentoraz nielen ako nostalgická pochúťka, ale aj ako štýlový dezert, ktorý sa objavuje v kaviarňach, na trhoch a v domácich pekárňach milovníkov kvalitného pečiva.
Čo vlastne je „babka"?
Názov „babka" v poľštine aj jidiš znamená „babička". Tým sa dostávame k samotnému jadru – ide o tradičné sladké kysnuté pečivo, ktoré pripomína bábovku alebo závin, ale svojou vizuálnou štruktúrou aj chuťou má niečo navyše. Vyznačuje sa vrstveným cestom stočeným do špirály, často s bohatou plnkou – najčastejšie čokoládovou, orechovou alebo škoricovou. Práve špirála je jedným z hlavných poznávacích znakov – babka je nielen chuťovo lahodná, ale aj esteticky pôsobivá.
Táto sladkosť má korene v židovských komunitách vo východnej Európe, odkiaľ sa vďaka migrácii dostala do Izraela aj Spojených štátov. Tam sa dočkala moderného oživenia, najmä vďaka pekárom, ktorí klasický recept prispôsobili súčasným chutiam a pridali k nemu rôzne nové ingrediencie – napríklad tahini, slaný karamel alebo pistácie. Prechod z tradičného na moderné však prebieha aj v Európe, kde sa babka stáva nielen trendom medzi pekármi, ale aj symbolom návratu k jednoduchosti.
Babka ako symbol pomalého pečenia
V dobe, keď je väčšina dezertov založená na rýchlych receptoch a polotovaroch, prináša babka návrat k trpezlivosti. Príprava vyžaduje čas – cesto sa necháva kysnúť, potom sa rozvaľká, dôkladne naplní, zatočí a vloží do formy, kde opäť kysne. Tento proces však nie je prekážkou, ale súčasťou kúzla.
Podobne ako pri domácom chlebe, aj tu je výsledkom niečo viac než len pokrm – je to rituál. U niekoho sa babka pečie každú nedeľu, inde iba pri slávnostných príležitostiach. V každom prípade ale spája ľudí okolo stola. A práve v tom je jej sila. Nie je len sladkosťou, je aj nositeľkou príbehov a spomienok.
Spomínate si na tú chvíľu, keď ste ako deti stáli pri rúre a čakali, až sa babičkina babka upečie? Cesto sa nafukovalo, maslo voňalo a vy ste netrpezlivo pozerali, kedy už to bude. A potom ten prvý kúsok – ešte horúci, jemne chrumkavý na okrajoch, ale vnútri vláčny a tak sladký, že nebolo možné zostať pri jednom plátku.
Udržateľnejší prístup aj v pečení
V dnešnej dobe, keď sa stále viac hovorí o udržateľnosti, ekológii a návrate k lokálnym surovinám, má babka svoje miesto aj z tohto hľadiska. Nevyžaduje exotické ingrediencie – kvalitné maslo, kakao, múka, vajcia a trocha cukru stačia na vytvorenie nezabudnuteľnej chuti. A ak sa použijú suroviny z ekologického poľnohospodárstva alebo priamo od miestnych producentov, približuje sa babka ideálu takzvanej „slow food" kultúry.
Navyše je to pečivo, ktoré sa neplytvá. Ak zostane zvyšok, druhý deň chutí rovnako dobre – a niekedy dokonca lepšie. Mnohí tvrdia, že babka je ako víno – potrebuje čas, aby rozvinula všetky svoje vrstvy chuti. Opečený kúsok s maslom na raňajky je rovnako tak lahodný ako čerstvo upečený koláč ku káve.
Domáca babka: návrat do kuchyne
Kúzlo domáceho pečenia spočíva nielen v chuti, ale aj v procese. Vytváranie babky môže byť terapeutické – od zadielania cesta až po finálne špirálové zatočenie. Ruky ponorené do cesta, vôňa čokolády, pomalé kysnutie a očakávanie výsledku ponúka priestor na zastavenie v rýchlom svete.
A čo viac – babka je prekvapivo flexibilná. Okrem klasickej čokoládovej môže byť plnená napríklad:
- Orechovou pastou z vlašských alebo lieskových orechov
- Škoricou s trstinovým cukrom
- Pomarančovou kôrou s kardamómom
- Jablkovou zmesou s hrozienkami
- Slanou verziou so špenátom a syrom
A práve v tejto rozmanitosti je jej súčasná príťažlivosť. Každý si môže babku prispôsobiť sebe – podľa sezóny, chutí aj dostupných surovín.
Babka v dnešnej gastronómii
Nie je náhodou, že babka dnes nechýba v ponuke mnohých moderných pekární a bistier. Pomocou kvalitných surovín, moderného dizajnu a hravého prístupu k tradičným receptom sa babka dostáva k novému publiku. Jej vzhľad je fotogenický – špirály plné náplne, zlatistá farba a lesklý povrch z nej robia ideálny dezert nielen na ochutnanie, ale aj na zdieľanie.
V mnohých metropolách – od Tel Avivu po Kodaň – sa babka stala nielen návratom ku koreňom, ale aj symbolom kulinárskej kreativity. A v slovenskom prostredí? Objavuje sa pomaly, ale isto. Mnohé menšie pekárne, ktoré sa sústredia na poctivú výrobu a kvalitné pečivo, ju zaraďujú do svojej ponuky. V Bratislave možno nájsť babku čokoládovú aj škoricovú, občas dokonca aj s miestnymi prvkami – napríklad s lekvárom alebo tvarohom.
Citujme slová britského pekára Dana Leoparda, ktorý o babke napísal: „Pečenie je spôsob, ako povedať niečo bez slov. Babka hovorí: mám ťa rád, spomínam, chcem zdieľať." A práve zdieľanie je v jadre tejto sladkosti. Zdieľa sa nielen pri stole, ale aj ako recept, spomienka a tradícia.
Ač sa môže zdať, že v dobe superpotravín a raw dezertov je babka krokom späť, opak je pravdou. Je to krok ku koreňom, k úprimnej chuti, k skutočnému potešeniu.
Keď sa niekto rozhodne sobotné dopoludnie venovať pečeniu babky, nie je to len o dezerte. Je to o ochote spomaliť, tvoriť a venovať niečo od srdca. Či už ju pečiete pre rodinu, priateľov alebo len tak sami pre seba, výsledkom je vždy viac než len sladký chlieb. Je to príbeh. A ten vonia po čokoláde.
