Čo sme si o tehotenstve a materstve mysleli a prekvapilo nás
Každá žena, ktorá sa raz ocitne s tehotenským testom v ruke, prichádza s celou batožinou predstáv. Časť z nich pochádza z filmov, časť od mamičiek a kamarátok, časť si ženy samy vybájia v tých tichých chvíľach, keď si budúcnosť maľujú v tých najkrajších farbách. A potom príde realita – nie nevyhnutne krutá, ale rozhodne iná, než si kto myslel. Tehotenstvo a materstvo patria k najintenzívnejším životným skúsenostiam, ktoré žena môže prežiť, a napriek tomu zostáva okolo nich celý rad mýtov, polopravd a vecí, o ktorých sa jednoducho nehovorí nahlas.
Tento článok nie je o tom, ako materstvo idealizovať ani ako ho strašiť. Je o tom, čo si ženy pred tehotenstvom mysleli, čo čakali – a čo ich nakoniec skutočne prekvapilo.
Vyskúšajte naše prírodné produkty
Predstavy, s ktorými ženy do tehotenstva vstupujú
Kultúrny obraz tehotnej ženy je prekvapivo jednotný. Žiarivá pleť, okrúhle bruško, blažený úsmev. Žena, ktorá konečne „žiari". Táto predstava je taká rozšírená, že ju prijímajú aj samé budúce mamičky ako akýsi štandard, ku ktorému by mali smerovať. Lenže realita prvého trimestra vyzerá pre mnoho žien úplne inak – nevoľnosť, vyčerpanie, podráždenosť a pocit, že telo prestalo poslúchať.
Nevoľnosť v tehotenstve pritom nie je žiadna výnimka. Podľa dát publikovaných v odbornom časopise American Journal of Obstetrics and Gynecology trpí rôznou formou tehotenskej nevoľnosti až 80 % tehotných žien. Napriek tomu sa o nej hovorí ako o niečom okrajovom, čo „prejde". Pre mnohé ženy je to prvý veľký stret s tým, čo si mysleli a čo skutočne zažívajú – a zároveň prvý signál, že tehotenstvo bude iné, než čakali.
Popri fyzických predstavách existujú aj tie emocionálne. Mnoho žien predpokladá, že tehotenstvo prinesie okamžité šťastie, eufóriu, pocit naplnenia. A niekedy prinesie – ale nie vždy hneď, nie vždy trvalo a nie vždy bez tieňa pochybností. Je úplne normálne cítiť v tehotenstve aj úzkosť, strach alebo ambivalenciu. Psychologička a autorka kníh o perinatálnom zdraví Aurélie Athan dlhodobo upozorňuje, že spoločnosť nevie dobre pracovať s tým, že tehotenstvo môže byť radostné a zároveň náročné – a že obe tieto veci môžu existovať vedľa seba.
Mnoho žien si tiež myslelo, že tehotenstvo bude čas, keď konečne budú „mať pokoj" – pokoj od práce, od povinností, od tlaku. Materská dovolenka sa im javila ako akási odmena, dlhá pauza plná čítania kníh a popoludňajších prechádzok. Táto predstava je síce pochopiteľná, ale málokedy zodpovedá tomu, čo prichádza.
Čo ženy skutočne nečakali
Jedným z najčastejšie spomínaných prekvapení je úplná zmena vnímania vlastného tela. Ženy, ktoré celý život sa snažili mať pod kontrolou svoju váhu, svoj jedálniček, svoj vzhľad, sa zrazu ocitajú v situácii, keď telo preberá opraty samo. Bruško rastie, prsia sa menia, pokožka reaguje inak. A zatiaľ čo niekto to vníma ako oslobodzujúce, pre iné je to hlboko destabilizujúce. Vzťah k vlastnému telu v tehotenstve prechádza premenou, na ktorú sa nedá plne pripraviť.
Druhým veľkým prekvapením býva únava – a to nielen v prvom trimestri. Ženy si mysleli, že budú unavené, ale nepočítali s tým, aká totálna táto únava môže byť. Nejde o ospalosť, ktorá prejde po šálke kávy. Ide o hlboké fyzické vyčerpanie, ktoré ovplyvňuje schopnosť pracovať, myslieť, komunikovať. A po pôrode to teprve začína – novorodenec spí v krátkych intervaloch, a spánková deprivácia prvých týždňov materstva je pre väčšinu žien jednou z najnáročnejších vecí, ktoré kedy zažili.
Predstavme si napríklad Markétu, mladú grafičku z Brna, ktorá si pred pôrodom starostlivo pripravila plán prvých mesiacov s bábätkom. Prečítala niekoľko kníh, absolvovala predpôrodný kurz, nakúpila ekologické plienky a bambusové oblečky. Napriek tomu hovorí, že ju prvé tri mesiace po pôrode úplne prekvapili. „Myslela som, že budem unavená, ale zvládnem to. Nikto mi však nepovedal, ako veľmi človek prestane byť sám sebou. Prestala som vedieť, čo chcem, čo cítim, čo potrebujem. Bolo to, akoby moja identita na chvíľu išla do zálohy." Markétino svedectvo nie je výnimočné – je typické.
Práve strata identity alebo jej radikálna prestavba je ďalším fenoménom, o ktorom sa začína viac hovoriť až v posledných rokoch. Odborníci tento proces pomenovali slovom matrescence – ide o psychologický a fyzický prechod ženy v matku, ktorý je svojou intenzitou porovnateľný s pubertou. Napriek tomu sa o ňom v spoločnosti takmer nehovorí, a tak ženy zažívajú túto transformáciu bez pomenovania, bez kontextu a bez podpory. Výskumy publikované v časopise Trends in Cognitive Sciences ukazujú, že mozog ženy v období okolo pôrodu prechádza preukázateľnými štrukturálnymi zmenami – a tieto zmeny pretrvávajú roky.
Ďalšou témou, ktorú ženy nečakali, je vzťah s partnerom. Pred dieťaťom si mnohé páry mysleli, že bábätko ich vzťah upevní, prehĺbi, dá mu nový zmysel. A áno, môže. Ale zároveň je to jedno z najnáročnejších období pre partnerský vzťah vôbec. Pribúdajú povinnosti, ubúda čas pre seba navzájom, komunikácia sa zužuje na logistiku a spánok sa stáva vzácnou komoditou. Partneri si môžu pripadať ako spolubývajúci s pracovnou zmluvou – a je dôležité vedieť, že aj toto je normálna fáza, nie zlyhanie.
Materstvo ako každodenná prax – ďaleko od instagramových obrázkov
Sociálne siete urobili pre obraz materstva veľa – a nie vždy dobre. Instagram plný dokonale upravených mamičiek s kávou v ruke a usmiavajúcim sa bábätkom v náručí vytvoril nový typ tlaku: tlak vyzerať ako šťastná matka. Ženy tak čelia nielen reálnej náročnosti materstva, ale aj pocitu, že to robia zle, pretože ich každodennosť vyzerá inak.
Pritom každodenné materstvo je v prvom rade o opakovaní. O prebaľovaní, kojení, uspávaní, kojení, prebaľovaní znova. O hľadaní rovnováhy medzi potrebami dieťaťa a vlastnými potrebami, ktoré sa naučiť nepotláčať je samo o sebe celoživotná práca. Materstvo nie je stav, je to prax – a ako každá prax sa skladá z dobrých dní aj tých, keď človek len prežíva.
Ako povedala pediatrička a autorka Perri Klass: „Byť dobrou matkou neznamená byť dokonalou matkou. Znamená to byť dosť dobrou matkou – a to stačí." Táto myšlienka, hoci jednoduchá, je pre mnoho žien skutočne oslobodzujúca.
Jednou z vecí, ktoré ženy tiež nečakali, je to, ako intenzívne sa v materstve prebudí ich vlastné detstvo. Spomienky, vzorce správania, nevyriešené veci z minulosti – to všetko sa zrazu vynoří s prekvapivou silou. Psychoterapeuti hovoria o tom, že príchod dieťaťa je jedným z najsilnejších spúšťačov osobného rastu, ale aj osobnej krízy. Nie je náhoda, že práve v období materstva mnoho žien po prvýkrát vyhľadá terapiu alebo začne vedome pracovať na sebe.
S tým úzko súvisí aj téma popôrodnej depresie a úzkosti, o ktorých sa stále hovorí príliš málo. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie trpí popôrodnou depresiou až 13 % žien po celom svete – a to sú len diagnostikované prípady. Mnohé ženy svojimi pocitmi trpia v tichu, pretože sa hanbia priznať, že materstvo nie je tým šťastím, ktoré si predstavovali. Priznať si, že mi je ťažko, nie je slabosť. Je to začiatok cesty späť k sebe.
Zaujímavé je tiež to, ako materstvo premieňa vzťah žien k ich vlastným telám z dlhodobého hľadiska. Mnoho žien, ktoré celý život bojovali s body image, opísalo, že po pôrode – paradoxne – začali svoje telo vnímať s väčšou vďačnosťou. Telo, ktoré dokázalo priniesť život, sa zrazu javí inak. Nie nevyhnutne „krajšie" v konvenčnom zmysle slova, ale silnejšie, hodnotnejšie, úctyhodnejšie. Táto premena prichádza pomaly a nie u každej ženy – ale je reálna a zdokumentovaná.
A čo starostlivosť o seba? Ženy si pred materstvom mysleli, že si na seba čas nájdu. Že si zachovajú svoje rituály – rannú kávu v pokoji, cvičenie, čítanie, starostlivosť o pleť. Realita prvých mesiacov je taká, že na seba nezostáva takmer nič. A práve tu zohráva úlohu vedomé rozhodnutie – rozhodnutie, že starostlivosť o seba nie je luxus, ale nevyhnutnosť. Či už ide o ekologické produkty pre starostlivosť o telo po pôrode, pohodlné a pritom udržateľne vyrobené oblečenie na kojenie, alebo len o päť minút denne, keď si žena pripomenie, že existuje aj mimo roly matky.
Tehotenstvo a materstvo sú skúsenosti, ktoré sa nedajú plne opísať ani odovzdať. Dajú sa len prežiť – s otvorenosťou, trpezlivosťou a ochotou pustiť sa starých predstáv. Ženy, ktoré vstupujú do tohto obdobia s realistickým očakávaním a dostatočnou podporou – či už od partnera, rodiny, priateľov alebo odborníkov – majú výrazne lepšie predpoklady prejsť týmto prerodom zdravo a celé. Nejde o to mať všetko pod kontrolou. Ide o to byť prítomná – aj vo chvíľach, keď je to ťažké.
