Fenomén upratovania predtým, než dorazí upratovačka alebo remeselník
Pozná to takmer každý. Príde správa od upratovačky, že dorazí v piatok dopoludnia, a zrazu sa v byte spustí horúčkovité upratovanie. Veci miznú zo stolov do zásuviek, riad sa narýchlo umýva, z podlahy sa zbierajú ponožky. Pritom celý zmysel návštevy je predsa ten, aby niekto iný upratoval za vás. Podobná situácia nastáva, keď čakáte remeselníka – ešte než príde vymeniť kohútik alebo opraviť zásuvku, prechádzate bytom a dávate veci „do poriadku". Prečo to vlastne robíme? A je to vôbec iracionálne, alebo za tým stojí niečo hlbšie?
Psychológovia a sociológovia sa týmto zdanlivo banálnym fenoménom zaoberajú prekvapivo vážne. Ukazuje sa totiž, že nutkanie upratať pred príchodom niekoho cudzieho – či už ide o profesionálnu upratovačku, inštalatéra alebo elektrikára – nie je výsledkom púhej roztržitosti alebo zvyku. Je to komplexné správanie riadené sociálnymi normami, strachom zo súdu druhých a hlboko zakorenenými predstavami o tom, čo znamená mať „slušný domov".
Vyskúšajte naše prírodné produkty
Strach z hodnotenia a sociálne normy
Domov je v našej kultúre silne spojený s identitou. To, ako vyzerá váš byt alebo dom, hovorí – aspoň v očiach ostatných – niečo o tom, kto ste. Neporiadok nie je vnímaný len ako neporiadok, ale ako signál. Signál lenivosti, nedbalosti alebo dokonca osobného zlyhania. Tento predpoklad je samozrejme zjednodušujúci a nespravodlivý, ale napriek tomu je v mnohých spoločnostiach hlboko zakorenený.
Sociálna psychológia hovorí o fenoméne zvanom „impression management" – teda riadení dojmu, ktorý na ostatných robíme. Americký sociológ Erving Goffman vo svojich prácach opísal, ako ľudia neustále „hrajú rolu" v závislosti od publika, ktoré majú pred sebou. Domov, ktorý bol ešte nedávno výhradne súkromným priestorom, sa v okamihu návštevy stáva javiskom. A na javisku sa upratujú kulisy.
Upratovačka alebo remeselník pritom nie sú hostia v tradičnom zmysle slova. Neprichádzajú na večeru ani na kávu. Napriek tomu – alebo možno práve preto – ich návšteva v ľuďoch vyvoláva silnú potrebu prezentovať svoj domov ako upratený a funkčný priestor. Je to paradoxné: pozývame si domov človeka, ktorého prácou je upratovať, a pritom sa hanbíme za neporiadok, ktorý by mal upratať.
Výskumy v oblasti behaviorálnej psychológie naznačujú, že kľúčovú úlohu hrá strach zo súdu. Nejde o racionálnu úvahu – väčšina ľudí si uvedomuje, že upratovačka videla v živote horšie veci ako ich neupratanú obývaciu izbu. Napriek tomu emocionálna reakcia pretrváva. Mozog vyhodnocuje situáciu ako sociálne rizikovú a spúšťa obranné správanie: upratať, schovať, zamaskovať.
Zaujímavé je, že táto reakcia je výrazne silnejšia u žien ako u mužov, hoci rozdiely sa v posledných dekádach postupne zmenšujú. Historicky bolo udržiavanie domácnosti považované za ženskú zodpovednosť, a preto je sociálny tlak spojený s „neupratnou domácnosťou" stále intenzívnejšie prežívaný ženami. Neupratný byt bol a do istej miery stále je vnímaný ako zlyhanie gazdinej, nie ako zlyhanie domácnosti ako celku. Tento kultúrny balast sa prenáša z generácie na generáciu a prejavuje sa práve v situáciách, keď prichádza cudzí človek.
Praktická stránka veci – a prečo aj tá dáva zmysel
Popri psychologických dôvodoch existujú však aj celkom racionálne argumenty pre to, prečo upratať pred príchodom profesionála. A tie treba vziať do úvahy, aby bol celý obraz úplný.
Upratovačka, ktorá prichádza do domácnosti plnej vecí pohádzaných po zemi, vecí na nesprávnych miestach a neprehľadných kôp, pracuje menej efektívne. Čas, ktorý strávi presúvaním vecí a hľadaním toho, čo patrí kam, je čas, ktorý nemôže venovať skutočnému upratovaniu. Inými slovami: ak chcete, aby profesionálne upratovanie skutočne prinieslo výsledky, má zmysel pripraviť pre upratovačku podmienky, v ktorých môže robiť svoju prácu dobre. To neznamená upratať za ňu – znamená to odstrániť chaos, ktorý by jej prácu sťažoval.
Podobná logika platí pre remeselníkov. Inštalatér, ktorý prichádza opraviť odpad pod drezom, potrebuje prístup k miestu opravy. Ak je kuchynská linka obložená hromadou riadu, škatúľ a rôzneho harampadia, predlžuje sa čas opravy a rastie riziko, že niečo omylom poškodí alebo prehliadne. Upratať priestor okolo miesta, kde bude remeselník pracovať, je teda čisto praktický krok – a zároveň prejav rešpektu k jeho práci.
Vezmime si ako príklad Martinu, tridsaťpäťročnú grafičku z Brna, ktorá si necháva každé dva týždne upratovať byt. Sama priznáva, že vždy pred príchodom upratovačky strávi zhruba hodinu „predupratovaním". „Viem, že je to trochu absurdné," hovorí, „ale nemôžem si pomôcť. Schovám veci, o ktorých nechcem, aby ich videla – osobné listy, lieky, veci, ktoré sú jednoducho moje." Jej príbeh odhaľuje ešte jeden rozmer celého fenoménu: súkromie. Domov je miestom, kde uchovávame veci, ktoré nechceme zdieľať s okolitým svetom. Príchod cudzieho človeka – hoci profesionála – toto súkromie narušuje, a ukladanie vecí pred jeho príchodom je spôsobom, ako si aspoň časť tohto súkromia zachovať.
Keď sa zo zvyku stáva problém
Väčšinou ide o neškodný zvyk, ktorý má ako psychologické, tak praktické opodstatnenie. Ale existujú situácie, keď sa toto správanie môže stať príznakom niečoho hlbšieho. Ak príprava na príchod upratovačky trvá celý deň, vyvoláva silnú úzkosť alebo vás vedie k tomu, že návštevu opakovane odkladáte alebo rušíte, môže ísť o prejav perfekcionizmu alebo sociálnej úzkosti.
Perfekcionizmus v domácom prostredí je téma, ktorú psychológovia čoraz viac sledujú. Tlak na dokonale upratený a esteticky bezchybný domov – živený okrem iného sociálnymi sieťami plnými starostlivo nafotených interiérov – môže viesť k chronickému stresu a pocitu, že váš domov nikdy nie je „dosť dobrý". Pritom domov by mal byť predovšetkým miestom odpočinku a bezpečia, nie výstavnou sieňou.
Ako poznamenal dánsky spisovateľ a filozof Søren Kierkegaard: „Najodvážnejší čin je myslieť sám za seba – nahlas." To isté by sa dalo povedať o odvahe prijať vlastný domov taký, aký je – s neporiadkom, s nedokonalosťami, so životom, ktorý sa v ňom odohráva. Otázka znie: dokážeme sa oslobodiť od dojmu, že náš byt musí byť vždy pripravený na fotografovanie?
Odborníci na duševné zdravie, napríklad tí združení v Americkej psychologickej asociácii, opakovane upozorňujú, že mierna miera neporiadku je prirodzenou súčasťou funkčného domova a nemala by byť zdrojom hanby. Dôležitejší ako vizuálna dokonalosť je pocit pohody a bezpečia, ktorý v danom priestore máme.
Na druhej strane, ak vás príprava na príchod profesionálov motivuje k pravidelnejšiemu upratovaniu a poriadku, ktorý by ste inak odkladali, ide o úplne zdravý mechanizmus. Sociálny tlak – aj ten, ktorý je namierený voči sebe samým – môže byť produktívnou silou, ak ho nepreháňame.
Zaujímavé svetlo na celú problematiku vrhajú aj štúdie zaoberajúce sa vzťahom medzi fyzickým prostredím a psychickým stavom. Výskum publikovaný v časopise Personality and Social Psychology Bulletin napríklad ukázal, že ľudia, ktorí opisovali svoj domov ako „neupratený" alebo „nedokončený", vykazovali vyššie hladiny kortizolu – hormónu stresu – ako tí, ktorí svoj domov vnímali ako upratený a organizovaný. To naznačuje, že túžba po poriadku pred príchodom cudzej osoby môže byť čiastočne aj túžbou po vlastnom psychickom komforte – a nielen snahou zapôsobiť na druhých.
Celý fenomén „upratovania pred upratovačkou" tak odhaľuje fascinujúci priesečník psychológie, sociológie a každodennej praxe. Je to správanie, ktoré je zároveň iracionálne aj celkom logické, zbytočné aj zmysluplné. Ukazuje, ako hlboko sú v nás zakorenené sociálne normy spojené s domovom a ako silne vnímame svoj životný priestor ako súčasť vlastnej identity. Domov nie je len miesto, kde bývame – je to miesto, ktoré o nás niečo hovorí. A práve preto ho chceme mať pod kontrolou, aj keď prichádza niekto, koho prácou je vziať túto kontrolu dočasne do svojich rúk.
Nabudúce, keď sa pristrihnete pri tom, ako narýchlo umývate riad pred príchodom upratovačky, nemusíte sa za to hanbiť. Je to hlboko ľudská reakcia – a teraz viete prečo. A ak vám záleží nielen na čistote domova, ale aj na tom, čím upratujete, oplatí sa siahnuť po ekologických čistiacich prostriedkoch, ktoré sú šetrné ako k vášmu prostrediu, tak aj k planéte – pretože poriadny domov a zodpovedný prístup k životnému prostrediu idú ruka v ruke.
