Doom scrolling a úzkosť z negatívnych správ
Každý to pozná. Ľahnete si večer do postele, odomknete telefón, aby ste sa „len rýchlo pozreli, čo je nového", a zrazu je polnoc. Palec neúnavne roluje cez správy o vojnách, ekonomických krízach, klimatických katastrofách a politických škandáloch. Nič z toho vás nepoteší, nič vám nepomôže lepšie zaspať, a predsa nedokážete prestať. Tento fenomén má meno – doom scrolling – a jeho dopad na ľudskú psychiku je oveľa hlbší, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
Termín doom scrolling (niekedy písaný ako doomscrolling) sa rozšíril najmä počas pandémie covidu-19, keď milióny ľudí po celom svete trávili hodiny sledovaním znepokojivých správ o počtoch nakazených a zosnulých. Samotný jav ale existoval dávno predtým. Ide o kompulzívnu konzumáciu negatívneho spravodajského obsahu, často na sociálnych sieťach, ktorá prináša pocit informovanosti, ale v skutočnosti živí úzkosť, stres a bezmocnosť. A práve vzťah medzi doom scrollingom a úzkosťou, teda to, ako nekonečný spravodajský cyklus ovplyvňuje našu psychiku, si zaslúži pozornosť.
Prečo vlastne nedokážeme prestať? Odpoveď leží hlboko v evolučnej biológii. Ľudský mozog je naprogramovaný tak, aby venoval prioritnú pozornosť hrozbám. Tento mechanizmus, známy ako negatívne kognitívne skreslenie (negativity bias), bol neuveriteľne užitočný v dobách, keď bolo potrebné rýchlo rozpoznať predátora v kríkoch. Dnes ale tento istý mechanizmus spôsobuje, že negatívne správy na nás pôsobia silnejšie než pozitívne. Štúdia publikovaná v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences ukázala, že ľudia venujú negatívnym informáciám výrazne viac pozornosti a pamätajú si ich dlhšie. Sociálne siete a spravodajské portály to dobre vedia – algoritmy sú navrhnuté tak, aby nám predkladali obsah, ktorý vyvoláva silné emócie, pretože takýto obsah generuje viac kliknutí, viac zdieľaní a v konečnom dôsledku viac príjmov z reklamy.
Vzniká tak dokonalá slučka. Prečítate si znepokojivú správu, pocítite nepokoj a okamžite hľadáte ďalšie informácie, aby ste ten nepokoj zmiernili. Lenže ďalšie informácie prinesú ďalšie negatívne správy, úzkosť sa prehĺbi a vy rolujete ďalej. Je to mechanizmus podobný tomu, ktorý funguje pri automatoch v kasíne – intermitentné posilňovanie. Občas narazíte na niečo zaujímavé alebo užitočné, čo vás udrží v cykle, hoci väčšina obsahu vám spôsobuje nepohodu.
Dopady na duševné zdravie pritom nie sú len teoretické. Výskum publikovaný v roku 2022 v odbornom časopise Health Communication zistil priamu súvislosť medzi nadmernou konzumáciou správ a zhoršením duševného zdravia, vrátane zvýšenej miery úzkosti, depresívnych symptómov a porúch spánku. Účastníci štúdie, ktorí trávili sledovaním správ viac ako dve hodiny denne, vykazovali výrazne vyššie hladiny stresu než tí, ktorí správy konzumovali umiernene. Zaujímavé je, že nejde len o množstvo času, ale aj o spôsob konzumácie – pasívne scrollovanie na sociálnych sieťach bolo spojené s horšími výsledkami než aktívne vyhľadávanie konkrétnych informácií.
Predstavte si napríklad Marka, tridsaťročného IT špecialistu z Brna. Počas prvej vlny pandémie začal každé ráno kontrolovať štatistiky nákazy, sledovať tlačové konferencie a čítať komentáre pod spravodajskými článkami. „Hovoril som si, že potrebujem vedieť, čo sa deje, aby som sa mohol chrániť," spomína. Postupne sa ale ranná kontrola zmenila na celodenný rituál. Marek sledoval správy pri raňajkách, v práci počas prestávok aj večer v posteli. Po niekoľkých týždňoch si začal všímať, že horšie spí, je podráždený a nedokáže sa sústrediť. „Paradoxne som sa cítil menej pripravený na čokoľvek, hoci som mal viac informácií než ktokoľvek okolo mňa." Markov príbeh nie je výnimočný – je skôr typický. Práve táto ilúzia kontroly, pocit, že čím viac informácií máme, tým lepšie sme na situáciu pripravení, je jedným z hlavných motorov doom scrollingu.
Ako spravodajský cyklus pracuje s našou pozornosťou
Moderný spravodajský cyklus sa zásadne líši od toho, čo poznali predchádzajúce generácie. Ešte pred dvadsiatimi rokmi väčšina ľudí konzumovala správy dvakrát denne – ráno v novinách a večer pri televíznych správach. Existoval jasný začiatok a koniec, prirodzená hranica, po ktorej sa človek mohol venovať iným veciam. Dnes je spravodajský cyklus nepretržitý. Notifikácie na telefóne prinášajú breaking news v ktorúkoľvek hodinu, sociálne siete miešajú osobné príspevky priateľov so znepokojivými titulkami a hranica medzi informovaním a zábavou sa rozplýva.
Túto premenu výstižne popísal americký mediálny teoretik Neil Postman už v roku 1985 vo svojej knihe Ubavit sa k smrti: „Médium je metafora. Spôsob, akým prijímame informácie, formuje to, ako o nich premýšľame." Postman vtedy hovoril o televízii, ale jeho slová platia pre éru smartfónov ešte naliehavejšie. Formát krátkych, emocionálne nabitých správ optimalizovaných pre scrollovanie nás učí vnímať svet ako nekonečný prúd kríz, na ktoré nemáme žiadny vplyv.
Kľúčovú úlohu hrá aj takzvaný mean world syndrome (syndróm zlého sveta), koncept formulovaný komunikačným teoretikom Georgom Gerbnerom. Podľa neho ľudia, ktorí konzumujú veľké množstvo mediálneho obsahu zameraného na násilie a katastrofy, majú tendenciu vnímať svet ako nebezpečnejší, než v skutočnosti je. Tento skreslený pohľad potom spätne posilňuje úzkosť a potrebu sledovať ďalšie správy – pretože keď je svet taký nebezpečný, musíte predsa vedieť, čo sa deje.
Obzvlášť zraniteľní sú v tomto ohľade mladí ľudia. Podľa prieskumu American Psychological Association z roku 2020 uviedlo 68 % dospelých Američanov, že správy im spôsobujú stres, a u generácie Z (narodených po roku 1997) bolo toto číslo ešte vyššie. Mladí ľudia trávia na sociálnych sieťach viac času, sú vystavení väčšiemu množstvu nefiltrovaného obsahu a často nemajú dostatočne vyvinuté copingové stratégie, aby s týmto prílivom negativity dokázali zdravo pracovať.
Nemožno pritom povedať, že by riešením bolo prestať sledovať správy úplne. Informovanosť je dôležitá pre fungovanie demokratickej spoločnosti a pre schopnosť robiť kvalifikované rozhodnutia v osobnom živote. Problém nie je v samotnom sledovaní správ, ale v tom, akým spôsobom a v akom množstve ich konzumujeme.
Vyskúšajte naše prírodné produkty
Cesta k zdravšiemu vzťahu s informáciami
Psychológovia a odborníci na digitálny wellbeing navrhujú niekoľko prístupov, ktoré môžu pomôcť prerušiť cyklus doom scrollingu bez toho, aby človek musel žiť v informačnej bubline. Nejde o radikálne kroky, ale skôr o vedomé návyky, ktoré postupne menia náš vzťah k médiám.
Prvým a možno najdôležitejším krokom je uvedomenie. Väčšina doom scrollingu prebieha na autopilota – siahnete po telefóne bez toho, aby ste o tom vedome rozhodli. Samotné rozpoznanie tohto vzorca správania je prvým krokom k jeho zmene. Môže pomôcť jednoduché opatrenie, ako je sledovanie času stráveného na telefóne pomocou vstavaných nástrojov (Screen Time na iPhone alebo Digital Wellbeing na Androide). Keď človek vidí, že na spravodajských aplikáciách strávil tri hodiny denne, často to samo osebe stačí ako motivácia k zmene.
Ďalším účinným prístupom je stanovenie pevných časov na konzumáciu správ. Namiesto neustáleho sledovania notifikácií si vyhraďte dve konkrétne doby počas dňa – napríklad ráno po raňajkách a poobede po práci – kedy sa pozriete, čo sa deje vo svete. Mimo tieto časy vypnite notifikácie spravodajských aplikácií. Môže to spočiatku vyvolávať nepokoj (čo samo osebe svedčí o tom, aký silný návyk doom scrolling je), ale väčšina ľudí zistí, že im nič podstatné neunikne.
Dôležitú úlohu hrá aj výber zdrojov. Existuje zásadný rozdiel medzi čítaním analytického článku v kvalitnom médiu a scrollovaním komentárov pod senzačným titulkom na sociálnej sieti. Kvalitná žurnalistika poskytuje kontext, vysvetľuje príčiny a dôsledky a ponúka perspektívu. Sociálne siete naopak často vytrhávajú udalosti z kontextu a zosilňujú emocionálne reakcie. Vedomý výber dôveryhodných zdrojov a obmedzenie času na sociálnych sieťach môže výrazne znížiť úzkosť spojenú s konzumáciou správ.
Za zmienku stojí aj koncept „informačnej diéty", ktorý spopularizoval autor Clay Johnson vo svojej rovnomennej knihe. Rovnako ako pri jedle nejde len o množstvo, ale aj o kvalitu. Konzumácia desiatok krátkych, emocionálne nabitých správ je ekvivalentom stravovania sa vo fast foode – rýchlo vás nasýti, ale dlhodobo škodí. Pomalé, hĺbkové čítanie kvalitných článkov alebo počúvanie podcastov je naopak ako vyvážené jedlo – vyžaduje viac času, ale zanecháva vás s lepším pocitom a skutočným porozumením.
Fyzická aktivita a pobyt v prírode sú ďalšími mocnými protilátkami. Rad štúdií potvrdzuje, že pohyb na čerstvom vzduchu znižuje hladinu kortizolu (stresového hormónu) a zlepšuje náladu. Keď cítite nutkanie siahnuť po telefóne a začať scrollovať, skúste namiesto toho vyjsť na krátku prechádzku. Nie je to jednoduché – mozog vyžaduje svoju dávku stimulácie – ale s praxou sa to stáva prirodzenejším.
Pomôcť môže aj jednoduchá technika, ktorú psychológovia nazývajú „test užitočnosti". Skôr než otvoríte spravodajskú aplikáciu, opýtajte sa sami seba: „Hľadám konkrétnu informáciu, ktorá mi pomôže urobiť nejaké rozhodnutie, alebo len scrollujem zo zvyku?" Ak je odpoveď tá druhá, zatvorte aplikáciu a urobte niečo iné. Táto krátka pauza medzi impulzom a akciou môže byť prekvapivo účinná.
A nakoniec – a to je možno najdôležitejšie – je dobré si pripomínať, že svet nie je len to, čo vidíme na obrazovke telefónu. Správy zo svojej podstaty zdôrazňujú výnimočné, dramatické a negatívne udalosti, pretože tie sú spravodajsky zaujímavé. Nikto nenapíše článok o tom, že dnes sa milióny ľudí v bezpečí vrátili domov z práce, že tisíce vedcov pokročili vo výskume liekov na závažné choroby alebo že sa v susedstve niekto nezištne postaral o staršieho človeka. Ako poznamenal švédsky lekár a štatistik Hans Rosling vo svojej knihe Faktomluva: svet je v mnohých merateľných ohľadoch lepší, než bol kedykoľvek predtým – lenže túto skutočnosť spravodajský cyklus systematicky zastiera.
Doom scrolling a úzkosť, ktorú vyvoláva, nie sú nevyhnutnou daňou za život v digitálnej ére. Sú skôr dôsledkom toho, že naše technológie sa vyvinuli rýchlejšie než naša schopnosť s nimi zdravo zaobchádzať. Dobrou správou je, že každý z nás má možnosť tento vzťah zmeniť. Nie tým, že zavrieme oči pred svetom, ale tým, že sa naň budeme pozerať vedomejšie, s nadhľadom a v primeranej miere. Telefón má tlačidlo na vypnutie – a niekedy je to to najzdravšie tlačidlo, ktoré môžete stlačiť.
