Ekologické pohreby ponúkajú šetrnejšie rozlúčenie
Smrť je téma, o ktorom sa v českej spoločnosti príliš nehovorí. Napriek tomu práve spôsob, akým sa so svojimi mŕtvymi lúčime, vypovedá veľa o tom, ako pristupujeme k prírode, k životu a k hodnotám, ktoré považujeme za dôležité. V posledných rokoch sa čoraz viac ľudí začína pýtať, či tradičný pohreb skutočne musí byť jedinou možnosťou – a či existujú spôsoby, ako sa s blízkym rozlúčiť šetrnejšie k životnému prostrediu. Ekologické pohreby nie sú len módnym výstrelkom, ale premyslenou odpoveďou na otázku, čo sa stane s naším telom potom, čo odídeme, a aký odtlačok zanecháme na planéte aj po svojej smrti.
Záujem o túto tému rastie celosvetovo. Podľa prieskumov britskej organizácie Dying Matters premýšľa o ekologickejšom pohrebe čoraz väčšie percento ľudí naprieč vekovými skupinami – a to nielen tí, ktorí sa všeobecne zaujímajú o udržateľný životný štýl. Je to logické. Ak niekto celý život triedi odpad, vyhýba sa plastom a volí lokálne potraviny, je prirodzené, že chce, aby aj jeho posledná cesta zodpovedala týmto hodnotám.
Vyskúšajte naše prírodné produkty
Čo vlastne tradičný pohreb robí so životným prostredím?
Aby bolo možné pochopiť, prečo ekologické alternatívy dávajú zmysel, je užitočné sa najprv pozrieť na to, ako environmentálne náročné sú bežné spôsoby pochovávanie. Klasický pohreb do zeme s rakvou z lakovaného dreva, vyloženou syntetickými materiálmi, zahŕňa celý rad ekologicky problematických prvkov. Pri výrobe rakvy sa spotrebúva drevo z často nekvalitne obhospodarovaných lesov, používa sa formaldehyd a iné chemické látky pri balzamovaní tela a pohrebné obrady sú spojené s dopravou, energiou a produkciou odpadu. Samotný pohrebný priemysel v Spojených štátoch napríklad ročne spotrebuje podľa Národnej asociácie pohrebných riaditeľov obrovské množstvo ocele, betónu a chemikálií.
Kremácia, ktorá je v Českej republike veľmi rozšírená – podľa dát Českého štatistického úradu sa kremáciou lúči viac ako 80 % zosnulých – je z hľadiska záborov pôdy úspornejšia, ale energeticky náročná. Spaľovanie tela uvoľňuje do ovzdušia CO₂, oxid dusičitý a v prípade zubných amalgámových plômb aj ortuť. To neznamená, že kremácia je zlá voľba, ale je fér povedať, že ani ona nie je bez environmentálneho dopadu.
Práve z tohto vedomia vyrastá túžba po alternatívach – po spôsoboch pochovávanie, ktoré sú bližšie prirodzeným cyklom prírody a ktoré nezanechávajú za sebou zbytočnú ekologickú stopu.
Aké ekologické možnosti pohrebu existujú?
Svet ekologického pohrebníctva je prekvapivo pestrý. V krajinách ako Spojené kráľovstvo, Nemecko alebo Škandinávia sú mnohé z týchto alternatív už plne etablované a legislatívne ukotvené. V Českej republike je situácia zložitejšia, ale rozhodne nie beznádejná.
Najznámejšou a najdostupnejšou formou ekologického pohrebu je takzvaný prírodný pohreb, pri ktorom je telo uložené do zeme bez rakvy alebo v rakve z biologicky rozložiteľných materiálov – napríklad z prútia, bambusu, pevného kartónu alebo nelakovaného dreva. Telo nie je balzamované chemickými látkami a hrob nie je označený kamenným náhrobkom, ale skôr živým stromom alebo prostou drevenou tabuľkou. Takéto pohrebiská, nazývané v anglosaskom svete „woodland burial grounds" čiže lesné cintoríny, ponúkajú pozostalým miesto pokoja uprostred prírody, kde sa môžu so svojím blízkym stretnúť inak ako na tradičnom kamennom cintoríne.
Ďalšou zaujímavou možnosťou je aquamácia, označovaná aj ako alkalická hydrolýza. Ide o proces, pri ktorom je telo rozložené pomocou vody a hydroxidu draselného pri vyššej teplote. Výsledkom sú kosti, ktoré možno potom zpopelniť, a tekutina bohatá na živiny, ktorá môže byť použitá ako hnojivo. Aquamácia je výrazne menej energeticky náročná ako kremácia a neuvoľňuje do ovzdušia škodlivé látky. V súčasnosti je legálne dostupná napríklad vo Veľkej Británii, časti Spojených štátov alebo Kanade.
Ešte futuristicky znejúca, ale pritom veľmi prirodzená je metóda nazývaná terramácia alebo aj „ľudský kompost". Telo je uložené do špeciálnej nádoby spolu s organickým materiálom, kde za prísne kontrolovaných podmienok prirodzene skompostuje za približne 30 až 45 dní. Výsledná zemina môže byť použitá v záhrade alebo v lese. Túto metódu ako prvý legalizoval americký štát Washington v roku 2019 a odvtedy ju prijalo ďalších niekoľko štátov. Ako by sa tým napĺňali slová básnika Walta Whitmana: „Každý atóm patriaci mne, patrí aj tebe" – telo sa doslova vracia späť do kolobehu života.
Existujú aj menej známe inovácie, ako je pohreb pomocou húb – špeciálny oblek pokrytý mycelium, ktoré napomáha rozkladu tela a neutralizuje toxíny. Túto metódu propaguje americká firma Coeio a hoci je stále skôr na hranici experimentu, ukazuje, akým smerom sa ekologické pohrebníctvo uberá.
Ako to vyzerá s legislatívou v Českej republike?
A teraz k otázke, ktorá zaujíma každého, kto o ekologickom pohrebe uvažuje prakticky: čo dovoľuje česká legislatíva? Základným právnym rámcom je zákon č. 256/2001 Sb. o pohrebníctve, ktorý stanovuje podmienky pre nakladanie s ľudskými pozostatkami, prevádzku pohrebísk a pohrebné služby. Tento zákon bol prijatý v dobe, keď ekologické alternatívy pochovávanie boli v českom kontexte prakticky neznáme, a tomu zodpovedá aj jeho obsah.
Česká legislatíva v súčasnosti povoľuje dve základné formy pochovávanie: pohreb do zeme a kremáciu. Telo musí byť uložené na registrovanom pohrebisku alebo kremované v krematóriu. To znamená, že väčšina vyššie uvedených alternatív – aquamácia, terramácia alebo lesné pohreby v pravom slova zmysle – nie je v Českej republike legálne dostupná. Zákon napríklad výslovne nepočíta s možnosťou pohrebu mimo vymedzených pohrebísk, a teda ani s pohrebom pod stromom na súkromnom pozemku, ako to funguje v niektorých iných krajinách.
Napriek tomu existujú určité možnosti, ako sa k ekologickému pohrebu priblížiť aj v rámci súčasného právneho rámca. Kremácia sama o sebe ponúka relatívne veľkú voľnosť v nakladaní s popolom. Zákon síce stanovuje, že popol musí byť uložený na pohrebisku, ale zároveň umožňuje jeho rozptyl na tzv. rozptylových lúčkach, ktoré sú súčasťou pohrebísk. Niektorí pozostalí sa rozhodujú pre rozptyl popola v prírode, napríklad do rieky alebo v lese – táto prax sa odohráva v akejsi právnej šedej zóne a úrady ju spravidla výslovne nestíhajú, napriek tomu ju zákon striktne nevymedzuje ako povolenú mimo pohrebísk.
Čo sa týka materiálov rakvy, zákon nestanovuje presné špecifikácie a nevylučuje použitie ekologicky šetrných materiálov. Rakvy z prútia, bambusu alebo kartónu sú teda legálne použiteľné, ak spĺňajú základné hygienické a technické požiadavky. Tu sa otvára priestor pre skutočne udržateľnejšiu voľbu aj v rámci existujúceho systému. Niektoré české pohrebné služby už tieto možnosti ponúkajú alebo sú ochotné ich sprostredkovať na prianie pozostalých.
Otázka lesných cintorínov je v Česku zatiaľ otvorená. Diskusie o ich zavedení prebiehajú, ale konkrétne legislatívne zmeny sa zatiaľ nepresadili. V susednom Nemecku pritom fungujú tzv. „Friedwälder" – lesné cintoríny, kde sú popoly ukladané k päte stromov – ako plnohodnotná alternatíva už od 90. rokov. Česká republika by mohla ísť podobnou cestou, ak by zákon o pohrebníctve prešiel potrebnou novelizáciou.
Situáciu dobre ilustruje príbeh rodiny z Brna, ktorá po smrti starej mamy hľadala spôsob, ako ju pochovať v súlade s jej celoživotným vzťahom k prírode. Stará mama celý život pestovala záhradu a priala si byť pochovaná pod stromom. Rodina nakoniec zvolila kremáciu s uložením popola do biologicky rozložiteľnej urny, ktorá bola zakopaná pri päte duba na pohrebisku s prírodným charakterom. Hoci to nebol lesný pohreb v plnom slova zmysle, išlo o kompromis, ktorý rodine dal pocit zmysluplného rozlúčenia.
Čo môžete urobiť dnes?
Aj napriek legislatívnym obmedzeniam situácia nie je beznádejná. Záujem verejnosti o ekologickejšie formy pochovávanie rastie a s ním rastie aj tlak na zmenu zákonov. Organizácie ako Naděje pro umírání alebo rôzne iniciatívy v oblasti paliatívnej starostlivosti postupne otvárajú verejnú diskusiu o tom, ako chceme pristupovať k smrti – a tým pádom aj k pochovávaniu.
Ak chcete, aby vaša posledná cesta bola čo najšetrnejšia k životnému prostrediu, je dobré premýšľať o niekoľkých konkrétnych veciach. Pri výbere pohrebnej služby sa pýtajte na možnosť ekologicky šetrnej rakvy alebo urny. Biologicky rozložiteľné urny z rašeliny, soli alebo recyklovaného papiera sú dostupné aj v Česku. Ak volíte kremáciu, zistite, či krematórium spĺňa moderné emisné štandardy. A v neposlednom rade – zanechajte písomné prianie, ako si prajete byť pochovaní. Pozostalí potom nemusia hádať a môžu sa sústrediť na smútok aj spomienky.
Ekologický pohreb nie je o tom vzdať sa dôstojnosti alebo tradícií. Je to skôr o vedomom rozhodnutí, že aj v poslednom akte svojho života chceme byť v súlade s hodnotami, ktoré sme zastávali. Česká legislatíva zatiaľ zaostáva za tým, čo ponúkajú iné európske krajiny, ale tlak na zmenu silnie – a s ním aj nádej, že v blízkej budúcnosti bude mať každý možnosť zvoliť si rozlúčenie, ktoré bude naozaj jeho vlastné.
