Ako pocit opitosti bez alkoholu súvisí s psychikou a telom

Keď sa svet zatočí bez pohárika - pocit opitosti bez alkoholu

Poznáme to všetci – po niekoľkých pohároch vína alebo pollitri piva sa nám rozviažu jazyky, svet sa zdá byť vrúcnejší a nálada stúpa. Ale môže niekto zažiť podobný stav aj bez kvapky alkoholu? Pocit opitosti bez alkoholu je prekvapivo častejší, než by sa mohlo zdať, a môže mať celú radu príčin – od nevinných až po tie, ktoré stoja za hlbšiu pozornosť. V tomto článku sa pozrieme na to, prečo sa niekomu môže „točiť hlava", aj keď sa alkoholu ani nedotkol, a ako s týmto fenoménom naložiť.

Čo presne znamená pocit opitosti bez alkoholu?

Predstavte si, že ste triezvi, ale napriek tomu zažívate symptómy typické pre ľahkú až strednú opitosť: zhoršenú koordináciu, rozmazané videnie, výkyvy nálad alebo „ľahkú hlavu". V niektorých prípadoch môže ísť o eufóriu, inokedy skôr o dezorientáciu a únavu. Ľudia tento stav opisujú rôzne – niekto ako „príjemné vznášanie", iný skôr ako „hmla v hlave", ktorá spôsobuje zmätok.

Príčiny takýchto stavov môžu byť pestré – od fyzických cez psychologické až po environmentálne. Niekedy ide o krátkodobý stav vyvolaný napríklad zmenou prostredia, inokedy môže ísť o varovný signál, že telo volá o pomoc.

Možné príčiny stavu podobného opitosti

Nie všetky dôvody sú hneď patologické. Niekedy ide o prirodzené reakcie tela na rôzne podnety. Napríklad intenzívne emócie, únava alebo hlad môžu vyvolať v tele podobné chemické reakcie ako alkohol. Keď k tomu pripočítame individuálnu citlivosť nervovej sústavy, neprekvapí, že niektorí ľudia sú vnímavejší k týmto stavom než iní.

Fyziologické spúšťače môžu zahŕňať:

• Nedostatok spánku – mozgu chýba energia a niektoré jeho časti začínajú „vypínať", čo sa môže podobať účinku alkoholu.
• Nízka hladina cukru v krvi (hypoglykémia) – spôsobuje slabosť, tras, zmätok a zhoršené vnímanie.
• Dehydratácia – najmä v horúčave či po športe, môže viesť k točeniu hlavy a spomaleným reakciám.
• Preťaženie zmyslov – napríklad pri cestovaní, v preplnenom priestore alebo pri silnom strese.

Zvláštnou skupinou sú neurologické a psychické poruchy, ktoré môžu navodiť stavy podobné opitosti. Napríklad úzkostné poruchy, panické ataky alebo disociácia môžu vyvolať vjemy, ktoré si človek spojí s opitosťou, hoci ide o čisto emocionálnu reakciu. Taktiež labyrintitída alebo iné poruchy vnútorného ucha narúšajúce rovnováhu sa často prejavujú ako „točenie hlavy" a nestabilita, čo pripomína účinky alkoholu.

Fermentácia v tele

Jedným z najzaujímavejších a zároveň málo známych javov je auto-brewery syndrom – teda syndróm samopivovaru. Tento vzácny stav spôsobuje, že sa v tele (konkrétne v črevách) tvorí alkohol fermentáciou sacharidov. Páchateľom je premnoženie kvasiniek, napríklad rodu Candida, ktoré premieňajú cukry na etanol. Pre postihnutého to znamená, že aj po bežnom jedle môže zažiť príznaky opitosti, a to bez vedomého požitia alkoholu.

Prípad z Japonska, kedy mužovi namerali alkohol v krvi, hoci tvrdil, že nič nepil, vzbudil pozornosť lekárskej verejnosti. Po sérii testov sa ukázalo, že jeho črevá skutočne vyrábali alkohol. Tento stav je extrémne vzácny, ale ukazuje, aký dôvtipný a komplikovaný je náš organizmus.

Môže za to psychika?

Naša myseľ má obrovskú schopnosť ovplyvňovať telesné vjemy. Placebo efekt je známy pojem, ale čo taký „opojný placebo efekt"? Existujú prípady, kedy ľudia verili, že vypili alkoholický nápoj, hoci šlo o nealko. Napriek tomu u nich došlo k zmenám správania, uvoľneniu a niekedy aj ku strate zábran. Mozog totiž reaguje na očakávanie – a ak očakáva, že bude „opitý", môže spustiť podobné procesy, aj keď k nim v tele žiadny alkohol fyzicky nedorazil.

Rovnako tak psychosomatické prejavy niektorých tráum alebo stresových situácií môžu viesť k odpojeniu od reality, rozmazanému mysleniu alebo trasavke.

V terapeutickej praxi je známy fenomén disociácie – stav, kedy človek nie je plne prítomný vo svojom tele. Niekedy to opisuje ako „bol som ako v opojení". V týchto prípadoch je dôležité pátrať po hlbších príčinách a ideálne vyhľadať odbornú pomoc.

Alternatívne cesty k eufórii

Zaujímavé je, že nealkoholické stavy ľahkej eufórie možno dosiahnuť aj vedome a zdravým spôsobom. Napríklad dychové cvičenia, meditácia, tanec alebo počúvanie hudby môžu vyvolať v tele uvoľnenie endorfínov a zmenené stavy vedomia. Tieto techniky sú bežne využívané napríklad v terapii alebo v praxi tzv. somatických koučov.

Typickým príkladom je metóda Wim Hof, ktorá kombinuje dychové techniky a otužovanie. Niektorí ľudia opisujú po týchto cvičeniach „zvláštne opojenie", kedy telo vibruje a myseľ je ľahká – podobne ako pri miernej opitosti, ale bez akýchkoľvek negatívnych účinkov.

Očami každodenného života

Anna, 32 rokov, žije v Bratislave a pracuje ako grafička. Nikdy nepatrila medzi „pijákov", alkohol jej nerobil dobre. Napriek tomu opísala zážitok, kedy po náročnom dni a takmer bez jedla zažila stav, ktorý by opisovala ako ľahkú opitosť. „Točila sa mi hlava, smiala som sa každému vtipu a pripadala som si, ako by som vypila dve poháre vína. Pritom som mala len zelený čaj." Neskôr zistila, že išlo o kombináciu nízkej hladiny cukru a únavy. Začala viac sledovať svoje telo, jedlo aj psychickú pohodu – a stavy zmizli.

Takýchto príbehov je viac. A ukazujú, že počúvanie tela je kľúčom k pochopeniu podobných zvláštností.

Keď je treba zbystriť

Pocit opitosti bez príčiny môže byť síce neškodný, ale ak sa opakuje alebo je sprevádzaný ďalšími príznakmi (ako je porucha rovnováhy, reči, videnia, pamäte alebo zmena osobnosti), je na mieste obrátiť sa na lekára. Vylúčiť je potrebné neurologické ochorenia, poruchy metabolizmu alebo psychické poruchy. Včasná diagnóza môže výrazne pomôcť – a tiež predísť zbytočnému trápeniu.

V niektorých prípadoch môže ísť aj o reakciu na látky obsiahnuté v potravinách alebo doplnkoch stravy. Napríklad niektoré byliny alebo huby (napr. reishi alebo kava kava) majú mierne psychoaktívne účinky a pri vyššej citlivosti môžu spôsobiť zmeny vnímania. To isté platí pre adaptogény, ktoré ovplyvňujú nervovú sústavu a môžu navodiť stav ľahkej eufórie.

A čo hovorí veda? Neurovedci potvrdzujú, že mozog je extrémne plastický a že naň môže pôsobiť celá rada faktorov – chemických, senzorických a emocionálnych. Ako hovorí profesor Andrew Huberman zo Stanfordu: „Mozog je interpret. Ak dostáva zvláštne vstupy, vytvorí zodpovedajúcu realitu."

Takže nech už vás niekedy prepadne mierne „opojenie" bez kvapky alkoholu, alebo len fascinujú zákutia ľudskej psychiky, jedno je isté – telo a myseľ spolu neustále komunikujú, a to, čo sa javí ako náhoda, môže byť len signál, že niečo potrebuje vašu pozornosť.