Ako komunistické retro sušienky znovu dobývajú srdcia Slovákov
Komunistické retro sušienky - chuť detstva, ktorá sa vracia
Keď sa povie "retro sušienky z doby komunizmu", väčšine Čechov sa okamžite vybaví konkrétna vôňa, chuť a možno aj obraz babičkinej kuchyne, kde v kredenci čakala okrúhla plechová dóza s pečivom, ktoré síce nebolo príliš sladké, zato malo osobitú chuť a nostalgické kúzlo. Hoci dnes žijeme v dobe neobmedzeného výberu a uličky supermarketov prekypujú farebnými obalmi zo všetkých kútov sveta, u mnohých ľudí sa práve komunistické sušienky stali synonymom poctivosti, jednoduchosti a dôverne známej chuti. Prečo ich teda dnes znovu objavujeme a čo nám môžu ponúknuť okrem spomienok?
Chuťová pamäť národa
V dobách štátom riadeného hospodárstva nebola dostupnosť surovín zďaleka samozrejmosťou. Výroba potravín sa riadila podľa plánov a normovaného množstva cukru, múky aj oleja. Napriek tomu – alebo možno práve preto – vznikla rada receptov, ktoré si ľudia obľúbili práve pre svoju jednoduchosť a dostupnosť. Sušienky, ktoré vtedy plnili pulty československých obchodov, neboli luxusným tovarom. Boli to bežné, lacné cukrovinky, ktoré sa predávali vo veľkom a mnohokrát v neoznačených papierových vreckách. A predsa sa deťom aj dospelým zapísali do pamäti natoľko, že aj po desaťročiach si mnohí dokážu vybaviť ich špecifickú chuť.
Jedným z najikonickejších príkladov môžu byť tzv. esíčka, krehké maslové sušienky v tvare písmena „S", posypané cukrom, ktoré mali príjemne suchú štruktúru a jemnú vôňu. Kto by ich nepoznal? Alebo kokosky, ktorých základ tvorili sneh z bielkov a strúhaný kokos, občas trocha marmelády medzi dvoma polkami. A čo takto linecké pečivo bez vianočnej výzdoby, predávané bežne počas celého roka? Aj to patrí do kategórie, ktorú si dnes s láskou spájame s pojmom "retro sušienky”.
Prečo sa retro sladkosti vracajú
V posledných rokoch možno pozorovať výrazný návrat týchto tradičných sušienok na pulty obchodov, a to aj v bio či bezlepkových verziách. Dôvodov je hneď niekoľko. Prvým z nich je nepochybne nostalgia. Ľudia hľadajú oporu v časoch, ktoré si spájajú s detstvom, bezstarostnosťou a jednoduchým životom. A práve jedlo, najmä to, ktoré jedli ako deti, dokáže tieto spomienky spoľahlivo vyvolať. Podľa neurovedcov sa totiž čuch a chuť viažu na amygdalu, časť mozgu, kde sídli emocionálna pamäť – a to vysvetľuje, prečo jeden kúsok sušienky môže na okamih preniesť človeka o desiatky rokov späť.
Ďalším dôvodom je znovuobjavený záujem o jednoduché, prírodné receptúry. Mnohé vtedajšie sušienky boli síce výsledkom potravinovej skromnosti, ale práve to je dnes vnímané ako výhoda: žiadne konzervanty, umelé farbivá alebo záhadné prímesi. Keď sa pozrieme na tradičné receptúry, často zistíme, že ide o zmes múky, tuku, vajec, cukru a napríklad trochy orechov – teda suroviny, ktoré má väčšina ľudí bežne doma. V kontexte dnešnej doby, keď sa stále viac hovorí o udržateľnosti a návrate k poctivému jedlu, tak retro sušienky nadobúdajú na novom význame.
Retro s moderným presahom
Zaujímavé je sledovať, ako sa mnohé pekárne a bio obchody chopili myšlienky oživenia týchto sušienok. Vznikajú tak novodobé verzie esíčok z bio múky a pravého masla, kokosky bez rafinovaného cukru alebo vegánska verzia lineckého pečiva. Tento trend krásne prepája minulosť s prítomnosťou – uchováva generačné receptúry, ale prispôsobuje ich súčasným požiadavkám na zdravší životný štýl.
V tomto smere sa často objavujú aj snahy o rekonštrukciu starých receptov z kuchárok z 50. až 80. rokov. Niektoré publikácie, ako napríklad „Varíme zdravo, chutne, hospodárne", sa stávajú zdrojom inšpirácie pre blogerov, pekárov aj mamičky na materskej. Pri pohľade do týchto kuchárok sa človek neubráni úsmevu – nielen kvôli štýlu písania, ale aj kvôli tomu, aké jednoduché a skromné recepty to boli. V jednej pasáži napríklad čítame: "Tuk dobre vymiešame s cukrom, pridáme múku a vajcia, tvoríme malé tvary a pečieme do ružova." A hotovo.
Príbeh jednej sušienky
Za zmienku stojí aj príbehy ľudí, ktorí sa rozhodli na tradíciu týchto sušienok nadviazať doslova z garáže. V malej dedine v južných Čechách napríklad manželia Malí založili rodinnú výrobu podľa receptov babičky, ktorá pracovala v cukrárni v 70. rokoch. Dnes ich "retro sušienky podľa babičky" nájdete na farmárskych trhoch, v bio obchodoch a tiež v udržateľných e-shopoch. Bez palmového tuku, s maslom od miestneho farmára a múkou z neďalekého mlyna. A výsledok? Chuť, ktorá vás vráti do detstva, ale s vedomím, že ste si práve dopriali niečo, čo nezaťažuje telo ani planétu.
Veľký záujem o tieto produkty potvrdzuje aj rastúci počet vyhľadávaní výrazov ako "retro sušienky z čias komunizmu”, "tradičné české cukrovinky” alebo "recepty po babičke”. Ľudia jednoducho túžia po kontinuitete – po niečom, čo presahuje rýchlo sa meniace trendy a prináša hodnotu zakorenenú v čase.
Čo si z toho môžeme odniesť?
Retro sušienky nám ukazujú, že aj v jednoduchosti môže byť sila. Nejde len o chuť – ale o príbeh, o emóciu, o návrat k podstate. V dobe, keď sa často nechávame uniesť exotickými príchuťami a drahými dezertmi z dovozu, môže byť jedno obyčajné esíčko pripomienkou, že skutočné potešenie možno nájsť aj v kúsku pečiva, ktorý je bez nánosu pozlátka.
A možno je práve dnes ten správny čas vytiahnuť starý receptár, oprášiť formičky a upiecť si dávku týchto sušienok doma. Alebo sa poobzerať po poctivom regionálnom výrobcovi, ktorý sa rozhodol tradíciu zachovať a priniesť ju v novom, zdravšom kabáte. Takáto iniciatíva je nielen lahôdkou pre chuťové bunky, ale aj podporou lokálnej ekonomiky, udržateľných surovín a zodpovednej spotreby.
Jedna vec je istá – komunistické sušienky, hoci boli produktom svojej doby, dnes získavajú nový význam. Nie sú len sladkou spomienkou, ale symbolom návratu k hodnotám, ktoré v nás prežívajú napriek dobe. A v tom je ich skutočná sila.
