Čo je situationship alebo skúmanie nejasných hraníc

Situationship - keď láska nemá meno

V dnešnej dobe, keď sa vzťahy neriadia striktnými pravidlami a hranice medzi priateľstvom, láskou a partnerstvom sa rozmazávajú, sa stále častejšie objavuje pojem situationship. Ale čo to vlastne znamená? A prečo sa tento pojem v posledných rokoch tak pevne usadil v každodennej reči, najmä medzi mladšími generáciami?

Hoci slovenský jazyk zatiaľ neponúka priamy preklad, situácia, ktorú tento termín opisuje, nie je nijako neznáma. Možno ste ju sami zažili – možno práve teraz v jednej takej situationship ste. Nie je to úplne vzťah, ale rozhodne ani čisté priateľstvo. Chýbajú jasne stanovené hranice, záväzky aj definície, ale zároveň tu existuje emocionálna alebo fyzická intimita, možno aj výlučnosť. A práve táto nejednoznačnosť môže byť ako osviežujúca, tak frustrujúca.

Čo je to situationship?

Termín situationship vznikol spojením anglických slov „situation" (situácia) a „relationship" (vzťah). Znamená teda „vzťahová situácia" – niečo medzi kamarátstvom a plnohodnotným partnerským vzťahom, často bez formálnych očakávaní alebo pomenovania. Niekedy sa používa aj označenie „neoficiálny vzťah" alebo „šedá zóna vzťahov".

Charakteristickým rysom situationshipu je nejasnosť a absencia dohody o tom, čo presne medzi dvoma ľuďmi je. Môže ísť o prechodnú fázu – napríklad než sa vzťah vyvinie v niečo vážnejšie. Ale tiež môže trvať mesiace, možno aj roky, bez toho aby sa čokoľvek zásadné vyjasnilo. V niektorých prípadoch sa jedná o vedomú voľbu, inokedy o výsledok vyhýbania sa nepríjemným konverzáciám.

„Je to ako byť v prítomnosti niekoho, kto vám je blízky, ale pritom neviete, či si môžete dovoliť plánovať víkend dopredu," opisuje tento stav psychologička Esther Perel, zaoberajúca sa modernou podobou vzťahov a intimity.

Prečo sú situationshipy také bežné?

Jedným z dôvodov, prečo je tento fenomén stále častejší, je zmena vnímania vzťahov v modernej spoločnosti. Zatiaľ čo predtým sa očakávalo, že romantický vzťah vedie k manželstvu a zakladaniu rodiny, dnes ľudia častejšie hľadajú hlbší zmysel, osobný rast a rešpektovanie vlastných hraníc. A to často vedie k tomu, že sa do vzťahov vrhajú opatrnejšie, s väčšou rezervou – niekedy až príliš veľkou.

Internet a najmä zoznamovacie aplikácie ako Tinder, Bumble alebo Hinge tiež menia spôsob, akým nadväzujeme kontakty. Možnosť neustáleho výberu a porovnávania často vedie k tomu, že sa ľudia zdráhajú „uzamknúť" v jednom vzťahu a radšej nechávajú možnosti otvorené. Situationship tak môže pre niekoho predstavovať pohodlný kompromis medzi samotou a záväzkom.

Zároveň sa menia aj sociálne normy: dnes už nie je nutné mať „oficiálneho partnera" na rodinné oslavy alebo spoločenské akcie. A mnohí si uvedomujú, že šťastie môže prísť aj v menej tradičných formách spolužitia – ak však obe strany vedia, na čom sú.

Kedy je situationship prínosný – a kedy škodí

Existujú chvíle, keď môže byť taký otvorený, nedefinovaný vzťah prospešný. Napríklad ak sa niekto práve zotavuje z rozchodu a necíti sa pripravený na nový záväzok. Alebo keď sa dvaja ľudia nachádzajú v rôznych životných fázach – napríklad kvôli práci alebo štúdiu v iných mestách – a nechcú sa viazať, ale zároveň túžia po blízkosti.

Problém nastáva v momente, keď jedna zo strán začne chcieť viac, zatiaľ čo druhá zostáva pri statuse quo. Tento nesúlad môže viesť k sklamaniu, frustrácii a pocitu odmietnutia. Nejednoznačnosť, ktorá bola na začiatku pohodlná, sa môže premeniť na zdroj úzkosti.

Napríklad Jana (29), grafička z Brna, opísala svoju skúsenosť nasledovne: „Začalo to ako priateľstvo s výhodami. Všetko bolo fajn, kým som ho nezačala vnímať inak. Ale keď som sa ho spýtala, kam to medzi nami smeruje, odpovedal, že nie je pripravený na vzťah. A ja som si uvedomila, že čakám na niečo, čo možno nikdy nepríde."

Takéto situácie často vedú k emocionálnemu vyčerpaniu. A práve preto odborníci radia, že zdravá situationship by mala byť postavená na úprimnosti a spoločnom porozumení. Ak obe strany vedia, čo medzi nimi je – aj keď to nemá nálepku – je možné v tom nájsť rovnováhu.

Ako spoznať, že ste v situationship?

Nie ste si istí, či sa práve nachádzate v tejto „šedej zóne"? Medzi typické znaky situationshipu patria:

• Vyhýbanie sa rozhovorom o definícii vzťahu
• Spoločné trávenie času bez dlhodobých plánov
• Emocionálna blízkosť spojená s fyzickou intimitou, ale bez záväzkov
• Nepravidelná komunikácia, často podľa nálady
• Nejasnosť ohľadom exkluzivity (sú v hre aj ďalšie „možnosti"?)

Ak sa v týchto bodoch spoznávate, nie je nutné panikáriť. Dôležité je položiť si otázku: vyhovuje mi to? Ak áno, a ak ste obaja na rovnakej vlne, neexistuje žiadny dôvod to meniť. Naopak, ak cítite nespokojnosť, je lepšie si to priznať a otvorene si s druhou stranou prehovoriť. Nie kvôli ultimatúmu, ale kvôli vlastnému duševnému zdraviu.

Čo s tým robiť?

Kľúčová je komunikácia. Možno to znie ako klišé, ale práve úprimný rozhovor môže predísť mnohým sklamaniam. Ak si nie ste istí, kde stojíte, alebo čo od toho druhého očakávať, nie je hanba sa spýtať. Vyjadriť vlastné potreby nie je známka slabosti, ale sily a sebareflexie.

Okrem toho je dobré sledovať vlastné pocity. Často telo aj myseľ dávajú signály skôr, než si to priznáme vedome. Ak po spoločnom večere prichádza prázdnota, ak sa cítite ignorovaní alebo neistý – možno to nie je ten správny typ vzťahu pre vás.

Situationship nemusí byť nutne negatívny. Ale nie je pre každého a nie je navždy. Môže byť fázou, môže byť prechodom, ale v dlhodobom horizonte mnohí túžia po istote, bezpečí a hlbšom prepojení.

A čo keď sa obe strany v takom vzťahu cítia dobre? Potom nie je nutné sa riadiť žiadnymi pravidlami. Moderné vzťahy majú stovky podôb. A ako hovorí známy terapeut Alain de Botton: „Neexistuje správny spôsob milovania – len ten, ktorý dáva zmysel tým, ktorí milujú."

V každom prípade je dôležité pamätať na jednu vec: vaše emócie sú platné a vaše potreby dôležité. Či už sa rozhodnete situationship ukončiť, premeniť na hlbší vzťah alebo v ňom zostať tak, ako je – malo by to vychádzať z vás a nie z tlaku okolia alebo strachu zo samoty. Pretože v konečnom dôsledku nejde o to, ako svoj vzťah pomenujete, ale ako sa v ňom cítite.