Čo znamená byť šovinista v dnešnej modernej spoločnosti?

Kto je šovinista a čo vlastne znamená šovinizmus v dnešnej spoločnosti?

Slovo "šovinizmus" býva často skloňované vo verejných debatách, v médiách aj na sociálnych sieťach. Väčšinou ho počujeme v súvislosti s diskrimináciou, patriarchátom alebo vzťahmi medzi mužmi a ženami. Ale čo vlastne tento pojem naozaj znamená a kto je šovinista v kontexte modernej spoločnosti? Aký je presný význam slova šovinista a prečo je dôležité rozumieť tomu, ako a kedy tento pojem používať?

Príbeh šovinizmu má svoje korene hlboko v histórii a jeho význam sa v priebehu času menil. Z pôvodne nacionalistického pojmu sa stal symbolom prehnanej lojality, nadradenosti a neznášanlivosti, a dnes je najčastejšie spájaný s genderovou nerovnosťou. Aby sme ale pochopili, prečo je obvinenie zo šovinizmu také závažné, musíme sa najprv vrátiť na samotný začiatok.

Odkiaľ pochádza šovinizmus?

Pojem „šovinista" pochádza z francúzskeho slova chauvinisme, ktoré má svoj pôvod v legendárnej postave Nicolasa Chauvina. Tento vojak Napoleonovej armády bol známy svojou bezmedznou oddanosťou voči Napoleonovi a Francúzsku, až do tej miery, že ignoroval akékoľvek racionálne argumenty alebo kritiku. Z jeho mena sa postupne stal pojem označujúci slepú, prehnanú oddanosť nejakej ideológii alebo skupine — či už národu, pohlaviu alebo akémukoľvek inému systému presvedčenia.

Zatiaľ čo pôvodný význam slova „šovinizmus" bol spojený hlavne s nacionalizmom, v 20. storočí sa termín rozšíril o ďalší výklad — mužský šovinizmus. Práve v tejto podobe sa s ním dnes stretávame najčastejšie. Keď sa teda niekto pýta, čo je to šovinista, odpoveď znie: jedinec, ktorý sa domnieva, že jeho skupina (napríklad muži) je vrodene nadradená inej (napríklad ženám), a túto nadradenosť aktívne presadzuje.

Predsudky, moc a každodennosť

V modernom kontexte býva šovinista často ztotožňovaný s mužom, ktorý znevažuje ženy, považuje ich za menej schopné alebo menej hodnotné než mužov, a to buď otvorene, alebo skryte. Nejde iba o extrémne príklady, ako sú sexistické poznámky alebo zámerná diskriminácia. Šovinizmus sa môže prejavovať aj zdanlivo nevinnými postojmi — napríklad presvedčením, že ženy „nemajú dostatočne silnú logiku" pre určité profesie, alebo že „by sa mali starať hlavne o domácnosť".

Typickým príkladom môže byť situácia z pracovného prostredia, kde manažér automaticky oslovuje technické otázky smerom k mužom, aj keď medzi prítomnými je žena s vyššou kvalifikáciou. Alebo naopak — keď žena v politike čelí kritike nie kvôli svojim názorom, ale kvôli tomu, čo má na sebe.

Práve v tom sa šovinista líši od človeka, ktorý má iba odlišný názor. Šovinizmus nie je o diskusii, ale o odmietaní rovnosti. Je to postoj, ktorý nevychádza z presvedčenia alebo hodnôt, ale z potreby udržať si moc, výsady a kontrolu.

Môže byť niekto šovinistom nevedomky?

To je otázka, ktorá je v dnešnej dobe veľmi aktuálna. Mnoho ľudí si neuvedomuje, že niektoré ich názory alebo správanie môžu byť šovinistické, pretože vychádzajú z hlboko zakorenených spoločenských stereotypov. Napríklad veta „muži sú od prírody lepší vodcovia ako ženy" môže znieť ako názor, ale v skutočnosti odráža predpoklad o nerovnosti, ktorý je jadrom mužského šovinizmu.

Je teda možné byť šovinistom aj bez zlého úmyslu — práve preto je dôležité o týchto témach hovoriť, vzdelávať sa a byť otvorený spätnej väzbe. Ako povedala americká autorka Chimamanda Ngozi Adichie: „Keď mlčíme tvárou v tvár nerovnosti, podporujeme ju."

Šovinizmus vs. feminizmus

V diskusiách o genderových otázkach sa často objavuje mylný názor, že feminizmus je „opačný extrém" šovinizmu. V skutočnosti tomu tak nie je. Feminizmus usiluje o rovnosť medzi pohlaviami, zatiaľ čo šovinizmus stavia jedno pohlavie nad druhé. Ak teda niekto tvrdí, že „feministky sú rovnaké ako šovinisti, len naruby", zrejme nepochopil základný princíp týchto pojmov.

Podobné nedorozumenie môže viesť k tomu, že dôležité spoločenské debaty sklznú do zjednodušenia a emócií, namiesto aby sa riešili konkrétne problémy — napríklad genderový platový rozdiel, zastúpenie žien vo vedúcich pozíciách alebo prístup ku vzdelaniu. Pochopenie významu slova šovinista nám pomáha tieto debaty viesť vecnejšie a citlivejšie.

Prípad zo života - keď stereotyp bolí

Jedna z často spomínaných situácií pochádza zo sveta médií. Populárna moderátorka verejne zdieľala, že jej bolo po návrate z materskej dovolenky ponúknuté miesto v programe „o varení a domácnosti", hoci predtým viedla hlavné spravodajské relácie. Zdôvodnenie znelo: „Diváci ju majú radi ako milú mamičku, nie ako serióznu novinárku." Tento prístup nie je len neomalený — odhaľuje hlboko zakorenené predstavy o tom, čo by ženy „mali" robiť.

A práve v takých chvíľach sa šovinizmus prejavuje najzreteľnejšie. Nekričí agresívne, ale šepká v podobe „dobrých rád", stereotypov a očakávaní, ktoré v konečnom dôsledku bránia rovnosti.

Mení sa postoj spoločnosti?

Dobrou správou je, že povedomie o šovinizme aj ďalších formách diskriminácie v posledných rokoch rastie. Mladšie generácie, zvlášť vďaka sociálnym sieťam a väčšej dostupnosti informácií, sú dnes oveľa citlivejšie na genderové otázky, než tomu bolo v minulosti. Zároveň sa ale objavuje aj určitá únava z „politickej korektnosti", ktorá môže viesť k bagatelizácii alebo dokonca popieraniu problému.

V tejto dynamike je dôležité nestratiť rovnováhu — hovoriť pravdivo o nerovnostiach, ale zároveň nepodliehať prehnaným generalizáciám. Nie každý muž je šovinista a nie každá poznámka je prejavom mizogýnie. Kľúčom je kontext, rešpekt a ochota počúvať.

Čo môžeme urobiť?

V boji proti šovinizmu hrá úlohu každý z nás. Nemusí ísť o veľké gestá — často stačí upozorniť na nevhodnú poznámku, podporiť kolegyňu, ktorá čelí nefér zaobchádzaniu, alebo sa zamyslieť nad tým, aké stereotypy sme sami prevzali. Premýšľanie o tom, čo znamená byť šovinista, začína u každodennej sebareflexie.

Či už sa pohybujeme v pracovnom kolektíve, v škole, v politike alebo doma, máme možnosť voliť jazyk, ktorý neponižuje, a postoje, ktoré neškodia. Rešpekt, rovnosť a empatia nie sú len ideály — sú to hodnoty, ktoré môžu zmeniť každodennú realitu. A práve tým začína skutočná zmena.