Empanada je gastronomický most medzi kultúrami a generáciami
Empanada – voňavý výlet naprieč kultúrami v krehkom ceste
Na prvý pohľad vyzerá ako obyčajný koláč. Možno by ju niekto zamenil za slaný závin, iný za pečivo z domáckej pekárne. Ale empanada je oveľa viac než len ďalší recept z kuchárskej knihy – je to pokrm, ktorý spája kontinenty, generácie aj príbehy. Pochádza zo Španielska, a napriek tomu sa dnes považuje za národné jedlo v krajinách Latinskej Ameriky. Empanada je symbolom domova, oslavy aj sviatočného stola.
Slovo „empanada" pochádza zo španielskeho „empanar", čo znamená „obaliť v chlebe alebo ceste". A presne o to ide – náplň zaviňutá či zapečená v ceste, väčšinou pšeničnom, niekedy kukuričnom, dokáže potešiť chuťové bunky v nespočetných podobách. V rôznych kútoch sveta totiž empanada chutí inak. A práve v tejto rozmanitosti tkvie jej kúzlo.
Od Galície až po Čile
Tradičná empanada gallega, alebo galicijská empanada, má dlhú históriu siahajúcu až do stredoveku. V severozápadnej časti Španielska, kde leží oblasť Galície, bola empanada typickým jedlom pútnikov na slávnej svätojakubskej ceste. Praktická forma pokrmu – náplň zabalená v ceste – umožňovala ľahké prenášanie aj dlhšiu trvanlivosť. Galicijská empanada sa tradične pripravuje ako veľký koláč, z ktorého sa krájajú porcie, a plní sa rybami, typicky tuniakom, sardinkami alebo treskou, cibuľou, paprikou a paradajkami. Je to pokrm, v ktorom sa odráža blízkosť mora, jednoduché suroviny a vidiecky pôvod.
Naopak v Latinskej Amerike, kam empanadu priviezli španielski kolonizátori, sa tento recept rýchlo prispôsobil miestnym chutiam a tradíciám. Empanady sa tu pečú aj smažia, sú menšie a často sa jedia ako street food. Napríklad v Argentíne sa empanady stali neodmysliteľnou súčasťou každého rodinného stretnutia. Najznámejšou variantou je empanada de pino, pochádzajúca z Čile. Táto verzia sa plní mletým hovädzím mäsom, cibuľou, vareným vajcom, olivami a niekedy aj hrozienkami. Spojenie sladkého a slaného môže prekvapiť, ale práve táto kontrastná chuť je dôvodom, prečo je empanada de pino tak obľúbená.
Zatiaľ čo galicijská empanada sa servíruje skôr ako hlavný chod, juhoamerické verzie často putujú do ruky a stávajú sa rýchlym občerstvením na uliciach. A hoci sa líšia štýlom, spôsobom servírovania aj náplňou, jedno majú spoločné – empanady sú vždy o zdieľaní. O stretávaní sa pri jednom stole, o radosti z prípravy a vôni, ktorá naplní celý dom.
Recept na empanadu, ktorá chutí aj doma
V dnešnej dobe nie je problém pripraviť si empanadu aj v slovenskej kuchyni. Či už sa rozhodnete pre galicijskú verziu ako slávnostný koláč, alebo pre jednotlivé malé kapsy plnené mäsom, zeleninou či syrom, základ je vždy rovnaký: dobré cesto a chutná náplň.
Skúste napríklad klasický recept na empanadu gallegu s tuniakom. Potrebujete:
- 500 g hladkej múky
- 150 ml olivového oleja
- 150 ml vody
- 1 lyžičku soli
- 1 vajce na potretie
Náplň sa pripravuje z:
- 2 väčších cibúľ
- 1 červenej papriky
- 1 zelenej papriky
- 2 strúčikov cesnaku
- 300 g kvalitného tuniaka vo vlastnej šťave (alebo v oleji)
- 2 lyžíc paradajkového pretlaku
- soľ, korenie, paprika
Z múky, vody, oleja a soli uhneťte hladké cesto a nechajte ho chvíľu odpočinúť. Medzitým na panvici orestujte cibuľu, papriky a cesnak, pridajte pretlak a nakoniec vmiešajte tuniaka. Cesto rozdeľte na dve časti, jednu vyvaľkajte na spodnú vrstvu, na ňu rozprestrite náplň a prikryte druhou časťou cesta. Okraje dobre utesnite, potrite vajcom a pečte asi 35 minút na 180 °C dozlatista.
A ak vás láka ochutnať empanadu de pino, pripravte si:
- 500 g mletého hovädzieho mäsa
- 2 cibule
- 2 vajcia natvrdo
- hrsť čiernych olív
- lyžicu hrozienok (voliteľne)
- soľ, korenie, rasca, mletú papriku
Cibuľu osmažte, pridajte mäso, korenie a ľahko orestujte, aby zostalo šťavnaté. Cesto môžete pripraviť ako pri empanade gallegě, ale tentoraz ho vykrajujte na menšie kruhy, do stredu dajte lyžicu náplne, polovicu olivy a kúsok vajca. Preložte na polovicu, dobre uzavrite a dajte piecť alebo smažiť.
Empanady sa dajú skvele pripravovať aj vo vegánskej alebo bezlepkovej variante. Namiesto mäsa použite šošovicu, huby alebo pečenú tekvicu, cesto možno urobiť z kukuričnej múky alebo bezlepkových zmesí. Fantázii sa medze nekladú – empanada je ideálny pokrm pre tých, ktorí radi experimentujú, ale zároveň hľadajú niečo overené.
Empanada ako most medzi kultúrami aj generáciami
Čo činí empanadu tak výnimočnou, nie je len jej chuť. Je to aj spôsob, akým sa dostáva do nášho života. V mnohých domácnostiach sa empanady pripravujú spoločne – niekto robí cesto, iný náplň, ďalší skladá jednotlivé kapsy. Je to rituál, ktorý spája deti, starých rodičov aj priateľov. V Čile napríklad býva empanada de pino súčasťou oslavy Fiestas Patrias, národného sviatku, a jej príprava je súčasťou kultúrnej identity.
Jedna čilská rodina nám o tom povedala: „Každý rok sa u nás doma stretneme všetci, vrátane tety, čo býva 500 kilometrov ďaleko, a pečieme empanady. Je to náš spôsob, ako byť spolu, aj keď máme rôzny život."
Aj na Slovensku si empanada získava svoje miesto. Mnohé kaviarne a bistrá ju začali ponúkať ako netradičnú alternatívu k sendvičom alebo quichom. A nie je divu – je to jedlo, ktoré sa dá ľahko prenášať, ohriať a pritom nestráca na chuti ani šmrncu.
Empanady môžu byť zároveň ideálnou inšpiráciou pre domáce ekologické varenie. Kombinujú totiž lokálne suroviny, sezónnu zeleninu a minimum odpadu. Cesto si pripravíte sami, náplň využíva často zvyšky z chladničky a pečenie na plechu šetrí energiu viac než jednotlivé porcie. Navyše môžu byť skvelou súčasťou vegetariánskeho či vegánskeho jedálnička.
Či už sa rozhodnete pre empanadu gallegu s rybím nádychom Atlantiku, alebo pre plnú a korenenú empanadu de pino, vždy vás čaká malý výlet za hranice všedných chutí. Empanada je ako list z cudziny zabalený v ceste – prináša vôňu vzdialených krajín, ale chutí rovnako dobre doma pri stole.
