Koxitída a kedy zbystriť pozornosť, ak sa dieťa vyhýba chôdzi
Keď sa malé dieťa začne z ničoho nič vyhýbať došľapu na jednu nohu, kríva alebo sa sťažuje na bolesť v bedrovom kĺbe či slabinách, rodičia prirodzene zbystria pozornosť. Jednou z častých príčin týchto ťažkostí, obzvlášť u detí medzi 3. a 10. rokom života, je tzv. koxitída bedrového kĺbu, známa tiež ako parainfekčná koxitída. Hoci jej názov môže znieť desivo, vo väčšine prípadov ide o dočasný a nezávažný zápal, ktorý sa sám upraví bez trvalých následkov. Kľúčom je však správne rozpoznanie a dostatočný pokoj na lôžku.
Čo je to koxitída a prečo postihuje deti?
Koxitída je všeobecný názov pre zápalové postihnutie bedrového kĺbu. Môže mať rôzne príčiny – od infekcií až po autoimunitné ochorenia. Detský organizmus, ktorý si len vytvára imunitné odpovede a zároveň intenzívne rastie, je náchylnejší na špecifický typ koxitidy, tzv. parainfekčnú koxitídu.
Táto forma sa najčastejšie objavuje ako reakcia tela na nedávno prekonanú vírusovú infekciu – typicky horných dýchacích ciest, ako je nádcha, kašeľ alebo ľahká viróza. Nie je teda spôsobená priamym napadnutím kĺbu infekčným pôvodcom, ale skôr prehnanou imunitnou odpoveďou organizmu, ktorý reaguje zápalom v bedrovom kĺbe. Z tohto dôvodu sa označuje ako "parainfekčná", teda sprevádzajúca infekciu.
Špecialitou je, že koxitída u detí sa takmer výhradne vyskytuje jednostranne a obvykle odznie počas niekoľkých dní až týždňov. I napriek tomu však dokáže dieťa poriadne potrápiť.
Ako rozpoznať parainfekčnú koxitídu?
Príznaky sa môžu objaviť náhle a často prichádzajú približne týždeň po bežnej vírusovej infekcii. Dieťa si začne sťažovať na bolesť v oblasti bedrového kĺbu, slabín alebo dokonca kolena, aj keď skutočný problém je inde. Niekedy sa objaví aj mierna horúčka. Typická je však hlavne krivá či stuhnutá chôdza, prípadne odmietanie chôdze úplne. Niektoré deti si kvôli bolesti dokonca nechcú sadnúť na nočník alebo sa nechať nosiť.
Na rozdiel od závažnejšej septickej artritídy, ktorá vyžaduje okamžitú liečbu antibiotikami a často aj chirurgický zákrok, sa pri parainfekčnej koxitide celkový stav dieťaťa nemení výrazne. Dieťa väčšinou nie je apatické, má normálnu chuť k jedlu a okrem krívania pôsobí celkom zdravo.
Lekár môže pre potvrdenie diagnózy odporučiť ultrazvuk bedrového kĺbu, ktorý ukáže typický nález – výpotok v kĺbovej dutine. Krvné testy bývajú buď v norme, alebo len mierne zvýšené zápalové parametre (napr. CRP alebo sedimentácia).
Praktický príklad: Mamička päťročnej Elišky si všimla, že dcéra po víkende strávenom s nádchou zrazu nechce chodiť a uľavuje ľavej nohe. Obvodná lekárka ju poslala na ortopédiu, kde ultrazvuk potvrdil ľahký výpotok v ľavom bedrovom kĺbe – typický znak parainfekčnej koxitidy. Po odporúčanom kľudovom režime a niekoľkých dňoch odpočinku sa Eliška zase vrátila k bežnému behaniu s kamarátmi.
Aká je liečba a čo môžu rodičia urobiť?
Najdôležitejším prvkom liečby je pokoj na lôžku a obmedzenie fyzickej aktivity, kým bolesť a krívanie neustúpia. Väčšinou nie je potrebná žiadna antibiotická liečba, pretože nejde o bakteriálnu infekciu. Lekár môže odporučiť nesteroidné protizápalové lieky, ako je ibuprofen, ktoré zmiernia bolesť aj zápal.
Rodičia by mali dbať na to, aby dieťa naozaj oddychovalo – čo u aktívnych detí nebýva jednoduché. Zvyčajne stačí niekoľko dní pokoja, ale v niektorých prípadoch môže rekonvalescencia trvať až dva týždne. Ak by sa príznaky zhoršovali alebo pretrvávali dlhšie, je nutné vyhľadať lekára znova.
Je tiež dôležité upokojiť dieťa aj seba – slovo "zápal” a "kĺb” môže vyvolať obavy z trvalého poškodenia, ale parainfekčná koxitída nezanecháva žiadne následky, ak je dodržaný kludový režim.
Kedy zbystriť pozornosť a čo by mohlo znamenať niečo vážnejšie?
Keď dieťa začne krívať, často sa ako prvé ponúka vysvetlenie v podobe parainfekčnej koxitidy. Je to ostatne najčastejšia príčina krívania u malých pacientov. Lenže pozor – za rovnakými príznakmi sa môžu skrývať aj oveľa vážnejšie diagnózy, ktoré je potrebné brať vážne hneď od začiatku.
Jedným z takých problémov je septická artritída – bakteriálna infekcia kĺbu. Táto potvora nečaká a rozvíja sa rýchlo. Ak sa s liečbou otáľa, môže kĺb poškodiť natrvalo. Preto je kľúčové zachytiť ju čo najskôr a nasadiť správne antibiotiká.
Ďalšou možnosťou, ktorá stojí za zmienku, je Perthesova choroba, čo je ochorenie, kedy dôjde k narušeniu prekrvenia hlavice stehennej kosti. Tá potom môže odumierať a deformovať sa. Často postihuje práve deti medzi 4. a 10. rokom života. Diagnostika býva náročnejšia a liečenie si vyžaduje trpezlivosť – od kludového režimu až po ortopedické zákroky.
Nezriedka sa tiež objavujú autoimunitné poruchy, napríklad reumatoidná artritída, ktorá môže byť príčinou dlhodobých bolestí a opuchov kĺbov. Tu už nejde len o jednorazovú epizódu krívania, ale o chronický proces, ktorý vyžaduje dlhodobú starostlivosť reumatológa.
A v najvážnejších prípadoch nemožno vylúčiť ani nádorové ochorenia kostí alebo prítomnosť kostných cýst, čo znie síce desivo, ale aj tieto prípady je možné pri včasnom odhalení dobre zvládnuť. Dôležité je načúvať telu a nič nepodceňovať.
Jednoducho – krívanie u dieťaťa síce môže byť banalita, ale aj varovný signál. Ak trvá dlhšie alebo je sprevádzané bolesťou, opuchom či horúčkou, určite je na mieste vyhľadať odbornú pomoc. Viac informácií o parainfekčnej koxitide nájdete napríklad tu.
Zbystriť by mali rodičia v prípade, že:
- dieťa má vysokú horúčku
- bolesť sa zhoršuje a neustupuje ani v pokoji
- krívanie trvá dlhšie ako dva týždne
- dieťa je apatické a má ťažkosti s pohybom aj v pokoji
Vyskúšajte naše prírodné produkty
V týchto prípadoch je nutné navštíviť detského ortopéda alebo zájsť do ambulantnej časti detskej nemocnice.
Prečo je bedrový kĺb u detí tak citlivý?
Bedrový kĺb je jedným z najväčších a zároveň najzaťaženejších kĺbov v tele. U detí sa navyše stále vyvíja a je zásobený bohatou sieťou ciev. Akékoľvek narušenie rovnováhy – či už zápalom, úrazom alebo imunitnou reakciou – sa tu môže prejaviť rýchlejšie než inde. Navyše si deti často nedokážu presne lokalizovať bolesť, takže sa sťažujú na koleno, lýtko alebo len "nechcem chodiť", čo môže viesť k neskorému rozpoznaniu problému.
Citlivosť detského pohybového aparátu potvrdzuje aj MUDr. Katarína Veselá, detská ortopédka z FN Motol: „U detí platí, že každé krívanie si zaslúži pozornosť. Aj zdanlivo banálna príčina môže skrývať vážnejší problém."
Koxitída a návrat k bežnej aktivite
Po odznení príznakov nie je potrebné dieťa nijako obmedzovať – môže sa vrátiť do škôlky, na ihrisko aj k športu. Nie je však vhodné ho hneď zaťažovať intenzívnymi aktivitami typu trampolína alebo futbalový tréning. Odporúča sa postupný návrat k pohybu, ideálne začať s bežnou chôdzou a až potom pridávať náročnejšiu záťaž.
V niektorých prípadoch môže byť odporučená kontrola u ortopéda za niekoľko týždňov, najmä ak dieťa koxitidu prekonalo opakovane alebo krívanie trvalo dlhšie.
Hoci býva parainfekčná koxitída deťom nepríjemná a pre rodičov stresujúca, nie je potrebné podliehať panike. Vo väčšine prípadov ide o dobre zvládnuteľný stav s výbornou prognózou. Dôležité je načúvať svojmu dieťaťu, všímať si zmeny v chôdzi či správaní a nebáť sa konzultovať s lekárom, ak si nie ste istí.
Deti nie sú malí dospelí – a ich telá niekedy reagujú na bežné podnety nezvyčajným spôsobom. Krívanie po viróze je jedným z tých signálov, ktoré by nemali byť prehliadané, ale súčasne nie je dôvod k prehnaným obavám. Starostlivé pozorovanie, pokoj a prípadná lekárska kontrola väčšinou postačia k tomu, aby sa malý pacient čoskoro opäť rozbehol v ústrety ďalším dobrodružstvám.
