Preskúmajte škodlivosť maltodextrínu a jeho vplyv na zdravie

Maltodextrín pod lupou

Maltodextrín. Látka, ktorú si väčšina ľudí ani nevšimne na etiketách obľúbených potravín, napriek tomu je súčasťou mnohých jedál, nápojov, výživových doplnkov aj liekov. Jeho názov neznie nijak desivo, ale objavuje sa v súvislosti s otázkami ako „Je maltodextrín škodlivý?" alebo „Aký má maltodextrín vplyv na zdravie?" A nie je divu – v dobe, keď sa stále viac ľudí zaujíma o zloženie potravín a snaží sa žiť zdravšie, je dôležité vedieť, čo vlastne konzumujeme.

Maltodextrín je v podstate polysacharid – typ sacharidu, ktorý sa vyrába z prírodných škrobov, najčastejšie z kukurice, zemiakov, pšenice alebo ryže. Vzniká procesom zvaným hydrolýza, keď sa škrob rozkladá na kratšie reťazce cukrov, ktoré potom tvoria práškovú látku bez farby a vône, ale s mierne sladkastou chuťou. Práve táto vlastnosť z neho robí ideálny doplnok pre potravinársky priemysel, pretože neovplyvňuje výrazne chuť výsledného produktu.

Prečo sa maltodextrín tak často používa?

Výrobcovia potravín si maltodextrín obľúbili z niekoľkých dôvodov. Funguje ako zahusťovadlo, stabilizátor, nosič chuti, zlepšuje konzistenciu výrobku, predlžuje trvanlivosť a navyše je lacný. Nájdeme ho v instantných polievkach, omáčkach, proteínových tyčinkách, športových nápojoch, detských výživách, ale aj v nízkotučných jogurtoch alebo pečive.

Nemálo sa maltodextrín vyskytuje aj tam, kde by ho človek nečakal – napríklad v niektorých prírodných sladidlách alebo bio produktoch, pretože samotný maltodextrín môže byť vyrobený zo surovín v ekologickej kvalite. To ale neznamená, že je automaticky zdravý.

Tu prichádza na rad otázka, ktorá trápi mnoho spotrebiteľov: Aký je skutočný vplyv maltodextrínu na zdravie?

Je maltodextrín škodlivý?

Keď sa pozrieme na vedecké štúdie a stanoviská odborných inštitúcií, ako je napríklad Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) alebo americká FDA, maltodextrín je považovaný za bezpečný pre bežné použitie v potravinách. Ale to neznamená, že by bol úplne bez rizík.

Najväčšou výzvou je jeho vplyv na hladinu cukru v krvi. Napriek tomu, že nejde o klasický cukor, má veľmi vysoký glykemický index – niekedy vyšší ako glukóza. To znamená, že jeho konzumácia môže viesť k prudkému nárastu hladiny cukru v krvi, čo je problematické najmä pre diabetikov alebo osoby s inzulínovou rezistenciou.

Navyše tento prudký nárast energie je často nasledovaný rýchlym poklesom, čo môže viesť k pocitu únavy, podráždenosti alebo ďalším chutiam na sladké. Pravidelná konzumácia produktov s maltodextrínom tak môže prispievať k narušeniu energetickej rovnováhy a podporovať prejedanie.

Ďalšie obavy sa týkajú vplyvu na črevný mikrobióm. Niektoré výskumy naznačujú, že maltodextrín môže negatívne ovplyvňovať zloženie črevných baktérií, najmä tým, že podporuje rast škodlivých kmeňov, ako je napríklad Escherichia coli. To môže mať dopad na imunitný systém a celkovú odolnosť organizmu. Výskum z roku 2012 publikovaný v časopise Gut Microbes napríklad upozornil, že maltodextrín môže narušovať schopnosť buniek brániť sa proti niektorým patogénom.

Jedným z ďalších aspektov je možný vplyv na zápalové procesy v tele. Podľa niektorých štúdií môže častá konzumácia maltodextrínu zvyšovať produkciu zápalových molekúl, čo môže byť rizikové najmä pre ľudí trpiacich chronickými chorobami, ako sú autoimunitné ochorenia alebo syndróm dráždivého čreva.

A hoci sa maltodextrín vyrába z prírodných surovín, spôsob jeho výroby je natoľko priemyselný, že výsledná látka nemá s pôvodnou rastlinou takmer nič spoločného. Niektorí odborníci ho preto zaraďujú skôr k ultra spracovaným zložkám, ktoré by mali byť v zdravej strave obmedzené.

Kedy sa maltodextrínu radšej vyhnúť?

Nie každý musí maltodextrín v strave striktne obmedzovať. Ak sa objavuje len občas vo vyváženom jedálnom lístku, jeho vplyv na zdravie pravdepodobne nebude zásadný. Pre niektoré skupiny ľudí ale môže byť problematický:

• Diabetici a osoby s inzulínovou rezistenciou: kvôli vysokému glykemickému indexu.
• Ľudia s citlivým trávením alebo črevnými problémami: môžu pociťovať nadúvanie alebo iné tráviace ťažkosti.
• Tí, ktorí sa snažia o zníženie hmotnosti: pretože môže zvyšovať chuť do jedla.
• Osoby so zápalovými ochoreniami: kvôli možnému zhoršeniu zápalových procesov.

Zaujímavým príkladom, ktorý ilustruje, ako sa maltodextrín skryto dostáva do bežnej stravy, je príbeh mladej ženy, ktorá sa rozhodla prejsť na zdravší životný štýl kvôli chronickým bolestiam brucha. Po niekoľkých konzultáciách s výživovým poradcom začala čítať etikety a zistila, že jej obľúbený „fitness" jogurt obsahuje nielen maltodextrín, ale aj ďalšie skryté cukry. Po niekoľkých týždňoch bez týchto produktov sa jej trávenie výrazne zlepšilo a bolesti ustúpili. Tento príbeh nie je výnimkou – ukazuje, ako málo si často uvedomujeme, čo vlastne jeme.

Čo je dobré vedieť pri čítaní etikiet?

Maltodextrín sa môže na obaloch skrývať pod rôznymi názvami – najčastejšie ako „maltodextrín" alebo „modifikovaný škrob". Ak sa objavuje na začiatku zoznamu zložiek, znamená to, že ho výrobok obsahuje relatívne veľa. U citlivejších osôb alebo tých, ktorí chcú obmedziť príjem jednoduchých sacharidov, je vhodné jeho výskyt sledovať.

U ekologických a bio produktov je situácia o niečo lepšia – často sa obídu bez maltodextrínu alebo ho používajú v obmedzenej miere. Výhodou je tiež to, že bio kvalita garantuje neprítomnosť geneticky modifikovaných organizmov, z ktorých sa maltodextrín v konvenčnom priemysle často vyrába.

Ako hovorí známa odborníčka na výživu Marion Nestle: „Nejedzte nič, čo vaša babička nepoznala ako jedlo." A maltodextrín do tejto kategórie rozhodne nepatrí.

Existujú alternatívy?

Áno, a často oveľa prirodzenejšie. Ako nosiče chuti alebo zahusťovadlá možno využiť napríklad prírodnú vlákninu, tapioku, čakankový sirup alebo sušené ovocie. V športovej výžive, kde sa maltodextrín často používa kvôli rýchlej energii, môžu slúžiť kvalitné ovocné prírodné zdroje sacharidov ako datle, hrozienka alebo banánové pyré.

Samozrejme je potrebné počítať s tým, že prírodné alternatívy majú kratšiu trvanlivosť alebo odlišnú chuť, ale z hľadiska zdravia ide o oveľa šetrnejšiu voľbu.

Maltodextrín nie je jedovatý a ani automaticky škodlivý. Ale v dobe, keď hľadáme rovnováhu medzi chuťou, výživou a udržateľnosťou, je dobré vedieť, čo za týmto zložitým názvom stojí. A rozhodnúť sa, či ho naozaj potrebujeme na tanieri – alebo či dáme prednosť surovinám, ktoré majú bližšie k prírode než k laboratóriu.