Podváha príčiny a ako s ňou zaobchádzať
Keď váha nezodpovedá - čo znamená podváha a ako ju rozpoznať?
V čase, keď sa často hovorí o epidémii obezity a zdravotných rizikách spojených s nadváhou, sa podváha mnohokrát prehliada. Pritom aj ona môže byť rovnako nebezpečná – a neraz aj zákernejšia, pretože sa skrýva za nenápadným vzhľadom a často je spoločensky vnímaná ako "ideál krásy". Ako ale rozlíšiť medzi zdravou štíhlosťou a nezdravou podváhou? A prečo je dôležité túto hranicu poznať?
Čo je to podváha a ako ju zistiť?
Podváha je stav, keď telesná hmotnosť človeka klesne pod úroveň, ktorá je považovaná za zdravú s ohľadom na jeho výšku, pohlavie a vek. Najčastejším ukazovateľom pre orientačné posúdenie je BMI – Body Mass Index, teda index telesnej hmotnosti. Výpočet je jednoduchý: hmotnosť v kilogramoch sa vydelí druhou mocninou výšky v metroch. Výsledok potom spadá do jednej zo základných kategórií:
- BMI pod 18,5 – podváha
- 18,5–24,9 – normálna hmotnosť
- 25–29,9 – nadváha
- 30 a viac – obezita
Napríklad človek merajúci 170 cm s váhou 50 kg má BMI 17,3 – čo už značí podváhu. Tento jednoduchý test podváhy pomocou BMI je dostupný na rade online kalkulačiek a môže poslúžiť ako prvý krok. Je ale potrebné brať do úvahy, že nejde o dokonalý nástroj. Nezohľadňuje napríklad rozloženie svalovej hmoty alebo telesnú stavbu. Preto je vhodné v prípade podozrenia konzultovať stav s lekárom alebo nutričným špecialistom.
Podváha a jej zdravotné dôsledky
Zatiaľ čo nadváha často upozorňuje na problém sama – bolesťami kĺbov, zadýchaním, vysokým tlakom – podváha môže spočiatku pôsobiť nenápadne. Ľudia s ňou sa môžu cítiť dobre, dokonca bývajú aj športovo aktívni. Problém ale nastáva, ak je nízka hmotnosť sprevádzaná únavou, oslabenou imunitou, vypadávaním vlasov či poruchami menštruácie u žien.
Telo si pri dlhodobej podváhe začína vyberať svoju daň. Dochádza k strate svalovej hmoty, spomaľuje sa metabolizmus a znižuje sa odolnosť voči infekciám. U detí a dospievajúcich môže podváha spomaliť rast a vývoj. U starších osôb zas zvyšuje riziko pádov, osteoporózy a celkového zhoršenia kvality života. Lekári tiež často upozorňujú na súvislosť medzi podváhou a psychickými problémami – napríklad úzkosťami, depresiou alebo poruchami príjmu potravy.
Jedným z konkrétnych príbehov je prípad mladej študentky, ktorá sa po presťahovaní do cudziny začala vyhýbať jedlu kvôli stresu. Spočiatku si okolie jej chudnutie chválilo – vyzerala "fit". Až keď začala omdlievať a prestala menštruovať, vyšlo najavo, že jej BMI kleslo pod 16. Bolo potrebné zásahu lekárov aj psychoterapeutov, aby sa opäť dostala do rovnováhy.
Prečo vzniká podváha? Príčiny nie sú len v jedle
Podváha rozhodne nie je len otázkou toho, že by človek jedol málo – aj keď sa to na prvý pohľad môže tak tváriť. Jasne, u niektorých ľudí je nedostatočný príjem potravy tou hlavnou príčinou – či už ide o úmyselné obmedzovanie kalórií kvôli diétam, alebo o situácie, keď im do jedla skrátka „niečo vlezie". Môže chýbať chuť, čas, energia alebo napríklad peniaze. Lenže to nie je zďaleka celý príbeh. Niektorí ľudia môžu spaľovať oveľa viac, než si sami uvedomujú – zvýšený energetický výdaj totiž nie je vyhradený len pre vrcholových športovcov.
Týka sa aj tých, čo drú niekde na stavbe alebo celý deň pobiehajú po nočnej zmene v nemocnici. A potom tu máme zdravotné problémy – niektoré choroby sa doslova „podpíšu" na váhe – či už ide o autoimunitné choroby ako celiakia, poruchy štítnej žľazy, Crohnovu chorobu, cukrovku 1. typu alebo napríklad onkologické ochorenia. A čo potom psychika – tá dokáže s chuťou (ne)jesť pekne zamávať: stres, úzkosť, depresia alebo poruchy príjmu potravy, ako anorexia alebo bulímia, za sebou často nechávajú nielen vnútorný rozvrat, ale aj čísla na váhe, ktoré klesajú.
A nesmieme zabudnúť ani na lieky – existujú skupiny medikácií, ktoré môžu ovplyvňovať chuť k jedlu, spomaľovať trávenie alebo narúšať vstrebávanie dôležitých látok. Takže keď sa človek potýka s podváhou, rozhodne nejde len o to, že by mal vyprázdniť chladničku – príčin môže byť celý rad a často sa skrývajú tam, kde by ich človek nečakal.
Je teda jasné, že príčina podváhy nie je vždy jednoduchá a niekedy vyžaduje komplexnú diagnostiku. Ak BMI dlhodobo zostáva pod 18,5, je na mieste spozornieť, aj keď sa človek inak cíti dobre.
Podváha vs. nadváha
Zaujímavé je, že podváha a nadváha majú spoločné viac, než by sa na prvý pohľad zdalo. Oba extrémy predstavujú odchýlku od ideálnej hmotnosti a oba môžu mať závažné zdravotné dôsledky. V oboch prípadoch je dôležitá prevencia, včasné rozpoznanie a riešenie. A práve tu hrá kľúčovú úlohu osveta a porozumenie vlastným telesným potrebám.
Zatiaľ čo spoločenský tlak často tlačí na štíhlosť až extrémnu chudosť, realita ukazuje, že zdravá váha je individuálna. Jeden človek sa môže cítiť skvele s BMI 22, iný potrebuje mať trochu viac na kostiach, aby bol v rovnováhe. Dôležité je sledovať nielen čísla, ale aj signály tela – únavu, nálady, trávenie alebo spánok.
A platí to aj opačne – ľudia, ktorí prekročia hranicu nadváhy, nemusia hneď podliehať panike. BMI je ukazovateľ, nie rozsudok. Oveľa väčšiu váhu než tabuľka má celkový životný štýl – strava, pohyb, spánok, stresová záťaž a mentálne zdravie.
Ako zdravo pribrať? Nejde len o kalorický prebytok
Ak je niekto v pásme podváhy a chce zlepšiť svoju situáciu, nestačí len „viac jesť". Dôležité je jesť múdro a vyvážene. Zameranie by malo byť na kvalitné a nutrične bohaté potraviny, nie na prázdne kalórie. Čo to znamená v praxi?
- Zvýšiť príjem zdravých tukov – napríklad orechy, semienka, avokádo, olivový olej alebo tučné ryby.
- Doplniť komplexné sacharidy – celozrnné pečivo, quinoa, zemiaky, bataty, ovsené vločky.
- Podporiť príjem bielkovín – strukoviny, tofu, vajcia, grécky jogurt, prípadne doplnky stravy.
- Jesť pravidelne a s chuťou – vyhýbať sa dlhým hladovkám, naučiť sa pripravovať jednoduché a chutné jedlá.
Vhodné je tiež zaradiť ľahkú silovú aktivitu, ktorá pomôže budovať svalovú hmotu. A predovšetkým – pracovať na vzťahu k telu. Často býva podvýživa spojená s negatívnym obrazom seba samého, s pocitom, že človek „nie je dosť dobrý". Pritom práve sebavedomie a vnímavosť k vlastnému telu sú kľúčové pre uzdravenie.
„Telo nie je estetický objekt, ale nástroj, ktorý nás nesie životom. Zaslúži si starostlivosť, nie súd," pripomína psychologička a terapeutka Jana Malíková v rozhovore pre magazín Respekt.
Vo svete, kde sa ideál krásy mení s každou sezónou, je dôležité nájsť vlastnú rovnováhu. Či už niekto rieši nadváhu alebo podváhu, prvý krok vedie vždy k pochopeniu súvislostí – medzi telom, mysľou a prostredím, v ktorom žijeme.
Našťastie dnes existuje celý rad nástrojov, ako svoju váhu sledovať a riadiť – od jednoduchých výpočtov BMI cez testy na podváhu a nutričné analýzy až po odbornú pomoc. Či už začínate u zrkadla, na váhe alebo vo svojich pocitoch – každý krok smerom k zdravému telu je krok správnym smerom.
