Ako 14-dňový pôst môže zmeniť váš vzťah k jedlu a zdraviu

Čo všetko môže priniesť 14-dňový pôst telu aj mysli

Myšlienka dobrovoľného pôstu sa môže na prvý pohľad zdať radikálna alebo dokonca nebezpečná. Vo svete, kde sme zvyknutí jesť trikrát denne – a často ešte niečo medzi tým – pôsobí predstava, že by sme si na dva týždne takmer úplne odopreli jedlo, ako výstrelok. Napriek tomu sa stále častejšie objavuje odporúčanie lekárov, terapeutov a výživových odborníkov, ktorí v pôste nachádzajú prirodzenú cestu k regenerácii tela aj duše. A práve 14-dňový pôst – teda dvojtýždňové obdobie s minimálnym alebo žiadnym príjmom potravy – si zaslúži bližší pohľad. Čo sa pri takom pôste deje v tele, ako sa naň pripraviť a prečo to ľudia vôbec robia?

Prečo ľudia dobrovoľne hladujú?

História pôstu siaha tisíce rokov nazad. V rôznych kultúrach mal spirituálny, očistný aj liečebný význam. V súčasnosti nie je pôst len súčasťou náboženských tradícií, ale stáva sa súčasťou moderného životného štýlu ľudí, ktorí hľadajú rovnováhu a zdravie prirodzenou cestou.

Dôvody, prečo sa niekto rozhodne pre dvojtýždňový pôst, sú rôzne. Niektorí sa chcú zbaviť dlhodobej únavy, iní potrebujú reštart tráviaceho systému alebo úľavu od chronických zápalov. Veľkým motivátorom býva aj snaha o úbytok váhy, ale aj túžba "vyčistiť si hlavu" a odstaviť sa od nezdravého vzťahu k jedlu. Ako hovorí známy nemecký lekár a autor kníh o pôste Ruediger Dahlke: "Pôst je najsilnejší spôsob, ako zmeniť životný štýl bez použitia drog."

Čo sa deje v tele počas 14 dní bez jedla

V momente, keď telo prestane prijímať potravu, siahne najprv po glukóze, ktorá je uložená v pečeni a svaloch vo forme glykogénu. Tieto zásoby však vystačia len zhruba na 24 až 48 hodín. Potom začne telo prechádzať na tzv. ketózu – stav, keď namiesto cukrov využíva ako hlavný zdroj energie tukové zásoby. Práve v tejto fáze dochádza k tomu, čo mnohí vyhľadávajú – spaľovanie tukov, zlepšenie sústredenia, ale aj útlm zápalových procesov.

Zhruba od tretieho dňa pôstu sa objavuje zvýšená produkcia ketónov, ktoré majú neuroprotektívne a protizápalové účinky. Ľudia často uvádzajú, že práve vtedy sa dostavuje tzv. "pôstová eufória" – pocit ľahkosti, jasnej mysle a vnútorného pokoja. Či už je to efekt chemický alebo psychosomatický, výsledok je prekvapivo príjemný.

Pri dlhších pôstoch, ako je práve štrnásťdňový pôst, sa aktivujú aj ďalšie procesy, najmä autofágia – teda prirodzené „upratovanie" vnútri buniek. Telo sa zbavuje poškodených štruktúr, "požiera" nepotrebné alebo nefunkčné časti buniek a tým sa v podstate samo regeneruje zvnútra. Tento jav bol opísaný japonským vedcom Jošinori Ósumim, ktorý za svoje výskumy v roku 2016 získal Nobelovu cenu.

Ako sa pripraviť na dvojtýždňový pôst

Hoci je pôst prirodzenou súčasťou ľudskej biológie, nie je vhodné ho začínať bez prípravy. Telo, ktoré je zvyknuté na pravidelný prísun cukru, kofeínu alebo ťažkých jedál, môže reagovať výraznou únavou, bolesťami hlavy či podráždenosťou. V ideálnom prípade by mal pôst predchádzať aspoň týždenný prechod na ľahšiu a rastlinnú stravu, obmedzenie kofeínu a alkoholu a dostatočná hydratácia.

Počas samotného pôstu je kľúčom k úspechu dostatok tekutín – čistá voda, bylinkové čaje alebo zeleninové vývary. Niektorí ľudia praktizujú tzv. suchý pôst, teda pôst aj bez vody, ale ten je extrémny a neodporúča sa bez lekárskeho dohľadu.

Rozhodujúca je aj psychická príprava. Odopieranie jedla nie je len fyzická výzva, ale aj psychologická. V mnohých prípadoch sa pri pôste objavujú emocionálne reakcie, ktoré súvisia s dlhodobými návykmi či vzorcami správania. Jedlo často používame ako „náplasť" na stres, nudu alebo úzkosť. Keď zmizne, objavia sa pod nimi surové emócie.

14-dňový pôst ako cesta k novému začiatku

Peter, 43-ročný grafik z Brna, sa rozhodol pre 14-dňový pôst po rokoch chronickej únavy a miernej nadváhy. Popisuje, že prvé tri dni boli najťažšie – únava, bolesť hlavy a nepokoj. „Štvrtý deň akoby mi niekto prepol mozog. Začal som sa sústrediť, mal som viac energie než obvykle a hlavne – prestal som myslieť na jedlo." Počas pôstu schudol 8 kg, ale podľa jeho slov bol najväčší prínos v tom, že sa upokojil, začal spať lepšie a prehodnotil svoj vzťah k jedlu. Dnes pôst praktizuje raz ročne ako súčasť životnej hygieny.

Podobných skúseností je viac než dosť. Hoci sa každý organizmus správa inak, opakujúce sa vzorce svedčia o tom, že telo má schopnosť sa počas pôstu hlboko regenerovať – ak mu dáme čas a priestor.

Kto by mal byť opatrný

Hoci má pôst mnoho pozitívnych účinkov, nie je vhodný pre každého. Ľudia s cukrovkou, poruchami príjmu potravy, tehotné ženy alebo osoby s onkologickým ochorením by mali pôst vždy konzultovať s lekárom. Taktiež dlhodobo stresovaný organizmus alebo ťažká fyzická práca nie sú ideálnym prostredím pre pôst.

Je dôležité vnímať signály tela. Ak sa objavia silné závrate, nevoľnosť alebo psychické zrútenie, je lepšie pôst ukončiť alebo aspoň prerušiť.

Ako prerušiť pôst a vrátiť sa k strave

Jedným z najdôležitejších krokov celého procesu je bezpečný návrat k bežnej strave. Telo je po dvoch týždňoch pôstu extrémne citlivé a nepripravené na ťažké jedlá. Prvé dni by mali byť založené na zeleninových vývaroch, dusenej zelenine, kašiach a postupnom zaraďovaní bielkovín. Rýchly návrat k bežnej strave môže viesť k bolesti brucha, hnačkám alebo dokonca vážnemu metabolickému šoku.

Mnoho ľudí, ktorí pôst absolvovali, opisuje, že sa po návrate k strave rozhodli zmeniť svoje návyky – vynechali cukor, prestali jesť večer, začali variť viac rastlinne. Práve vedomý návrat k jedlu býva skutočnou hodnotou celého pôstu.

Pôst ako súčasť zdravého životného štýlu

Pôst nie je zázračná metóda, ktorá počas dvoch týždňov vylieči všetko. Ale môže byť mocným nástrojom, ako dať telu šancu sa zregenerovať, ako znovu pocítiť hlad – fyzický aj duševný – a naučiť sa vedome jesť. V kombinácii so zdravým životným štýlom, pohybom, spánkom a duševnou hygienou môže pôst tvoriť mozaiku celostného zdravia.

Záujem o pôsty stále rastie, o čom svedčí aj rastúci počet ľudí, ktorí sa zúčastňujú organizovaných pôstových pobytov alebo hľadajú online sprievodcov. Hoci je 14-dňový pôst pomerne dlhý, nie je nedosiahnuteľný – vyžaduje trpezlivosť, disciplínu a rešpekt k vlastnému telu.

Keď sa vykonáva s rozvahou a rešpektom, môže byť 14 dní bez jedla paradoxne tým najvýživnejším obdobím v živote.